Hlava XXII: je akási absurdná kniha vojenských zákonov, ktoré sa navzájom vylučujú; až na konci diela sa dozvedáme, že vlastne ani neexistuje; tento názov vystihuje celú absurditu vojny, čo je aj hlavnou myšlienkou tohto diela (úryvky 1,2)

Miesto deja: Pianosa – ostrov južne od Elby a Rím; objavuje sa aj množstvo iných miest – motív cestovania

Jazyk: bežná hovorová reč, plno vulgarizmov a vojenských fráz, objavujú sa aj cudzie slová veľa talianskych slov, vety sú krátke a jednoduché, veľa dialógov, množstvo absurdných situácii, občas ťažko zrozumiteľný text

Základné posolstvá: 

- výsmech z americkej armády a vlastenectva (úryvok 8) 
- boj proti nezmyselnosti vojny (úryvok 9) 
- poukázanie na krutosť a zbytočnosť vojny (úryvok 11)

Znaky diela: 

- irónia 
- absolútne žiadny patriotizmus, keď sa vyskytne autor sa ho snaží zosmiešniť 
- žiadny heroizmus (potreba byť hrdinom) 
- snaha zachrániť si holý život (úryvky 5,6,7) 
- dezilúzia a sklamanie z ľudí = kaplán (úryvok 12) 
- čierny humor, ktorý tu autor často využíva na odľahčenie tzv. smiech cez slzy (Yossarianove výstrelky napríklad mydlo v jedle, posunutá čiara bombardovania – boli tu pokusy oddialiť nálet na Bolognu) 
- zúfalstvo (úryvok 13) 
- absurdita (úryvok 10)

Postavy: sú stavané do bizarných situácií, ich reakcie sú impulzívne a bez rozmyslu, občas pôsobia, že sú všetci blázni; v prevahe sú tu muži všetkých vekových kategórií, ženy sa tu vyskytujú len ako štetky alebo sestry v nemocnici; postavy konajú pudovo

Yossarian: 

- nepatril medzi najmladších vojakov, ale v podstate bol mladý, mal 28 rokov 
- keď povolávali do vojny prihlásil sa k letectvu lebo príprava bola dlhá a ako iní aj on predpokladal, že vojna skončí skôr ako ukončí výcvik 
- bohužiaľ vojna bola dlhá a z neho sa stal bombometčík 
- príbeh je písaný ako súhrn zážitkov vojakov ktorý boli nejako spojený s Yo-Yoom(tak ho prezývali) 
- bol mocný tzn. vysoký a svalnatý 
- nenávidel vojnu pretože mal pocit, že ho každý chce zabiť, to, že na neho pálili nechápal ako súčasť boja ale ako niečo osobné namierené proti nemu(úryvok 7,14) 
- búril sa voči nezmyselným rozkazom, nechcel sa zmieriť s neustálim zvyšovaním počtu povinných náletov, v závere knihy pri 70-tych náletoch dezertoval 
- ženy boli pre neho zdroj rozkoše a uspokojovania, vnímal ich ako objekty túžby, miloval každú aspoň trochu príťažlivú ženu, ale iba kým sa s ňou nevyspal; len dve boli iné: Luciana, impulzívna a krásna, istým spôsobom hanblivá a nevinná, nechcela od neho peniaze za sex pretože nebola šľapka; druhou bola sestra Zuzana Anna Duckettová s ktorou prežil románik a ktorú mal istým spôsobom rád, aj keď si to uvedomil až príliš neskoro - opustila ho pretože si chcela nájsť nejakého bohatého doktora (úryvok 3) 
- ťažko znášal smrť priateľov ale aj mužov, ktorých len trochu poznal, spomínal na nich; zažil otrasné zážitky, videl smrť niekoľkých priateľov, bol priamo pri smrti Snowdena s ktorým síce nebol až tak dobrý priateľ ale celá tá ukážka smrti ho zdrvila, v celom diele hovorí o tom ako mu Snowden pred smrťou vyzradil nejaké tajomstvo, toto tajomstvo autor odkryje až na konci diela(úryvok 4)