Antická literatúra

-grécka a rímska literatúra


GRÉCKA LITERATÚRA:(9.stor.pred n.l.-5.stor.pred n.l.)

- pôvodná, základy literatúry
- kolíska európskej civilizácie
- hospodársky, politicky a kultúrne vyspelý štát, kde platila zásada, že ideálnym človekom je človek fyzicky aj duševne krásny =

KALOKAGATIA

- Telesná
- Rozumová
- Estetická
- Pracovitá
- Morálna

Gréci - obchodníci, moreplavci
grécka literatúra mala podporovať obchod aj moreplavbu, preto literárnymi hrdinami boli postavy putujúce po cudzích krajoch, prekonávajúce prekážky a zdolávajúce nepriazeň osudu.

Epika

HOMÉR (8. st. p. n. l.)
putujúci slepý básnik.
Asi najvýznamnejšou antickou literatúru je grécka literatúra. Vďaka Homérovi poznáme dve veľdiela gréckeho písomníctva: Ilias a Odysea. Oba tieto eposy čerpajú námety z povesti o Trójskej vojne.

Epos: Veľký epický žáner, ktorý zobrazuje veľkú historickú udalosť , alebo osobnosť. Popri hlavnom deji sú i vedľajšie epizódy, úvahy, charakteristiky, opisy, pri ktorých autor prerušuje hlavný dej a tým vzniká epická šírka. Postavami sú nadprirodzené bytosti, alebo osoby s výnimočnými schopnosťami, s pomocou bohov konajú zázračné činy.

- epos môže byť: bohatiersky, duchovný, historický, idylický.

Ilias

Hrdinský vojenský epos, ktorého autorom je slepý básnik Homér. Námet čerpá z grécko-trójskej vojny. Zobrazuje posledných 51 dní Trójskej vojny, ktorá. bola medzi Trójou a Spartou. Jej príčinou bol únos manželky, krásnej Heleny, spartského kráľa Menelaa. Uniesol ju princ Paris syn trójskeho kráľa Priama. Na strane jednotlivých armád bojovali najvýznamnejší grécky hrdinovia a pomáhali im najvýznamnejšie grécke bohyne. Veštice vyveštili, že ak sa do vojny zapojí Odyseus a Achilles vojnu vyhrajú. Odyseus ženatý s Penelopé nechce ísť do vojny, urobí sa chorým(orie na poli a pod skaly mu podhodia jeho syna, nechce mu ublížiť a tým sa prezradí)Achilles je krásny mládenec, predpovedali mu blízku smrť, jeho matka ho prezlečie za ženu a odchádza na ostrov s ostatnými ženami. Prezradí sa tým, že namiesto prinesených šperkoch siaha po zbraniach. Veštba, že kto prví stúpi na územie Tróji zomrie sa naplní, zlodej siahne po podhodenom štíte Odysea a zomrie. Za Tróju bojujú Odyseus, Agamemnom, Achilles s najlepším priateľom Patroklesom ,ktorého zabije Hektor V súboji s Achillom prehral. Achilles zneuctil jeho telo, zapriahol kone ktoré ho vláčili po bojisku, no napokon im ho vydal ,nakoniec zomiera aj on. Vojnu nakoniec lesťou vyhrali Sparťania, predstierajú ústup darujú im dreveného koňa, v ktorom sú ukrytí vojaci. Trója je zničená a vypálená.Eneas s malou skupinou ľudí sa zachráni(založí Rím).

Paris- opisovaný ako zbabelec.

