MILAN RÚFUS (1928 Liptov -)
Zo Závažnej Poruby. Študoval slovenčinu a dejepis. Zo začiatku publikoval v časopisoch.

Až dozrieme: bás. Zb. vychádza v 50. rokoch je prelomová. Prvá vydaná Vymyká sa socialistickému realizmu nie je politická a venuje sa rôznym témam zamýšľa sa nad osudom ľudstva, aj politická otázka vojna v Kórei. Typické témy príroda, vidiek. Píše tam tradičné verše ľudstvo prirovnáva k obiliu k dozrievaniu. Posledná strofa kratšia oslavuje túto báseň(personifikácia).

Aby bola vykonávateľkou spravodlivosti.
Chlapec maľuje dúhu: Básnická zbierka(prvá napísaná) – básne tejto básnickej zbierky boli napísané ako prvé. Hlavnou témou je pominuteľnosť človeka

Kontemplácia je sústredené premýšľanie.
Zvony: bás. Zb. prináša typické Rúfusovské témy opisuje prácu obyčajného človeka(príroda, vidiek). Bolesť nad stratou blízkeho človeka

Zvony detstva: vždy príde čas keď dieťa dospeje potom sa už človek nemôže stať dieťaťom, nevinným. Raz za čas sa každý túži vrátiť do detstva.

Ľudia v horách: bás. Zb. Venuje sa prírode sú tu fotky akademického maliara Martinčeka. Veľa ďalších zbierok typické príroda, ľudové rozprávky, spracúva vidiek po revolúcii najznámejšia Modlitbičky: bás. Zb. a prekladová literatúra.

PETER JAROŠ
Narodil sa v obci Hybe. Vyštudoval v Bratislave. Pracoval ako redaktor v časopise kultúrny život, v Slovenskom rozhlase. Pôsobil v rôznych funkciách v Slovenskej filmovej tvorbe. Istý čas bol poslancom Národnej rada SR. V súčasnosti pracuje v oblasti filmovej tvorby. Popoludnie na terase – novela, monologické rozprávanie o každodennom živote v jednej bratislavskej redakcií.

Krvaviny: zbierka poviedok. Využíva tam paródiu kúsok hororu, fantázie. Tieto príbehy rozpráva tajomný pán Gorazd podľa prvej poviedky tu bol nakrútený Pacho Hybský zbojník. Hl. postava: Pacho DEJ: v okolí Hýb.

Tisícročná včela – román, evokácia o pracovitosti, usilovnosti, šikovnosti a vitalite slovenského národa. Román sa skladá zo scén a výjavov zo života troch generácií rodiny hybského murára Martina Pichandu, jeho synov Sama, Valenta a dcéry Kristíny a ich detí. Martin Pichanda pochodil s partiou murárov kus sveta. Zaujímal sa o geografiu, zbieral zemepisné knihy, mapy, sníval o vzdialených krajinách. Ľudia si ho vážili pre jeho vedomosti, a pre rozprávačské umenie, keď hovoril skutočné i vymyslené príbehy. Ústrednou postavou románu je syn Samo. Ktorého nazývali aj včela. Mal veľa detí, preto musel ťažko pracovať. Život ho ťažko skúšal a po každom páde a zahnaní na kraj spoločnosti sa vždy postavil a začal odznova. To, čo ho chránilo, udržiavalo pri živote, bola práca. Jaroš prácu vyzdvihuje ako dôležitú spoločenskú hodnotu, ktorá napĺňa život a dáva mu existenčný zmysel. Ďalším určujúcim faktorom života je láska: vášnivá, milenecká a manželská (Samova a Máriina, Kristínina a Strokova), ale opisuje aj lásku zmyselnú, vypočítavú a zradnú, privádzajúcu druhého do skazy (láska Valentína k Hanke,kt. ju priviedla až k smrti. Zobrazená je aj láska k deťom , kt. sú pravým zmyslom ich lásky, sú pevným putom k životu a k budúcnosti. Starý Martin Pichanda umiera náhodne v typickej scéne obžerstva. Motív tragickej smrti odľahčil trápne smiešnym spôsobom pri pohrebe, keď opitý smútiaci nachádzajú dôvod na smiech.