Budatínsky zámok je historickou a architektonickou pamiatkou Žiliny. V minulosti patril medzi vodné hrady, chránené tokom riek a vodnými priekopami. Jeho najstaršou časťou je mohutná ranogotická štvorposchodová veža, ktorá bola postavená v čase opevňovania krajiny po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia.
Otvorené:
september - máj
utorok - nedeľa: 8:00 - 16:00 hod.
jún - august
pondelok: 8:00 - 16:00 hod.
utorok - nedeľa: 8:00 - 17:00
Budatínsky zámok strážil križovatku obchodných ciest z Ponitria a Považia do Sliezska a Poľska. Vzhľadom na svoju polohu v blízkosti sútoku Váhu a Kysuce plnil i funkciu kráľovskej tridsiatkovej stanice, kde sa vyberalo mýto od kupcov prichádzajúcich zo Sliezka.
Začiatkom 14. storočia, počas vlády Matúša Čáka Trenčianskeho, vežu opevnili a pristavali k nej jednotraktový palác. V roku 1487 dostal zámok od Mateja Korvína za zásluhy v bojoch proti Jiřímu z Poděbrad jeho obľúbenec a stúpenec Gašpar Suňog. Turecké nebezpečenstvo, ale aj stavovské povstania boli dôvodom na výstavbu nového, renesančného opevnenia s bastiónmi a vodnou priekopou. Preto v rokoch 1487 - 1798, keď bol majetkom rodu Suňogovcov zaznamenal zámok najväčšie stavebné úpravy. Vtedy pribudla aj kaplnka a park.
Dátum renesančnej prestavby, rok 1551 - je zaznamenaný na krbe prvého poschodia veže.
V 16. storočí získali navyše majetok Bilic v Sliezsku a Ján sa stal zakladateľom sliezskej vetvy. Budatínska vetva vymiera v roku 1727 a majetok kupuje od vdovy sliezsky Anton za 60-tisíc zlatých.
Katarína Suňogová milovala mladého Forgáča. Jej otec ju však sľúbil starnúcemu pánovi Jakušičovi z Vršatca. Keď sa vzoprela jeho vôli, dal ju zamurovať do výklenku vo veži a odišiel na niekoľkodňovú poľovačku. Katarínin komorník dal správu Forgáčovi, a tomu sa na tretí deň podarilo hladom vysilenú Katarínu vyslobodiť a uniesť na svoj hrad. Urazený Jakušič ho v súboji smrteľne zranil a nakoniec Katarína dala súhlas na svadbu. Z balkóna na prvom poschodí je vidieť v stene veže výklenok, do ktorého dal Suňog zamurovať neposlušnú dcéru. Nad ním je v kameni vysekaný znak.
V 18. storočí, keď zámok už úplne stratil funkciu pevnosti, postavili na zvyškoch opevnenia barokovo-klasicistický kaštieľ.
V roku 1798 vymiera po meči aj sliezska vetva Suňogovcov. Zámok a panstvo na základe sobášneho obchodu prechádza na Antona Čákyho, ktorý si vzal sirotu Jozefínu.
V revolučných rokoch 1848-49 10. januára 1849 zámok takmer úplne vyhorel. Dvadsať rokov trvalo, kým prišlo aspoň k čiastočnej oprave a hrad sa využíval ako kasárne.
Celkovú obnovu zámku začali jeho majitelia až v rokoch 1920-1922. Po odstránení rumovísk časti barokového paláca dostavali juhozápadné krídlo v historizujúcom slohu a zámok dostal dnešnú podobu.
Rodu Čákyovcov zámok patril až do roku 1945.
Dnes sú tu umiestnené expozície Považského múzea v Žiline a do budúcnosti sa pripravuje pre návštevníkov sprístupnenie nových expozícií.
Jednotlivé objekty zámku:
veža hradná (2.pol.13.st., románsky), park (19.st., prírodno krajinársky), budova hospodárska, budova (klasicizmus)
Dnes sú na zámku expozície Považského múzea Žilina. Do jeho fondov patrí viac ako 100 000 predmetov z oblasti prírodných vied, archeológie, histórie a etnografie. Najznámejšie je najmä zbierkou umeleckých a úžitkových predmetov z drôtu.