Odysea

Hrdinský epos. Voľné pokračovanie eposu Ilias. Hl. hrdinom je itacký kráľ Odyseus vracajúci sa z Trójskej vojny a je stíhaný hnevom Poseidona. Odyseus urazil boha Poseidóna a tak mu chcel prekaziť návrat domov(musí zvíťaziť v boji s jednookým Kyklopom,opije ho vínom a oslepí rozpáleným ražňom, čarodejnica Kirké premení niekoľko jeho vojakov na svine, je do Odysea zaľúbená , má s ním syna , Sirény – zvádzali ho, aby im odolal sa dal upevniť na sťažeň, vojakom naleje do uší vosk, aby nepočuli ich spev)Penelopé oblieta 300 pytačov, vydávajú sa za jej manžela, každému dáva otázku ,“z čoho majú manželskú posteľ“. Napokon sa mu podarilo vrátiť sa k rodine. Domov sa vracia 20 rokov, prezlečený za starca, so svojím synom pripraví preteky pre príživníkov“ pytačov. Ten kto natiahne tetivu v luku sa stane manželom Penelopé .Dokáže to len on sám. Syn, ktorého má s Kirké ho zabije. Musí sa oženiť s Penelopé. Autor vyzdvihuje vynaliezavosť a šikovnosť Odysea a vernosť jeho manželky Penelopy, ktorá ho celý čas čakala.Bájka

- krátky epický útvar, vystupujú v ňom zvieratá s ľudskými vlastnosťami, využíva alegóriu a personifikáciu, zakladá sa na satire, vyplýva z nej mravné ponaučenie.

Personifikácia, alebo zosobnenie je básnický prostriedok, ktorý je založený na zosobňovaní ľudských vlastností na neživé predmety alebo zvieratá. Je to druh metafory.
Alegória alebo inotaj (z gr. allegoreín- hovoriť v obrazoch, prenesene) obrazné vyjadrenie myšlienky, alebo predstavy, ktorá má iný význam ako doslovný. Jej doslovný, prvý význam nie je podstatný (a nemusí byť ani zmysluplný), ale ktorý skrýva význam druhý, hlbší a skrytý. Úlohou alegórie je väčšinou tento pravý význam skryť tak, aby ho pochopili len zasvätení.

EZOP

- veľmi škaredý , vtipný, bol otrokom ,najstarší bájkar
Jeleň pri jazierku, Pes a kúsok mäsa, Hvezdár, Jupiter a opica, Krab a jeho mať

Lyrika

- pôvodne len piesne prednášané so sprievodom hudby (lýra) a až neskôr sa z týchto piesní vyvinula poézia
- Alkaios, Anakreón, Sapfo

SAPFO

- významná ženská autorka, pôvodne hétera (vzdelaná žena, kt. mala potešovať mužov)
- vo svojej tvorbe ospievala tie najintímnejšie pocity ženy, ako 1. žena hovorí o svojich citoch a rozoberá ich
- žila na ostrove Lesbos, kde vychovávala dievčatá k umeniu („Dom múz")
- Jediné čo sa zachovalo z jej tvorby bola 1 báseň Óda na Afroditu. -Byzantskí spisovatelia považovali jej tvorbu za neprístojnú, a preto jej rukopisy spálili v 11.stor
- bola považovaná za múzu

ANAKREÓN
ospevoval víno, zábavu, ženy, priateľstvo
anakreónska poézia - poézia, ktorá oslavuje radosti života - víno, ženy a spev

PLATÓN (5.stor.pred n.l.)
kritizoval aténsku demokraciu a rozoberal otázku rovnosti medzi ľuďmi
Ústava a Zákony

ARISTOTELES (4.stor.pred n.l.)
Bol najväčším starovekým mysliteľom .Zaoberal sa filozofiou logikou, prírodnými vedami, históriou, politikou a teóriou literatúry.
Politika, Poetika

SOKRATES
Idealistická filozofia

DEMOKRITOS
Materialistická filozofia

SOFOKLES (5. st. p. n. l.)
-najznámejší grécky dramatik spočiatku hercom neskôr autorom tragédií, inovoval grécke divadlo, -v jeho hrách vystupovali 3-4 herci, menej priestoru dostal chór(zbor)
- pochádzal zo zámožnej rodiny a dostalo sa mu príkladné vzdelanie
- zastával rôzne vysoké štátne funkcie v Aténach, no on sa radšej venoval dráme
- vo svojich hrách rozšíril počet hercov a obmedzil zborové spevy
o Kráľ Oidipus, Oidipus na kolóne, Elektra, Antigona

