7. Yossarianovi hrozilo toľko nebezpečenstiev, že ani nestačil brať všetky do úvahy. Boli tu napríklad Hitler, Mussolini a Tódžó, všetci posadnutí myšlienkou zabiť ho. Bol tu poručík Schneisskopf so svojou prehliadkomániou a vypasený plukovník s mrožím fúziskami a fanatickou pomstychtivosťou, a aj tí ho chceli zabiť. Boli tu Appleby, Havermeyer, Black a Korn. Boli tu sestra Cramerová a setra Duckettová, o ktorých si bol takmer istý, že by ho radšej videli mŕtveho, a potom tu bol Texasan a muž od kontrarozviedky, o ktorých si takisto nerobil nijaké ilúzie. A po celom svete boli barmani, murári a sprievodcovia autobusov, ktorí si želali jeho smrť; domáci i nájomníci, zradcovia i vlastenci, potmehúdi, pijavice a pätolizači sa len tak triasli, aby ho už mohli odpraviť. Toto bolo to tajomstvo, čo vyliezlo zo Snowdena pri nálete na Avignon – idú po ňom, aby ho dostali; a Snowden týmto tajomstvom poznačil celú zadnú časť trupu.

8. Takmer zo dňa na deň rozkvitlo Slávne križiacke ťaženie za Prísahu oddanosti v plnej kráse a kapitán Black bol očarený zistením, že stojí na jeho čele. Teraz už ozaj podniká čosi veľkolepé. všetci vojaci a dôstojníci v operačnej službe museli podpísať prísahu oddanosti, aby im v spravodajskom stane vydali puzdrá s mapami, druhú prísahu oddanosti, aby im v padákovom stane vydali padáky a protiflakové vesty, a tretiu prísahu oddanosti museli podpísať poručíkovi Balkingtonovi, náčelníkovi autoparku, aby sa smeli odviezť nákladným autom z tábora na letisko. Kam sa človek obrátil, všade čakala na podpis prísaha oddanosti. Podpisovali prísahy oddanosti, aby im finančný dôstojník vyplatil žold, aby mohli v bufete nakupovať, aby ich talianski holiči ostrihali. V každom dôstojníkovi, ktorý podporoval Slávne križiacke ťaženie za Prísahu oddanosti, videl kapitán Black svojho súpera, a preto vymýšľal a kul pikle celých dvadsaťštyri hodín denne, len aby bol pred ostatnými stále o krôčik vpred. Nikto ho nemohol predstihnúť v oddanosti vlasti. Keď sa ostatní dôstojníci podvolili jeho naliehaniu a začali dávať podpisovať prísahy oddanosti, tromfol ich tým, že donútil každého lumpa, ktorý vkročil do jeho spravodajského stanu, podpísať dve prísahy oddanosti, potom tri a nakoniec štyri. Zaviedol aj sľub vernosti a napokon sa zborovo spievala „Hviezdnatá zástava“, dva razy, tri razy, štyri razy. Vždy, keď sa mu podarilo predbehnúť súperov, kapitán Black im pohŕdavo vyčítal, že nenasledujú jeho príklad. Vždy, keď jeho príklad nasledovali, nestaral sa už o nich a lámal si hlavu nad ďalšou strategickou fintou, ktorá by mu umožnila opäť sa na nich vŕšiť.

9. Myšlienkami sa vracal k Natelyho pobehlici, ku Kraftovi, Orrovi, Natelymu i Dunbarovi, ku Kidovi Sampsonovi a McWattovi a ku všetkým tým úbohým, hlúpym a chorým ľuďom, ktorých stretol v Taliansku, Egypte a severnej Afrike a ktorí, ako vedel, žijú po celom svete. Spomínal aj na Snowdena a mladšiu sestru Natelyho štetky. Nazdával sa, že už chápe, prečo mu Natelyho štetka kládla za vinu Natelyho smrť a prečo ho chcela zabiť. Dočerta, prečo by nie? Toto je svet ľudí a ona a všetci mladší sú oprávnený obviňovať jeho a všetkých starších z každej tragédie, ktorá ich postihne; hoci aj ona trpela, takisto niesla vinu za všetky nešťastia, ktoré postihli jej mladšiu sestru a všetky ostatné deti. Niekto sa musí proti tomu postaviť. Každá obeť je zároveň páchateľom a každý páchateľ je zároveň obeťou, a niekto sa už raz musí vzbúriť roztrhnúť tú prekliatu reťaz vžitých zvyklostí, ktorá ich všetkých gniavi.

10. Čo by som mu mal povedať? hútal major Major zúfalo. Za nič na svete nesmie povedať, že nemôže nič robiť. Tým by vlastne pripúšťal, že by čosi urobil, keby mohol, a to by teda znamenalo, že podplukovník Korn robí nesprávnu alebo nespravodlivú politiku. V tejto otázke sa podplukovník Korn vyjadril celkom jasne. Nikdy nesmie priznať, že nemôže nič robiť............ „Ľutujem,“ povedal, „ale nemôžem nič robiť.“

11. Po celom svete, po obidvoch stranách bombardovacej čiary, obetúvali vojaci životy za čosi, o čom im nerozprávali, že je to ich vlasť a podľa všetkého proti tomu nikto nič nemal, najmenej chlapci, čo prichádzali o svoje mladé životy. A nemalo to konca.

12. Kaplán zistil, že nie je nijaké umenie zmeniť neresť na cnosť a ohováranie na pravdu, neschopnosť na odriekanie, aroganciu na pokoru, okrádanie na filantropiu, krádež na česť, rúhanie na múdrosť, brutalitu na vlastenectvo a sadizmus na spravodlivosť. Každý to dokáže, netreba mať k tomu bohvieaké nadanie. Stačí len nemať charakter.

13. Noc bola plná hrôz a Yossarian si pomyslel, že teraz už vie, ako sa cítil Kristus na svojej pozemskej púti – ako psychiater v oddelení bláznov, ako nevinná obeť vo väzení plnom zlodejov. Aký vítaný by bol pohľad na malomocného! Na ďalšom rohu natrafil na nehybný hlúčik zvedavcov, uprostred ktorého akýsi človek surovo tĺkol malého chlapca. všetci sa nečinne prizerali. Yossarian ohromene cúvol. Bol si istý, že tento príšerný obraz už kdesi videl. Déja vú? Táto zlovestná zhoda ním otriasla a naplnila ho pochybnosťami a hrôzou. Bola to predsa tá istá scéna, ktorú videl pred chvíľočkou, hoci všetko tu bolo celkom iné.

14. „Oni ma chcú zabiť,“ vyhlásil pokojne Yossarian.
„Nikto ťa nechce zabiť,“ kričal Clevinger.
„Tak prečo na mňa strieľajú?“ namietal Yossarian.
„Strieľajú na každého,“ odvetil Clevinger. „Chcú zabiť všetkých.“
„A aký je v tom teda rozdiel?“
„A kto sú to oni?“ vyzvedal sa Clevinger. „Čo myslíš, kto ťa to chce vlastne zavraždiť?“
„Všetci,“ odvetil Yossarian.
„Akí všetci?“
„No hádaj!“
„Nemám potuchy.“
„Tak ako vieš, že ma nechcú zabiť?“
„Lebo...“