Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Literatúra na Liptove

ROMANTIZMUS: (koniec 18. stor. - začiatok 19. stor.)

  • pocit samoty, pesimizmu - rozpor hrdina - spoločnosť = individualizmus
  • rozpor sen - skutočnosť, protiklady v harmónii
  • hl. postavy- ľudia z najnižších vrstiev (zbojník, žobrák, väzeň)
  • čl. nemôže uskutočniť sv. sny, prítomnosť je neriešiteľná - zobrazujú minulosť, víziu budúcnosti 
  • hoci je to človek túžiaci po živote a láske, často v zápase o uskut. zahynie

JANKO KRÁĽ (1822 LM - 1876 Zlaté Moravce)

  • pochádzal z chudobnej meštianskej rodiny
  • v revolučnom roku 1848 chodí s J. Rotaridesom a vyzýva sedliakov na vzburu proti pánom
  • organizoval odchod z Bratislavy do Kežmarku - báseň Duma bratislavská
  • jeho poézia najhlbšie zobrazuje romantický rozpor medzi snom a skutočnosťou a harmóniu protikladov, čo ju najviac spája s európskym romantizmom. Vidno z nej však i to, že básnikova nespokojnosť nepramení iba z rozorvanosti jeho ducha, ale aj z bezútešných pomerov ľudu. Najlepšie pochopil, že národné otázky nemožno vyriešiť bez vyriešenia sociálnych problémov. Jeho poézia je zovšeobecnením myslenia a cítenia celej generácie.
  • svoje revolučné názory, nespokojnosť so svetom v jeho vtedajšej podobe, ale aj blízky vzťah k ľudu básnicky účinne vyjadril v baladách. Hrdinovia jeho balád nezostávajú k svetu pasívni, neprijímajú údely osudu, ale sa mu vzpierajú. Pociťujú ustavičný rozpor medzi ideálom, predstavou a skutočnosťou a túžia po veľkom čine, lebo len ten môže človeka obrodiť.
  • z ľudovej slovesnosti si vyberal rozmanité námety tak, aby v nich mohol riešiť mravné problémy. Každé zlo je potrestané (Kvet, Povesť, Bezbožné dievky).
  • podáva kritiku spoločnosti, ktorá utláča človeka telesne i duševne. V jeho diele nachádzame i realistické obrazy spoločenského života. Ako východisko nastoľuje básnik myšlienku o bratskom spolunažívaní národov najmä zásluhou slovanských národov. 

Písal hlavne balady:
Balada - epický žáner ľudového pôvodu, dej má pochmúrny, tragický, vystupujú tu nadprirodzené bytosti, balada má tragický koniec, hrdina zahynie, alebo býva potrestaný, námety z ľudových povestí.

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

  • básnik sa stotožňuje s Jankom. Chcel vystihnúť nielen krásu kraja, ušľachtilosť ľudu, ale aj dramatické momenty, nespokojnosť, túžbu po oslobodzujúcom čine.
  • Baladu by sme rozdeliť do 4 častí:
    * 1. časť - vyjadruje duševný stav básnika, ktorý hľadá utíšenie v spomienkach na detstvo a rodný kraj
    * 2. časť - spomienka na rodný kraj, dedinu. Žijú tam bystrí chlapci, bojovní. Je to v podstate opis hôrnych chlapcov.
    * 3. časť - život tichej rodinky a divnú, samotársku povahu syna Janíka
    * 4. časť - medzi ľuďmi kolovala povesť o zakliatej panne. Tú mohol vyslobodiť iba ten, kto o polnoci bude stáť na brehu rieky, no musí mať prevrátené veci na ruby. Janík ju však neodklial, pretože zabudol prevrátiť “múď” a sám zaplatil za to životom.
  • Lyrický hrdina Janko (autor sa sám zúčastňuje na vytváraní situácií), nespokojenec, chce oslobodiť zakliatu pannu, ale zahynie vo vlnách Váhu. Hrdina nenachádza nikde porozumenie, preto sa uťahuje do samoty, kde sa cíti najlepšie. Spočiatku vystupuje v prvej osobe, ale postupne sa mení na “divného Janka”, lebo len tak môže splniť básnikov zámer. Svoju nespokojnosť a odcudzenosť sa rozhodne prekonať veľkým činom, typickým pre romantického hrdinu. V úvahovej časti autor zaujíma stanovisko k spoločenským problémom a ukazuje, ako ich prežíva jednotlivec. V baladickom príbehu oslobodenie zakliatej panny znamená príchod slobody. Táto časť má rýchly spád a speje k tragickému koncu. Autor zobrazuje chmúrnu, desivú prírodnú scenériu, ktorú v závere vystrieda obraz idylickosti (lúky a pastierik s ovečkami, ktorý prináša zvesť o tragickom skone Janíčka).

