VOJTECH MIHÁLIK:

On + Kostra + Plávka – kultoví predstavitelia socialistického realizmu. Je jeden z najuznávanejších predstaviteľov oficiálnej lit.
-Začínal zbierkou ANJELI, predstavil sa s ňou ako stúpenec katolíckej moderny a symbolizmu. Zb. obsahovala nábožensky motivované a osobne ladené básne plné smútku, ale aj vzdoru a vzbury (napr.: Dvadsaťročný Jób).V tejto zb. sa chcel vyjadriť k stavu slov. poézie. Zamýšľa sa tu aj nad vojnou, človekom a spoločnosťou. V básniach meditatívneho charakteru sa zameral na utrpenie, poznanie, lásku. Zb. sa vyznačovala vyspelou a kultivovanou básnickou technikou, expresivitou básnickej reči a smelou obraznosťou. Popri nábožensky orientovaných meditáciách sú v zb. aj básne „nepokoja“. Motív anjelov sa uňho vyskytuje aj v ďalších rokoch, najčastejšie vo význame „tajomstva“.

Po r.1948, keď prevzala moc komunist. strana, sa charakter jeho tvorby zmenil. Píše politickú a občiansku poéziu – zb. PLEBEJSKÁ KOŠEĽA. Jeho detstvo bolo poznačené chudobou – postaví sa na stranu proletárov. Je tu báseň Kronika, kde básnikova matka hovorí o ťažkom živote, a že deti budú vyrastať v novej a spravodlivej spoločnosti.

- Píše aj básnickú skladbu VZBÚRENÝ JÓB. Je filozoficky ladená. Je napísaná vo forme polemiky medzi Bohom a človekom. Opisuje osudy svojho otca od narodenia až po smrť. Ideologickým základom tejto poémy je kritika katolíckej cirkvi, jej učenia a oslava pracujúceho ľudu, kt. nepotrebuje Boha, lebo sám vládne nad prírodou.

V 60 r. sa začína charakter jeho poézie meniť. Viac sa zameriava na témy z každodenného života – zb. TŔPKY. Obsahuje 23 mravoučných básní o smutných ženských osudoch a o problémoch v rodinách( Staroba, Vdovstvo, Deti rozvedených rodičov, Opustené ženy, Honba za majetkom...).Opisuje osudy žien opustených, sklamaných, bezdetných a tých, ktoré zúfalo snívajú o láske a porozumení. Toto vyjadruje aj v básni Krájanie. Autor si zvolil názov zbierky podľa zbierky poviedok Tajovského, ktorý sa tiež zaoberal osudom žien, ktorým sa ušli len tŕpky. Tŕpka =trpké plody divorastúcich neštepených stromov. Na jednej strane bola kritika, kt. mu vyčítala prílišnú sentimentalitu, že bol miestami až moralizátorský, na druhej strane básne získali popularitu ( napr. Krájanie ). Báseň Krájanie: názov naznačuje utrpenie ženy. Muž odchádza k inej žene. V tejto básni autor vyjadruje pocit sklamania a snahu ženy nenávidieť svojho muža. Sny sa jej rozbíjajú pod nohami. Na konci srdca „ležal malý čierny kameň, nezraniteľný, zabudnutý kameň, láska...“ – môže byť náznakom príchodu iného muža, či stále prechovávajúcej lásky k mužovi, ktorý od nej odišiel. Ide o symbolické krájanie. Analyzuje všetko, čo v srdci nachádza, aby nakoniec zúfalá skonštatovala, že ho má napriek všetkému rada.

Zbierka APPASSIONATA: je sarkastická k vlasti i samému sebe, no i čo sa týka lásky. Venuje sa v nej ľúbostnej téme. Sú to príbehy o láske, v ktorých začrel do osobnej problematiky. Je z 3 častí ( 1+3 = lyrické a venuje sa v nich láske a priateľstvu, 2 = etická) a je komponovaná ako hudobné dielo. Je to reflexívna skladba, ktorá analyzuje rôzne aspekty a filozofiu lásky, vzťah muža a ženy. Básnik v nej hovorí väčšinou s iróniou a sarkazmom aj o vlastných ľúbostných sklamaniach a strate ilúzií. Mihálik vyhlásil, že preňho je láska drámou a nie sentimentálnym citom. Skladba predstavuje 3 samostatné príbehy:

1. časť – osobná: sú to autorove úvahy o láske, v ktorých často používa aj sebairóniu. Využíva formu rispet = 8 veršov rozdelených do 3 strof : 4+2+2. Má pôdorys abab ccdd. Cítiť tu mužné uzemňovanie lásky. Akoby hovoril o vzťahu bez budúcnosti; láska je skeptická. Celá táto skladba sú drsné pravdy o láske. Osobné sa tu dopĺňa neosobným.

2.časť – neosobná. Využíva formu viazanú, voľný verš. Nie je tu prítomný básnik so svojimi osudmi lásky, ale je to spomienka na ruského spisovateľa Gercena a jeho lásku. Je to oslava sily a veľkosti muža, ktorý je okradnutý o lásku vlastnej ženy povrchným literátom Herweghom. Žena dvoch mužov. Je tu paradox lásky: výhra slabého a prehra silného. Hovorí o bolesti tých, ktorí sú schopní rozplynúť sa v láske a lacnej radosti tých, ktorým ide v láske iba o pôžitky. Ústredný motív tejto časti: „večný spor pôvabu a charakteru je neriešiteľný, preto je večný .“ Pristupuje k ľúbostnej tragike neosobne, cez epický príbeh.

3.časť: aj tu je bolesť zo stratenej lásky. Intímny konflikt sa rieši nie smrťou milovanej bytosti, ale smrťou lásky k človeku. Je to pohľad dozadu cez spomínanie na osobnú básnikovu skúsenosť. Básnik sa vyrovnáva so svojou prehrou; do minulosti sa vracia spomínaním, ale nechce sa vrátiť samým životom, netúži po „vylepšenej repríze starej lásky.“ Je to osobná spoveď. Naráža na smútok, nudu.
Autor v celej zbierke podáva tragiku lásky, ale aj sebazničujúci smiech cez slzy. V knihe hovorí cez lásku o živote.

Zbierka ÚČASŤ obsahovala spoločensky angažované básne, no boli aj kritické. Báseň Rozhovory o chudobe – imaginárny rozhovor básnika s mŕtvou matkou, v ktorej porovnáva jednoduchosť a čestnosť chudobných s morálkou konzumnej spoločnosti. Vyslovuje zármutok nad tým, že korupcia a iné negatívne javy ovládli i socialistickú spoločnosť. „Treba dodržiavať mravný princíp chudoby...“ – v zmysle chudobný, ale čestný. Honba za peniazmi a majetkom v nás potláča to ľudské.

Zbierka TRINÁSTA KOMNATA - touto akoby chcel prejsť cez zakázané dvere a pouvažovať o svete. Do rozporu sa dostáva básnik a človek. Spomína starobu, úzkosť, rekapituluje svoj život a celú svoju tvorbu dovtedy.