Kráľ Oidipus

Kráľ Oidipus sa dozvedá z úst svojho švagra Kreóna, ktorému veštili, že mor v meste Théby, má konkrétnu príčinu: žije tu vrah predchádzajúceho kráľa Laia. Oidipus vynesie nad neznámym vrahom kliatbu, je odhodlaný ho vyhľadať a potrestať, keď tu je náhle prekvapený obvinením, ktoré vysloví veštec Teiresias: tým neznámym vrahom si ty sám! Pobúrený sa domnieval , že ide o Kreonovo sprisahanie, sa snaží Oidipus obvinenie vyvrátiť. Avšak jeho aktivita postupne v rozhovoroch s manželkou Iokastou, koritským poslom a pastierom odhaľuje krutú minulosť. Oidipus je v skutočnosti synom kráľa Laia a Iokasty. Synom, ktorému boli po narodení prebodnuté nohy a ktorý mal byť zabitý, lebo veštba určovala, že zabije svojho otca a ožení sa so svojou matkou. V dospelosti Oidipus nevlastných rodičov opustil, aby sa vyvaroval veštbe. Avšak cestou v hneve zabil neznámeho cudzinca, no netušil, že je to jeho otec Laios, a keď sa mu podarilo rozlúštiť hádanky Sfingy a oslobodil od nej Théby, získal za odmenu thébsky trón a ruku kráľovnej -vdovy Iokasty, no nevedel, že je jeho matkou ,s ktorou sa im narodili dcéry Antigona a Isména a synovia Eteokles a Polyneikos. Poznanie minulosti všetkých zničí, Oidipova žena -matka si berie život, Oidipus sám seba oslepí a opúšťa Théby.

Antigona
útvar- tragédia
kompozícia- prológ ,5 dejstiev, epilóg

Antigona
- dcéra tébskeho kráľa Oidipa, hovoríme o nej že je monumentálna postava, je výnimočná svojimi vlastnosťami, autor ju opisuje ako tú, ktorá uctieva, dodržiava zákony bohov a nie zákony ľudí, reprezentuje odvekú povinnosť občana, ktorú má voči mŕtvemu ,boží zákon, lásku

Isména
- jej mladšia sestra , opak Antigony, reprezentuje poslušnosť

Kreón
- tébsky kráľ, tvrdohlavý panovník, ktorý nechcel ustúpiť až kým nebolo neskoro,reprezentuje ľudskú moc, ktorá je neschopná odvolať svoj príkaz, aj keď vie, že je nesprávny

Eurydika
- jeho manželka

Haimón
- ich syn, snúbenec Antigony, otcovi chcel vysvetliť, že nielen jeho názor, ale aj názor iného môže byť správny, reprezentuje lásku, spravodlivosť odvahu

Theiresias
- veštec
konflikt- Antigona uprednostnila povinnosť voči bohom a tradíciám namiesto zákonom, ktoré kládol človek
prológ- Deti kráľa Oidipa ,Antigona, Isména a Eteokles, žijú v Tébach, kde vládne Kreon. Ich brat Polyneikos tiahne s vojskom proti Tébam. Obaja synovia v boji padnú. Eteokles padne ako hrdina a Polyneikos ako vlastizradca. Kreon zakáže pochovať Polyneika, čo v očiach Grékov bolo veľkou potupou.
Antigona v rozhovore s Isménou oznamuje, že nebude rešpektovať tento príkaz, pretože šliape po božských zákonoch a Polyneikovi preukáže posledné pocty.

