Tretí deň sa za kraľovania Neifili rozpráva o ľuďoch, ktorí svojou šikovnosťou dosiahnu to, po čom veľmi túžili, alebo opäť získajú to , o čo prišli.

Štvrtý deň sa za kraľovania Filostrata rozpráva o tých, ktorých láska sa nešťastne skončila.

Piaty deň sa za kraľovania Fiamnetty rozpráva o milencoch, ktorých láska sa po mnohých útrapách a nedobrých udalostiach šťastne skončila.

Šiesty deň sa za kraľovania Elissy rozpráva o tých, ktorí sa stali sa stali predmetom nejakého vtipu, ale sa ubránili či už pohotovou odpoveďou, alebo predvídavo sa vyhli strate, nebezpečenstvu alebo hanbe.

Siedmy deň sa za kraľovania Dionea rozpráva o všelijakých fígľoch, ktoré či už z lásky alebo na svoju záchranu vyviedli ženy svojim mužom, nech už o tom tí chudáci vedeli alebo nie.

Osmy deň sa za kraľovania Lauretty rozpráva o huncútstvách, čo denne stvárajú ženy mužom, muži ženám alebo muži jeden druhému.

Siedma novela

Vo Florencii žila mladá pani, veľmi pekná, ale namyslená. Bola šľachtického pôvodu a volala sa Elena. Veľmi skoro ovdovela, no nechcela sa znovu vydať, lebo sa zaľúbila do jedného mládenca. V tom čase sa do Florencie vrátil mládenec menom Rinieri, ktorý dlhé roky študoval v Paríži. Tento mladík sa na jednej slávnosti zaľúbil do pani Eleny. Tá si to všimla a z nudy s ním flirtovala. Pozvala si ho na Vianoce a nechala ho vonku mrznúť pod zámienkou, že má doma na návšteve brata, čo by mal čoskoro odísť. Ona sa na ňom zatiaľ so svojím milým dobre zabávala. Rinieri tam prestál celú noc a na následky omrzlín skoro umrel. Keď sa vyliečil, pochopil, že pani Elena ho vodila za nos a všetka jeho láska sa zmenila na nenávisť, no tváril sa, že je do nej ešte viac zaľúbený a rozmýšľal, ako by sa jej pomstil.

Príležitosť sa mu naskytla asi o pol roka. Mladík, ktorého Elena milovala, sa zaľúbil do inej a ju nechal. Elena celá zúfalá požiadal o radu Rinieriho. Ten jej povedal, že jej odleje figúrku toho, koho chce získať a ona sa s ňou potom musí pred polnocou a pred splnom 7 ráz vykúpať v prúde vody. Keď vyjde z rieky, nahá sa musí vyškriabať na strom alebo budovu, otočiť sa na sever a odriekať zaklínadlo, ktoré jej napíše. Ak to všetko spraví, zjavia sa jej 2 devy, ktoré jej povedia, čo má urobiť aby si späť získala svojho milého a aby ju už nikdy neopustil.

Pani mu všetko uverila a hneď mu aj povedala, že sa vykúpe v Arne a vyjde na opustenú vežu. Rinieri to tam poznal a potešil sa tomu. Elena odišla hneď, ako dostala sošku a zaklínadlo. Urobila všetko tak, ako jej mladík povedal, no nič sa nestalo. Keď tam takto stála do rána, pochopila, že Rinierimu naletela. Rozhodla sa zliezť dolu, no zmizol odtiaľ rebrík a nemala sa ako dostať dolu. Nevedela, čo si má počať, tak zmorená únavou zaspala.

Okolo obeda sa zobudila na strašnú horúčavu. Telo mala celé spálené, bola smädná a hladná. Vtedy sa tam ukázal Rinieri a pani ho prosila, aby ju pustil dolu, že je už dosť potrestaná. On bol ale neoblomný, nechal ju tam a odišiel ku svojmu priateľovi. Až večer za ňou poslal slúžku. Elenu zatiaľ doštípali komáre a ovady a koža jej popraskala do krvi. Slúžka ju tam našla aj s jedným sedliakom. Spoločne ju zniesli dolu a sedliak s manželkou sa postarali o to, aby ich dopravili do Florencie. Tam ju lekári vyliečili a ona potom zabudla na svojho milenca a odvtedy si dávala pozor, aby nikoho nevodila za nos, alebo aby sa do niekoho nezaľúbila.

Charakteristika hlavných postáv:

Pani Elena- krásna, namyslená, rada sa zahrávala a mužmi "...krútila sa dookola a čoskoro zistila, kto a s akým záujmom ju pozoruje...“ "...hneď naňho začala hádzať pohľadmi, myslela si, že čím väčšmi Rinieriho vybičuje pohľadmi, tým cennejšia bude jej krása aj pre toho, ktorému ju venovala.“, prefíkaná "...o chvíľu povedala pani milencovi: "Poď, pozrieme sa, čo robí ten, na ktorého si žiarlil a čo mu povie slúžka.“ Šli teda k oknu a počuli ako slúžka vraví: "Rinieri, pani je taká smutná ako nikdy dosiaľ. Práve dnes prišiel jej brat a ešte neodišiel. Pani za tebou príde, len čo bude môcť...“, do istej mieri aj naivná "Pani moja, okrem iných vecí som sa v Paríži vyučil aj černokňažníctvu. Čarovanie ale nie je milé bohu, prisahal som, že ho nikdy nepoužijem, ale vám pomôžem." Pani vypočula tieto slova a uverila im do poslednej hlásky.“

Rinieri- naivný "...klepal sa od zimy ako pes a konečne si uvedomil, že ho pani vodí za nos...“, pomstychtivý "...a láska, ktorú k nej cítil, zmenila sa na ukrutnú nenávisť. Všelijako premýšľal, ako by sa jej pomstil, a teraz väčšmi túžil po pomste ako predtým po láske.“, ukrutný "...neumrieš mojou rukou, naničhodnica, umrieš vlastnou rukou, ak budeš mať nato odvahu.“ Bol i súcitný, no pomsta vyhrala nad súcitom "...premohol súcit a túžbu, pripomenul si, prečo je tu, ako ho potupila, ostal verný svojmu pôvodnému zámeru a nechal ju prejsť...“

Konfliktom príbehu bolo, že pani Elena nechala Rinieriho celú noc mrznúť vonku.
Témou príbehu je vzťah Rinieriho a Eleny.
Ideou príbehu je Rinieriho pomsta.
Ponaučenie: Nemáme si robiť žarty z druhých, ak nechceme, aby sa to obrátilo proti nám.