Úryvky

1. Hlave XXII neprešiel nikto cez rozum. Hlava XXII stanovovala, že starosťou vlastnú bezpečnosť tvárou v tvár bezprostrednému nebezpečenstvu je prejavom zdravého rozumu. Orr bol blázon a mohli ho preradiť. Stačilo iba požiadať o to; ale len čo by o to urobil, nebol by viac blázon a musel by si odkrútiť ďalšie nálety. Orr by bol blázon, keby šiel na ďalšie nálety a bol by normálny, keby tak neurobil; ale ako normálny by si ich musel odlietať. Ak by lietal ďalej, bol by blázon a potom by už nemusel lietať. Ibaže ak by to nechcel robiť, bol by normálny, a teda by musel lietať ďalej. Geniálna jednoduchosť hlavy XXII na Yossariana hlboko zapôsobila.

2. Yossarian hodil starene do lona peniaze – neuveriteľné, koľko krívd sa dá aspoň naoko napraviť peniazmi – a vyšiel z bytu. Cestou dolu schodmi zúrivo preklínal hlavu XXII, aj keď vedel, že v skutočnosti neexistuje, dokonca bol o tom skalopevne presvedčený, ale na tom teraz nezáležalo. Dôležité bolo, že všetci boli presvedčení o jej existencii, a to bolo na tom to najhoršie, pretože nejestvovalo nič konkrétne, čo by sa dalo zosmiešniť alebo vyvrátiť, odsúdiť, kritizovať, napadnúť, pozmeniť, nenávidieť, preklínať, opľuvať, rozšklbať na kúsky, podupať či spáliť.

3. Sestra Zuzana Anna Duckettová neznášala Aarfyho, a to bolo jednou z mnohých vzácnych vlastností, ktoré sa Yossarianovi na nej páčili. Páčili sa mu dlhé nohy Zuzany Anny Duckettovej i jej pevný okrúhly zadok. Často zabúdal, že od pása hore je štíhla a krehká a v okamihoch vášne jej div rebrá nepolámal. Miloval spôsob, akým sa mu v podvečer na pláži odovzdávala. jej blízkosť mu prinášala útechu a upokojenie. Ustavične sa mu žiadalo dotýkať sa jej, cítiť ju stále pri sebe. Rád ju držal za členok, keď hral karty s Natelym, Dunbarom a Hladným Joom, rád a nežne pohládzal chlpatú pokožku jej zlatistého, hladkého stehna a dotýkal sa jej svojimi nechtami, alebo zasnene, zamyslene, takmer podvedome hladil vlastníckou, žiadostivou rukou lastúrovitú priehlbinku jej chrbtice pod pružným pásikom podprsenky dvojdielnych plaviek, ktorou si zakrývala drobné ňadrá s vyčnievajúcimi bradavkami. Veľmi mu lahodila tichá hrdosť, s akou dávala najavo, že mu patrí.

4. Snowdenovo ďalšie zranenie skrývala protiflaková vesta. Yossarian mu vestu náhlivo rozopol a počul sa, ako divo reve, keď sa Snowdenove vnútornosti vyvalili na podlahu a vytvorili mazľavú hromadu. Pod druhou pazuchou ho zasiahla skoro desaťcentimetrová črepina a prerazila mu hrudník. Cez strašnú dieru v rebrách sa hrnula von krvavá kaša. Yossarian zasa zreval a rukami si zakry oči. Zuby mu drkotali od hrôzy. Donútil sa pozrieť ešte raz. Tak teda týmto nás pánboh požehnal, pomyslel si trpko – pečeň, pľúca, ľadviny, rebrá, žalúdok. Yossarian sa obrátil a začal vracať, zvierajúc si páliace hrdlo. V tej chvíli sa zadný strelec prebral, pozrel na Yossariana a opäť omdlel. Yossarian sa od vyčerpanosti, bolesti a zúfalstva ledva držal na nohách. Zničene sa obrátil s Snowdenovi, ktorému sa zrýchlil dych a tvár ešte väčšmi zbledla. Yossarian bezradne uvažoval či sa dá ešte vôbec niečo urobiť na jeho záchranu. Zúfalo hľadel na pochmúrne tajomstvo, ktoré Snowden chaoticky vyvalil na podlahu. Človek je iba hmota, tak znelo Snowdenovo tajomstvo. Vyhoď ho z obloka, a spadne. Zapáľ ho, a zhorí. Pochovaj ho, a zhnije, práve tak ako všetky odpadky. Vydýchneš naposledy, a si len odpad.

5. „To viem,“ odsekol Yossarian ostro a odrazu ho skutočne pochytil hnev. „Doparoma, Danby, veď ja si tú medailu zaslúžim, bez ohľadu na to, ako to zdôvodnili. Odlietal som si sedemdesiat sakramentských náletov. Nehovorte mi tu, že mám bojovať za záchranu vlasti. Veď celý čas bojujem iba za záchranu vlasti. Teraz by som chcel trochu bojovať za vlastnú záchranu. Vlasti už nebezpečenstvo nehrozí , ale mne áno.“

6. „Hádam mi len nechceš nahovoriť, že to ako alebo prečo zomriem, nie je moja vec, ale plukovníka Cathcarta? Myslíš to vážne?“
„Otvor konečne oči, Clevinger. Mŕtvym už čerta starého záleží na tom, kto vojnu vyhrá.“
„Nepriateľ,“ odsekol Yossarian a pozorne formuloval svoju myšlienku, „je každý, kto ťa chce pripraviť o život, bez ohľadu na to, ku ktorej strane patrí, a to platí aj o plukovníkovi Cathcartovi. Na to nezabúdaj, lebo čím dlhšie si to budeš pamätať, tým dlhšie budeš žiť.“