1.dejstvo:
Kráľ vyslovuje rozhodnutie. Eteokles má byť pochovaný s poctami a Polyneikos má byť pohodený psom. Strážca oznamuje, že telo niekto pochoval.
2.dejstvo:
Antigona predstupuje pred kráľa. Antigona sa cíti nevinná a sebavedome obhajuje svoj postoj. Antigone hrozí krutý trest, pretože má byť zaživa pochovaná v hrobke.
3.dejstvo:
Rozhovor medzi Kreonom a Haimonom.
Haimon sa snaží vysvetliť Kreonovi, že nekoná správne, avšak otca neobmäkčí.
4.dejstvo:
Antigonu privádzajú do skalnej hrobky. Je stále presvedčená o správnosti svojho názoru, ale je jej ľúto, že musí zomrieť tak mladá.
5.dejstvo:
Veštec Theiresias oznamuje Kreonovi, že ani bohom sa nepáči jeho rozhodnutie tak kruto potrestať Antigonu a dokonca mu veští nešťastie. Tu dochádza k peripetii. Kreon sa zľakne veštby a zvoláva sluhov, aby Antigonu prepustili. Napokon sám ide k hrobke.
epilóg: je katastrofou. Antigona sa obesí, Haimon prebodne, Eurydiku nachádzajú mŕtvu a Kreon zostáva sám...
záväzná kompozícia:
1.expozícia(úvodná časť)
2.kolízia- zauzlenie deja
3.kríza –vyvrcholenie
4.peripetia- nečakaný dejový obrat
5.katastrofaDráma

Divadelné predstavenia sa konali pri príležitosti rôznych civilných alebo náboženských sviatkov (zahájenie moreplavby…). Tieto predstavenia mali spočiatku magický charakter (nakloniť bohov), ale aj súťažný. Hrali sa v amfiteátroch. Hercami boli len muži (v maskách žien) , ženy mohli byť len v posledných radoch hľadiska. Chór recitoval mravné ponaučenie
Dráma- draó- činiť, konať, uskutočňovať
-vznikla v antickom Grécku z náboženských osláv Dionýza. Z týchto slávností, no najmä z chórových piesní, sa vyvinula grécka tragédia ako žáner.
Chór- (choros- tanec) pôvodne označoval skupinu osôb, ktorá tancovala a spievala na oslavách Dionýza.

Grécka dráma bola spojením slova, hudby a tanca. Recitovali sa len dialogické časti . Tradičnou súčasťou bol zbor, ktorý svoje výstupy spieval a sprevádzal tancom. Herci vystupovali v maskách, hrávali iba muži. Masky súviseli so starými kultovými obradmi. Pôvodne mali magický význam. Prvé hry boli akýmsi pokračovaním náboženských obradov. V hrách zasahujú do deja bohovia alebo nadprirodzené bytosti (súvislosť s náboženskými obradmi). Hralo sa v obrovských arénach s vynikajúcou akustikou.

Divadelné hry

- neboli také ako dnes, spájali slovo, hudbu, tanec
- hrali sa predovšetkým tragédie a komédie

-> tragédie
- podávajú obraz boja človeka s nepriateľskými silami, kt. sú silnejšie ako on, tento človek v boji hynie
- hrdinami bývajú silní jednotlivci bojujúci s osudom, so zvykmi

-> komédie
- vznikali z výjavov usporiadaných na počesť Dionýza, často mali neviazaný charakter podobný fašiangom
- oslavovala sa nimi napr. plodnosť
- neskôr zosmiešňovali mytologické príbehy, alebo parodovali tragédie
- taktiež často zabŕdali do aktuálnych spoločenských problémov


AISCHYLOS (5.st.p.n.l.)
Pripútaný Prometeus
Tragédia predstavuje hrdinu Prometea ako vzbúrenca proti bohom a bojovníka za šťastie ľudstva

Oresteia
V trilógii Oresteia zavraždí kráľa Agamemnóna vlastná žena Klytaimnestra a jej milenec Aigistos. Agamemnenónov syn Orestes zabije Aigista a svoju matku. Aténsky súdny zbor oslobodí Oresta z potrestania.

EURIPIDES (5st.p.n.l.)

Trójanky
V tragédii Trójanky stvárňuje vojnové utrpenie žien a detí

Medea
Tragédia vykresľuje duševný stav zradenej a trpiacej ženy čarodejnice Medey. Nešťastná hrdinka Medea zabíja svojich synov, lebo ju opustil nevďačný Jason.

Ifigénia v Tauride
V tragédii má taurská kňažka Ifigénia obehovať bohom jedného z verných priateľov, Oresta alebo Pylada. Keď sa Orestes a Ifigénia spoznajú ako brat a sestra ujdú všetci traja z Tauridy.

