PAVOL HOROV

-v jeho poézii sa viacej vyskytuje tragický pocit života (mladý stratil otca v 1. sv. vojne)
-v porovnaní s Kostrom sa Horov zameriava, vníma svoju poéziu, aby čosi pripomínala = vojna

ZRADNÉ VODY SPODNÉ + NIOBA MATKA NAŠA = mravný protest proti vojne. Tvoria základ túžby po mierovom živote. Dôležitou témou u neho je vojna, jej hrôzy a utrpenie. Proti takémuto zneľuďšťovaniu aké prináša vojna, hľadá istoty, kt. mu prináša matka a Zemplín. 1x sa matka objavuje v básni Zradných vôd spodných ako osobnosť a oporný bod. A objavuje sa i v druhej zbierke Nioba matka naša.

-reagoval na vojnu v zbierke ZRADNÉ VODY SPODNÉ. Má 2 časti: 1- prevláda prírodná a intímna lyrika; 2- básnikov postoj k aktuálnym spoločenským udalostiam. Humanistické názory nad trpiacim ľudstvom. Naznačuje vplyv Novomeského, sú tu aj prvky nadrealizmu – obraznosť. Báseň Kroky - je to akési motto prvej básn. zbierky, bezvýchodiskovosť, bezmocnosť človeka.

-zbierka NIOBA MATKA NAŠA : Niobé = Tantalova dcéra, Anfión = vládca Téb, kt. si ju zobral za ženu. Bola pyšná na seba a svoje deti, Léty, kt. uctievali, sa to dotklo a povedala svojim deťom, tie prišli na Zem a vš. Niobine deti zabili, neskôr ju premenila na sochu – symbol utrpenia. Vychádza počas vojny, antický motív matky, on tento motív aktualizuje, vojna oberá matky o synov - vplyv nadrealizmu.
-antický motív matky z gréckej mytológie, matka zošalela nad mŕtvymi synmi. Zbierka má 3 cykly, v 1. cykle je príznačný baladizmus a tragizmus. Pochmúrne prežívanie doby. Motív matky rozvetvuje do polôh matky – zeme, matky – krajiny, matky – lásky, matky – domova.
-trpký a samotársky údel ženy ale nadobúda všeľudský obsah. Je to kult matky a materstva, je symbolom životodarného princípu. Je to matka ako princíp života proti smrti. Zákl. myšl. tejto skladby: brániť život proti smrti. Atmosféra je pochmúrna, akoby niečo viselo vo vzduchu. Tým niečím je des z vojny. Báseň je postavená na obrazoch, cez ktoré tlmočí myšlienky. Obrazy padajúcich vtákov vyvolávajú zmätok, kriky. Reaguje tu aj na soc. problémy. Sekera = symbol vojny – kedy príde čas, keď o vojne budeme hovoriť len v múzeách. Reaguje na nedávno pominutú vojnu (1.sv.), v kt. mu padol otec. Vojna zachvátila celý svet: nielen človeka na fronte, ale aj súčasného.

-Horov predstavuje modernú slov. poéziu. Jeho básn. prejav je originálny. Kým Kostra túži po harmónii, u Horova je tragický pocit. Preto i jeho prvé zbierky sú protivojnové ako: Zradné vody spodné a Nioba matka naša, kde vyjadruje pocity hrôzy, prázdnoty, zúfalstva . Prináša až apokalyptické obrazy. Nioba matka naša – cyklická báseň (1.časť) a 2. časťou je 17 sonetov Nápisy na hroby. Je to obžaloba vojny a tých, čo ju spôsobili. Cyklus je považovaný za najsilnejšie protivojnové básne v slov. poézii. Básnik sa tu díva s nadhľadom, uvedomuje si, čo sa stane : „ Kto mečom bojuje, ten mečom padne Pane.“ Vojna zasiahla našu zem a silnie. Básnika akoby nik nepotreboval: „ Jak črepy veteše do prachu odhodený lká básnik...zrazený úzkosťou...“ Snaží sa zachytiť hlas. Sú uprostred vojny. V závere – výzva, aby ľudia opäť boli ľďmi, aby skončil čas vraždenia. Veteš = starina. A mene tekel = písali božie prsty. Tekel – odvážili ťa na váhe a bol si priľahký, lebo tvoje skutky boli malé. Boh dal znamenie a o toto prosí básnik – A mene tekel píš = daj znamenie, aby sa ľudia spamätali a pripravili na pohromu a trest. Aby sa spamätali a za to, že dopustili vojnu, sa majú pripraviť, že bude trest. Je to vojnové, obrazy sú silné. Je tu biblický motív.

Kostra - poetickejší; hľadá harmóniu
Horov – expresívnejší .Zameriava sa na protivojnovú poéziu.