Konflikt balady spočíva v túžbe po veľkom čine, ktorý však nemožno vykonať. Autor využíva epické prostriedky (rozprávanie, opis) na zdôraznenie tragickosti príbehu. 

  • balady - Moja pieseň, Zverbovaní
  • revolučné básne - Duma bratislavská, Šahy
  • výzvy do boja - Jarná pieseň - revolučná báseň 1849, zamýšľa sa nad slobodou a vyzýva Slovákov do boja.
  • Slovo, Krajinská pieseň
  • oslava slobody a smútok nad jej stratou - Orol vták, Orol, Piesne

Kráľova tvorba predstavuje vrchol slovenského romantizmu /revolučnosti/, prvky ľudovej slovesnosti, hlavný hrdina búrlivák /ako J.K./, nespokojný so svetom, túži po zmenách v osobnom aj spoločenskom živote.
MARTIN RÁZUS (1888 - 1937)

  • patril do prechodnej generácie. Vplýval na neho symbolizmus a lit. moderna.

Z tichých a búrnych chvíľ

  • básnická zbierka
  • básne majú rôzne témy
  • zobrazuje zlé postavenie Slovákov

Prometeus- báseň - Čerpá z gréckej mytológie. Bol to človek ktorý zniesol oheň ľuďom za to ho bohovia potrestali. Celé je to myslené symbolicky, lebo Prométeom je slovenský národ a aj on sám.

To je vojna - reaguje na 1. sv. vojne, vyjadruje bolesť, utrpenie

Matka - matka zomiera v noci na stanici, keď márne vyčkávala na syna vracajúceho sa z vojny.

Cestou - bás. Zbierka - Hodnotí sám seba aj politickú situáciu, Kritizuje chudobu

Invalid - báseň, hovorí, že vedel, že bude mať ťažký život, túžil po pokoji, ale nedalo sa, keď ho bili bojoval proti nim a hovorí, že stále bude bojovať

IVAN STODOLA (1888 - 1977)
Narodil sa v Lipt. Mikuláši. Študoval medicínu na univerzitách v Budapešti a Berlíne. Ako lekár pôsobil vo svojom rodisku a v Bratislave. Bol mu udelený titul národný umelec.

Prvá Stodolová celovečerná hra - Náš pán minister. Autor sa v nej vysmieva poprevratovej meštiackej spoločnosti. Jeho hry možno rozdeliť na niekoľko druhov: - satiry
- komédie
- psychologické hry
- historické drámy

SATIRA:
Do okruhov satirických hier patria hlavne hry: Keď jubilant plače, Mravci a svrčkovia, Čaj u pána senátora, Jožko Púčik a jeho kariéra. V "politickej veselohre"

Čaj u pána senátora si autor vzal za predmet satirického zobrazovanie karierizmus, bezohľadnosť, ale aj obmedzenosť meštiackych vrstiev, usilujúcich sa v poprevratovom období o spoluúčasť na politickej moci vládnucej buržoázie.

DEJ: Dej je rozložený do 5 dejstiev. Hlavnou postavou je Baltazár Slivka, ktorý je majiteľom pohrebného ústavu. V práci sa mu nedarí, lebo málo ľudí zomiera. Truhlu si však príde objednať bývalý poslanec Sekera, ktorého už nezvolili a chce sa obesiť. Jeho návšteva v rodine spôsobí, že Slivková manželka navedie svojho muža, aby sa stal členom politickej strany. Tak sa aj stane. V dome Slivkovcov sa uskutoční schôdza a tajné voľby za poslanca. Pri tajných voľbách hádžu členovia schôdze svoje lístky do klobúka. Každý si ale napíše svoje meno, preto sa rozhodnú, že čí lístok vytiahnu z klobúka, ten sa stane poslancom. Vytiahli Slivku, ktorý pre túto funkciu nemá žiadne vedomosti a schopnosti. Najíma si ako vychovávateľa ruského emigranta Lopuškina. Lopuškin vychováva nielen jeho ale aj jeho manželku. Uskutoční sa posedenie na ktorom sa poslanci stretnú aj so svojimi manželkami. Tam sa ukáže, že všetci hovoria to isté (o počasí, kultúre...)lebo všetkých vychovával Lopuškin. Keď začne viaznuť debata prejavia sa skrývané hodnoty všetkých a medzi nimi vynikne najviac Baltazár Slivka.