Komédie:

ARISTOFANES (5. st. p. n. l.)
Napísal komédie, ktoré odzrkadľujú život Atén
Oblaky, Jazdci, Ženský snem

V niektorých zosmiešňuje vojnu a oslavuje mier,
jeho hry sa venovali Trójskej vojne a vyjadrovali odpor ľudových vrstiev proti vojne
Mier, LysistrataRÍMSKA LITERATÚRA:(3.storočie pred n.l.-5.storočie pred n.l.)

Rímska literatúra – vzniká v období, keď grécka literatúra prekvitala
V starovekom Ríme sa rozvíja dedičstvo gréckej literatúry. Z gréckeho písomníctva prevzala už hotové formy. Rimania boli skôr bojovníci, a preto sa po boji chceli skôr zabaviť. Z toho dôvodu pestovali skôr komédie a mali veľmi radi gladiátorské hry. Boli tiež veľmi dobrí rečníci a v rímskej literatúre sa pestovalo rečníctvo – rétorika. Tento rozvoj sa začína vzostupom rétoriky (Cicero – súdne prejavy a dejepisectva -Caesar) Poézia dosiahla svoj vrchol za vlády cisára Augusta, k najpopulárnejším patrí Vergílius a Ovídius.

TITUS MARCCIUS PLAUTUS (asi: 3.storočie pred n.l.-1.storočie pred n.l.)
- autor, herec, režisér
- napísal 21 komédií
- námety čerpal z každodenného života ,dej sa odohrával najčastejšie v Aténach
- vytvoril ľudový typ postavy
- často boli v jeho komédiách výstredné typy
- nepriamo kritizuje spoločnosť

V jeho hrách vystupujú prešibaní otroci, chvastaví vojaci, zhýralci, neposlušní synovia, klamaní otcovia, ľahké ženy a pod. Hry vynikajú znamenitou charakteristikou osôb, živým a sviežim dialógom, vtipom, množstvom komických situácií a majstrovsky zvládnutou rečou.

Komédia o hrnci

Príbeh o človeku, závislom na peniazoch. Starý lakomec Euclio nájde hrniec so zlatom. Odvtedy stále trpí strachom, že mu poklad ukradnú. Preto ho stále prenáša a ukrýva. Raz ho vystriehne mladý otrok Lykonida, zamilovaný do Euclionovej dcéry a poklad mu ukradne. Koniec hry sa nezachoval, možno však predpokladať, že sa skončila dobre – Euclionovi poklad vrátili, on ho dal ako veno svojej dcére , tak sa vyliečil z lakomstva a našiel stratený pokoj. Hra inšpirovala Moliéra pri písaní komédie Lakomec.

Chvastavý vojak

Chvastúň je zábavná hra o bohatom, chvastavom a hlúpom vojakovi, ktorý odvedie Pleusiklovi dievča a nasilu si ho odvezie z Atén do Efezu. Pleusiklos a jeho sluha pripravia plán ako vojaka oklamať/ dievča sa má vydávať za svoje dvojča/. Akcia sa vydarí, dievča oslobodia a šťastne sa vrátia na lodi domov.

Pseudolus

Pseudolus je komédia, ktorá kritizuje klamstvo a podvody. Aténsky mládenec Calidorus má rád krásnu flautistku Phoenicium, ale nemá dosť peňazí na to, aby ju vykúpil z otroctva od kupliara Balliona. Podarí sa mu však Balliona oklamať /s pomocou prešibaného otroka Pseudola/ a dievča získa.

Komédia o strašidle

Hra patrí k Plautovým najvydarenejším komédiám založeným na intrige. Mladý Philolaches sa v neprítomnosti otca, ktorý je na obchodných cestách v Egypte, zabáva s priateľmi a míňa otcovský majetok. Otec sa nečakane vráti, sluha zachraňuje situáciu a aby mu zabránil vojsť, oznamuje mu, že v dome straší. Situácia sa ešte komplikuje príchodom veriteľa, klamstvo vyjde najavo. Otec chce potrestať syna aj otroka, priateľ je však ochotný škodu nahradiť a všetko sa dobre skončí.