Zbierka DEFILÉ: (Defilé = slávnostná prehliadka). Téma: 2. sv. vojna. Chce priblížiť ľudské utrpenie, ktoré vojna priniesla a ktorá je prítomná vo vedomí človeka. Priblížil niečo zlé – vojnu. Človek ostáva uprostred ticha sám, je osamelý. „A človek zostal sám.“ – to je básnik ako u Novomeského Svätý za dedinou. Čas vojny, zabíjania – básnik mlčí. Využíva postupy nadrealizmu, vplyv poetizmu. Vigílie = bdenie pred sviatkom, nespavosť. Motív havrana, kt. vrhá tieň nielen na básnika, ale na celý svet. Je tu des, ktorý vojna prináša. A jeho „ never more“ = nikdy viac znie. Havran = motív smrti od Lenory. Vojnu sledujeme ako sprievod smrti, defilé. Lenoru odvádzajú za rampu nebytia. „ Lenora umrela a Boha nanovo pochovali.“ – každou vojnou Boha pochovávame, každým zlom, ktoré páchame. V Defilé vrství na seba obrazy skazy sveta.

Báseň Pantha rhei:

- vybral myšlienku Herakleitovského prúdu času, využíva plynutie času, čo mu pomohlo vyjadriť, že raz ten čas musí skončiť. Strofu stavia na expresívnom obraze (symbolizuje vojnu) a každá strofa končí motívom ticha: „uprostred toho ticha.“ Kontrast: vojna – motív ticha. Ruky bezmocné do vojny vyhodené = človek je bezmocný, nemôže nič urobiť proti tomu, čo vojna prináša. Bezmocnosť, beznádej. „ Ja nemám strach, ja nie som zbabelý ...uprostred toho ticha.“ Obrazy navodzujú zmenu, veď vojna skončí. „Viera neochabla“ – viera v lepší život, viera vo víťazstvo života nad smrťou. Využíva výrazy, ktoré vyjadrujú hrôzu a ktoré symbolizujú ovzdušie doby.

Po téme vojny sa venuje domovu, pretože v období vojny v ňom nachádzal istotu. Svoj zvláštny postoj k domovu vyjadril v zbierke NÁVRATY, v ktorej sa vracal domov, pretože inde sa vracať nemohol. Nemôže sa zbaviť pocitu zrady domova, pretože ho opustil. 1. časť – autobiografia, 2. časť – vyznáva sa z lásky k domovu. Po roku 1948 sa jeho vzťah k domovu mení. Obraz domova je obrazom premien na pozadí času. Ide o porovnávanie starého a nového. Toto vyjadril v zbierke VYSOKÉ LETNÉ NEBE, ktorá ja druhým návratom domov. Dosť autobiografická, vracia sa do svojho rodného kraja, matka už je mŕtva, reakcia na smrť matky, vracia sa do detstva, všíma si zmeny, ku kt. došlo. Zamýšľa sa nad tým, čím je domov pre každého z nás. Spomína si na nedele doma – na Zemplíne, kedy ľudia idú do kostola. Zrobení ľudia „z raja vyhnaní“ = ťažký život, ale odplata nebola. Je tu názor básnika na svoju poéziu, keď hovorí, že týmito slovami chce osláviť človeka. Celá táto časť je o poézii z pohľadu Horova. Je to poézia pre človeka. Obhajuje svoju poéziu, že nie je bohorúhačstvom ako to jeho matka vnímala, ale on je na strane zrobených ľudí. Je tu obraz východoslovenskej dediny – babky preperú každého, svoj život porovnávajú so životom mladých. On to vníma cez dedinských ľudí. Všíma si i zmeny: kedysi museli chodiť za prácou do Ameriky , dnes spriemyselňovanie. Človek dostal prácu doma, nemusel za ňou chodiť von. Ulica prúdi, rieka je už iná – zmena. Staršia generácia bude vládu vždy kritizovať. „Cesta k životu je cestou z cintorína.“ = staré odchádza, staré zomiera, nové sa rodí. Smrť bez života, ani život bez smrti nemôžu byť. Niečo končí a niečo začína. Končí obraz jeho detstva, jeho dediny a nastupuje niečo nové. Uvedomuje si, že sú to zmeny k lepšiemu. Hlavná téma je návrat. Motívy: príchod do rodného kraja, spomienky na detstvo a uvažuje o živote a smrti. Verše má v podobe kaligramov. Ním nastupuje avantgardná poézia. Vplyv surrealizmu.

Horov sa označuje za básnika, ktorý tvorí prechod k modernej poézii , lebo spája starú generáciu s mladou. Myšlienky chce vyjadrovať moderným spôsobom.