Nemecký prozaik, dramatik a esejista sa vyučil za kníhkupca, neskôr študoval germanistiku a klasickú filológiu. Druhú svetovú vojnu prežil na fronte a v americkom zajatí a zážitky z vojny sa stali základom jeho tvorby. Od roku 1951 sa venoval výlučne literárnej činnosti, hoci systematicky začal písať už v roku 1946. Cestoval po Európe, august 1968 prežil v Prahe. V rokoch 1971 - 74 bol prezidentom PEN-klubu. Za svoje diela, ktoré sú preložené do takmer dvadsiatich jazykov, dostal viacero literárnych cien, v roku 1972 aj Nobelovu cenu za literatúru. Najčastejšie sa venoval postaveniu človeka vo vojne a bezprostredne po nej, ale pokúšal sa aj vyrovnať s nezvládnutou minulosťou Nemecka, kriticky sa staval k pokrytectvu a pokriveným vzťahom medzi ľuďmi.

Postavy

Heinrich Fähmel – architekt
Johana – Heinrichova žena
Róbert Fähmel - syn Heinricha
Edita – manželka Róberta
Heinrich – najstarší syn Heiricha, zomrel ako 7 ročný
Johana – dcéra Heinricha, zomrela ako 2 ročná
Otto – syn Heinricha, padol ako 25 ročný pri Kyjeve
Jozef Fähmel – syn Róberta Fähmela
Ruth – dcéra Róberta Fähmela
Marianna – priateľka Jozefa Fähmela
Schrella – brat Edity
Leonora – Róbertova sekretárka

Dej

Dej sa začína telefonátom Róberta Fähmela svojej sekretárke Leonore, na ktorú je nahnevaný, lebo prezradila Nettlingerovi, že je v Hoteli Princ Heinrich. Neskôr za ňou príde otec Róberta Fähmela, Heinrich, ktorý ju pravidelne navštevoval a rozprával jej o tom ako prvykrát prišiel do mesta ako staval Benediktské opátstvo sv. Antonína, rozprával jej o tom ako sa spoznal so svojou manželkou. Tiež jej rozprával ako mu zomreli jeho dcéra Johana a dvaja synovia Heinrich a Otto. Heinrich potom ide navštíviť svoju ženu Johanu, ktorá sa zo straty svojich deti psychicky zrútila a je umiestnená v sanatóriu.

Do hotelu Princ Heinrich príde pán Nettlinger, ktorý hľadá Róberta Fähmela, snaží sa podplatiť vrátnika, ktorý je však dobrým priateľom Róberta a ten chcel byť nerušený. Vrátnik nechtiac urazí pána Nettlingera. On si žiada riaditeľa a ten ho zavedie do biliardovej miestnosti kde sa nachádza Róbert Fähmel.

V biliardovej miestnosti hral Róbert Fähmel biliard s hotelovým liftboyom Hugom. Rozprával mu o svojej minulosti, ako kedysi hrával baseball ako sa spoznal so Schrellom. Raz po zápase išli Róbert a Schrella spolu domov. Schrella ukázal Róbertovi svoj zjazvený chrbát, to mu urobili Ben Wackes tréner a Nettlinger (hovorili si pomocná polícia), keď raz robili raziu na žobrákov, ktorých bičovali ostnatým drôtom a Schrella bol medzi nimi. Neskôr chytili aj Róberta, lebo sa stýkal so Schrellom, tiež ho bičovali a väznili.

Potom Hugo rozprával o svojom detstve, ako ho spolužiaci šikanovali, neskôr sa dostal do ústavu tam sa mu tiež každý vysmieval, lebo bol nevzdelaný a nevedel napr. ani čo je vojna. Hugo sa opýtal Róberta či on vie čo je vojna.

Róbert mu začal rozprávať o vojne, ako slúžil u pyrotechnikoch, bol expert na statiku a na výbušniny. Povedal mu o svojom nadriadenom generálovi, ktorý bol blázon a v hlave mal iba jedno slovo „voľný výstrel“, čo znamenalo zničiť všetko čo stálo v ceste pred útokom na cieľ. Róbert tak zničil mnohé budovy a 3 dni pred koncom vojny dostal rozkaz zničiť opátstvo sv. Antonína. Aj keď vedel, že to nemá zmysel urobil to aby pomstil smrť svojej ženy Edity, ktorú zasiahla črepina z bomby a tiež svojich kamarátov, ktorých mučili a popravili.

Za dverami biliardovej miestnosti nastal hluk, Hugo sa tam išiel pozrieť. Bol to riaditeľ s Nettlingerom. Róbert sa s ním nechcel stretnúť preto ušiel zadným vchodom a išiel navštíviť svoju matku do sanatória. Tam sa stretáva aj zo svojim otcom, ktorému sa priznáva, že to bol on čo vyhodil do vzduchu opátstvo sv. Antonína. Čakal, že otec z toho bude šokovaný, ale on mu povedal, že ho to už netrápi, lebo zničené opátstvo je nič proti strate najbližších osôb a zbúrané budovy sa môžu vždy postaviť. Potom odchádzajú na vlakovú stanicu kde sa mali stretnúť s Ruth, Jozefom a jeho priateľkou. Spolu sa idú pozrieť na rekonštrukciu opátstva sv. Antonína. Opát ich pozval na vysvietenie, ktoré sa malo niesť v duchu uzmierenia. Róbert nechcel prísť, lebo on nebol zmierený so smrťou svojej ženy Edity a so smrťou svojich kamarátov, ale zo slušnosti prijíma to pozvanie. Róbertov otec Heinrich tiež nechcel prísť, lebo on nebol zmierený so stratou svojho syna, ktorý prijal nemecký idealizmus odcudzil sa rodine a neskôr padol vo vojne pri Kyjeve, no aj on toto pozvanie prijíma.

Heinrich potom ide po svoju ženu do sanatória a tak do hotela Princ Heinrich. Johana ho prehovorí, aby zrušil svoju oslavu narodenín a tiež mu povie o zbrani ktorú má pri sebe a chce ňou zabiť ministra, ktorý je v hotely a ktorého viní zo smrti svojich dvoch synov a dcéry.

Róbert si ide zahrať biliard s Hugom a aj so Schrellom, ktorý sa práve dostal z väzenia. Navrhne Schrellovi, aby býval u neho a tiež si chce adoptovať Huga v ktorom nachádza zmysel života, pretože Hugo mu pripomínal kamaráta z detstva a tiež manželku Editu. Hugo s adopciou súhlasil, lebo nemal rodičov a Róberta už bral ako svojho otca.

V hotely sa ozve výstrel všetci vybehnú na chodbu a vidia postreleného ministra, aj keď odvedú Heinrichovu ženu Johanu, Heinrich z toho nie je nešťastný, lebo dnes dostal na narodeniny najkrajší darček, syna Schrellu, vnuka Huga a vnučku Mariannu.