PUBLIUS VERGILIUS MARO (70-19 pred n.l.)

- písal prevažne veršovanú epiku.
- idylické básne, v ktorých oslavoval život pastierov (Bucolica) a roľníkov (Georgica), hovoria o cnostiach pastierov a roľníkov – čestnosť, mierumilovnosť...
- sú to diela, ktoré oslavujú život ľudí žijúcich priamo v prírode (roľníkov, poľovníkov pastierov) pretože autor je presvedčený, že sú citovo, duchovne oveľa bohatší, než obyvatelia miest, najmä Ríma. Prírode pripisujú schopnosť pozitívne vplývať na človeka, ba ho aj meniť.
- hrdinský epos Eneas

Bucolica - bukolika

Pastierske spevy, v ktorým ústami pastierov vyzdvihuje mierový život. Niektoré básne odzrkadľujú aj vtedajší politický a spoločenský život, životné osudy autora a jeho priateľov. Pastierske spevy tvorí 10 idýl, z ktorých 5 má alegorický charakter. Týmto dielom sa Vergilius stal tvorcom alegorickej idyly. Idylickú poéziu písal podľa vzoru gréckeho básnika Teokrita a zaviedol tento básnický druh do rímskej literatúry. Idyly vynikajú dokonalými veršami, jednoduchou rečou a nádhernými opismi prírody.

Georgica – georgika

Báseň patrí k najkrajším Vergiliovym dielam, napísaná je v štyroch knihách. Jej cieľom bolo vzbudiť záujem o roľníctvo, ktoré v čase občianskych vojen veľmi pokleslo. Hovorí sa v nej o obrábaní poľa, o sadení stromov, o pestovaní viniča a olív, o chove dobytka a o včelárstve. Poučné state oživil epizódami, ako sú chvála Itálie, opis jari, chvála roľníckeho života, o kočovných pastieroch v Líbyi a Skýtii, o statku v Alpách, báj o pastierovi Aristaeovi. Inšpiráciu pre toto dielo čerpal Vergilius od gréckych a latinských autorov (Hesiodos, Aratos, Nikandros, Lucretius).

Aeneas

- národný hrdinský epos talianskej literatúry
- nadväzuje na trójsku vojnu
- má 12spevov (12 kníh), 9900 veršov
- tematické pokračovanie Homérovho eposu Ilias.
- národný epos, ktorý zobrazuje obdobie od konca trójskej vojny až do založenia Ríma

Eneas stelesňuje Rímske cnosti.

Eneas
Autor zobrazuje časť života Enea, trójskeho hrdinu. Eneas bol jedným zo synov trójskeho kráľa Priama. Na pokyn bohov opustil aj so svojim otcom, synom a blízkymi horiacu Tróju, tesne pred jej zánikom, aby spolu s nimi našiel novú vlasť. V Tróji zanecháva mŕtvu manželku, cestou mu zahynie otec. Skupina sa plavila 7 rokov, prežijú mnohé nebezpečenstvá a dobrodružstvá. Prežije ťažkosti podobné Odyseovi, až kým sa nedostal k brehom Apeninského polostrova. Najvýznamnejšia sa odohrá v Kartágu, ktorého kráľovná Didóna sa do Enea zamiluje a ponúkne mu manželstvo. Bohovia mu pripomenú, že má splniť úlohu a uprednostniť národné problémy pred osobnými. Po úmornej plavbe pristanú pri ústi rieky Tiber, kde sa stretnú s národom Latinov. Ich kráľ prisľúbi hrdinovi svoju dcéru, pretože má záujem na spojení svojho národa s Trójanmi. Proti tomuto sa postaví kráľovná, ktorá chce vydať dcéru za kráľa Rutulov. V osobnom súboji hrdina svojho soka zabije a po sobáši s dcérou kráľa Latinov, vytvorí spojením s Trójanmi Rímsky národ. Jeho syn Július sa stal zakladateľom rímskeho cisárstva a zakladateľom rodu Julianovcov.
Spätosť s gréckou literatúrou dokladá téma, ktorá je spätá s Trójskou vojnou. Zrejmá je inšpirácia Homérovími eposmi. Dielo má všetky charakteristické znaky eposu, je napísané v latinčine. Tento národný epos vysvetľuje pôvod rímskeho a talianskeho národa.

V verejnosť prijala dielo s nadšením (bolo šlabikárom, čítankou, ba slúžilo aj na veštenie). Vergilius písal svoje diela daktylským hexametrom; bol najčítanejším básnikom aj v stredoveku a stal sa vzorom pre veľkých epikov – Dante, Ariosto, Tasso, Milton, Goethe, Mickiewicz a ďalší.

QUINTUS HORATIUS FLACCUS

-písal prevažne príležitostnú poéziu, pritom tvrdil, že človek bude šťastný, ak bude viesť pokojný súkromný život, môže sa venovať záľubám a mal by byť nezávislý a počestný.
- písal satiry o bezstarostnom živote boháčov a vysmieval sa im
- ódy, v ktorých chválil tichý život, priateľstvo, lásku, umenie a filozofiu
- patril medzi Epikureicov (tvrdil, že človek by sa mal snažiť užiť si každý deň, ktorý mu život prinesie, ale s mierou)

Žil v období občianskych nepokojov. Orientoval sa na život a problémy blízkych mu ľudí, rodiny a priateľov. Zmysel života človeka videl v rešpektovaní zlatej strednej cesty, kompromisu. (Človek sa nemal snažiť byť veľmi bohatý, ale mal by sa vyvarovať prílišnej chudoby. Nemal by túžiť po sláve, ale nemal by byť ani moc skromný.) Jeho životným heslom bolo "Carpe diem" (uži dňa) a "Zlatá stredná cesta"Ódy
-je to zbierka o mravných hodnotách, túžbe po bohatstve a egoizme.
103 príležitostných lyrických oslavných básní. Splnil v ňom svoju túžbu – zoznámiť Rimanov s majstrami gréckej lyriky

Satiry
-hlavným motívom diela je otázka ako žiť a ako sa stať šťastným. Usiluje sa ukázať správny spôsob života v protiklade s ľudskými chybami a omylmi.

Listy
- formálne i obsahovo nadväzuje zo Satiry
- v tejto zbierke zobrazuje sám seba ako človeka, ktorý hľadá svoju životnú cestu a dopúšťa sa pritom aj chýb
-v uhladených listoch, formálne i štýlom vynikajúcich, sa len zriedka ozýval humor, o to viac úvah o básnickej tvorbe.
- tvorili ich dve knihy, prvá obsahovala 20 listov, druhá 13 listov. Jednotlivé listy sú určené konkrétnym osobám - mladému i starému, vplyvnému i jednoduchému.

PUBLIUS OVIDIUS NASO (asi 43 pred n.l.-1-18 n.l.)

- autor ľúbostnej a milostnej poézie
- inšpiroval sa gréckou a rímskou mytológiou, bájí a povestí
- písal básne z vyhnanstva
- poéziu charakterizuje obdivuhodná básnická fantázia a ľahký verš

Metamorfózy/Premeny/

Rozsiahla básnická skladba
250 gréckych a rímskych povestí založených na premenách/zo živého na neživé, alebo naopak/
Daidalos a Ikaros, Pygmalión ,Báje o Narcisovi a i.

Daidalos a Ikaros:

Daidalos sa ako sochár dostáva na ostrov Kréta, kde ho kráľ požiada o postavenie labyrintu pre Minotaura. Daidalovi sa to podarí, narodí sa mu syn, chce sa vrátiť do Grécka, ale kráľ mu to znemožňuje, lebo sa obáva prezradenia princípu labyrintu. Ale Daidalos si zostrojí krídla – zlepí ich voskom. Synovi vysvetľuje, že má lietať len v určitej výške, aby sa vosk neroztopil od slnka a krídla nenamočili v mori. Ale Ikarovi sa let zapáči a letí vysoko, vosk sa roztopí a Ikaros sa utopí v mori.

Pygmalion:

Pygmalion bol dlho slobodný. Neveril ženám, a preto sa ich stránil. Sám si ale vysekal zo slonoviny sochu dievčiny. Bolo to majstrovské dielo. Dievča bolo nesmierne krásne a Pygmalion sa do neho zaľúbil. Každý deň dievčinu obliekal, nosil jej jedlo a rôzne darčeky, akoby bola živá. Bolo to cez Venušin sviatok. Pygmalion podišiel k oltáru a zašepkal:

„Ak môžete, bohovia, všetko na svete splniť, dajte ,že, aby sa mi ženou stala – tá panna podobná slonovej soche.“
Venuša pochopila a na znamenie priazne mu trikrát zjavila ohňom. Len čo sa mládenec vrátil, pobral sa k soche a začal ju bozkávať. Pocítil teplo a slonová kosť mu začala mäknúť pod rukou. Dievčina ožila a stala sa Pygmalionovou ženou. Venuša zažehnala sobáš a mladému páru sa o rok narodila Pafos, podľa ktorej dostalo mesto meno. . .

Báje o Narcisovi

Narcis bol mladý muž. Jedného dňa uvidel svoj obraz vo vode. Veľmi sa sebe samému zapáčil. Stále sa na seba pozeral. Bohovia ho premenili na kvietok narcis.

Umenie milovať:

V knihe prvej KDE HĽADAŤ ŽENY radí mužom kde nájsť tú, ktorej povie „Ty sa mi páčiš, len ty!“ a ako ju získať.
V druhej knihe AKO SI LÁSKU UDRŽAŤ Ovídius radí mužom, ako svoju milovanú nestratiť. Muž musí mať viac ako len pôvab, ak chce, aby ho žena ľúbila musí byť tej lásky hoden. V tretej knihe ŽENSKÉ FÍGLE dáva rady ženám, keďže staroba raz príde.

Lieky proti láske:

Autor radí ako sa zbaviť nechceného partnera.Rečníctvo:

Na rozvoj rímskej epiky mala osobitný vplyv intenzita spoločenského a politického života v starovekom Ríme. Začal sa pozvoľný vzostup rečníctva a dejepisectva.

MARCUS TULLIUS CICERO
- Rímsky štátnik a spisovateľ, najslávnejší rečník latinského staroveku, ktorého sláva trvá už dve tisícročia. Cicero písal reči, spisy o rečníctve, filozofické diela a listy, pokúšal sa aj o básne, prekladal z gréčtiny do latinčiny, písal po latinsky i po grécky. Z veľkého počtu jeho rečí sa zachovalo 58 a zlomky z ďalších. Sú to reči prednesené na súde, pred senátom i pred národom. Cicero príťažlivou, zrozumiteľnou formou oboznamoval Rimanov s hlavnými smermi a dielami gréckej filozofie.

Vytvoril latinské filozofické názvoslovie.
Učenie akademikov, O štáte, O zákonoch:
- filozofické diela
O hraniciach dobra a zla, Tuskulské rozhovory:
- rozoberal morálne problémy
O povinnostiach: (túto knihu venoval svojmu synovi Markovi).

O priateľstve:
Praktickej životnej filozofii venoval diela

O podstate bohov:
- spracoval teologické otázky
O starobe:
-obrana starých ľudí, zdôrazňuje v nej, že aj oni môžu byť činní a v mnohých oblastiach užitoční

GAIUS JULIUS CAESAR (44-45 pred n.l.)
- prvý neoficiálny rímsky cisár.
- politik, vojenský vodca a historik
- písal historické a cestopisné diela.

Zápisky o vojne v Galii:
-cestopis a zápisky o vojne v Galii, ktorú viedol
-históriografia, dielo má vecnú ale aj umelecko-literárnu hodnotu.

TITUS LUCRÉCIUS CARUS
Bol známy hlavne vďaka svojim filozofickým prácam.

O podstate sveta:
- v tomto diele vysvetľuje a obhajuje Epikurovu filozofiu

PUBLIUS CORNELIUS TACITUS
- historik
-spracoval dejiny rímskej ríše
Letopisy ,Dejiny

LUCIUS ANNAEUS SENECA
- filozof