Jožko Púčik a jeho kariéra. Je to satira nad falošne chápaným humanizmom. Hlavnou postavou je úradník Jožko Púčik pracujúci v dobročinnom spolku Humanitas, ktorý sa takmer stáva obeťou bezcharakterného správcu Rohatého. Keď spolku zmizne určitá suma peňazí, obvinia Púčika, hoci ich on neukradol. Nútia ho aby sa priznal ku krádeži, ktorú nespáchal. Nakoniec na seba nahovorí samé zlé veci. V kritickej situácii sa Púčika ujíma konkurenčný spolok - Benevolencia. Ujíma sa ho ale nie preto, aby mu pomohla ale aby získala ďalšieho člena. Hra je výsmechom buržoáznych spoločenských inštitúcií.

KOMÉDIA:
Komediálny žáner úzko súvisí so žánrom satirickým. Patria sem hry: Cigánča, Veľkomožný páni a modernisticky komponovaná Komédia.

PSYCHOLOGICKÉ HRY:
Psychologická tragédia Bačova žena. Jej dramatický sujet je založený na morálno-sociálnom konflikte. Eva Muranicova sa stáva ženou dvoch mužov. Jej prvý muž Ondrej Muranica odišiel do USA za prácou. V Amerike bol zasypaný v bani a stratil vedomie a potom aj pamäť, ktorá sa mu vrátila až pri železničnom nešťastí. Tvrdo pracoval a vrátil sa domov ako boháč. Eva, keďže jej prestal písať lebo sa na nič nepamätal sa vydala za jeho nástupcu. Tým vznikla neriešiteľná situácia, ktorú Eva rieši samovraždou. Autor zobrazil dôsledky vysťahovalectva. Dej sa odohráva pod Ďumbierom.

HISTORICKÉ HRY:
Sú to hry: Svätopluk stvárnil v ňom námet z obdobia Veľkomoravskej ríše a Marína Havranová - zobrazil v nej revolučné roky 1848 - 1849.Táto hra svojím vlasteneckým a demokratickým zameraním plnila v čase svojho vzniku aktuálne spoločenské poslanie.


ANDREJ PLÁVKA(1907 Liptov - 1982 BA)
Z Lipt. Sielnice. Publikovať začal ako študent v časopisoch.

Z noci i z rána: bás. Zb. 3 prúty Liptova: bás. Zb. dokončieval po určitom období tie dokončené Po rokoch. Celá bás. Zb. Spolu sa volá Liptovská píšťala. To je 3 prúty Liptova + Po rokoch.

3 prúty Liptova – Návrat – venuje sa prírode.
– Pri kozube – Liptov a jeho história.
+ Tieseň krásy – človek zrastený s Liptovskou tvrdou prírodou.

Ohne na horách: bás. Zb. venuje sa SNP oslavné básne, ódy, okrem SNP sa venuje aj prvému obdobiu po vojne. Na troskách: báseň. Hovorí o tragédii 2 svetovej vojny celá zem je zničená epiteton(ubolená), už skončila vojna...(dochrčal diablov víchor). Začína hľadať ľudí, ktorý prežili a začínajú budovať noví svet, či sú ochotný.
MILAN RÚFUS (1928 Liptov -)
Zo Závažnej Poruby. Študoval slovenčinu a dejepis. Zo začiatku publikoval v časopisoch.

Až dozrieme: bás. Zb. vychádza v 50. rokoch je prelomová. Prvá vydaná Vymyká sa socialistickému realizmu nie je politická a venuje sa rôznym témam zamýšľa sa nad osudom ľudstva, aj politická otázka vojna v Kórei. Typické témy príroda, vidiek. Píše tam tradičné verše ľudstvo prirovnáva k obiliu k dozrievaniu. Posledná strofa kratšia oslavuje túto báseň(personifikácia).

Aby bola vykonávateľkou spravodlivosti.
Chlapec maľuje dúhu: Básnická zbierka(prvá napísaná) – básne tejto básnickej zbierky boli napísané ako prvé. Hlavnou témou je pominuteľnosť človeka

Kontemplácia je sústredené premýšľanie.
Zvony: bás. Zb. prináša typické Rúfusovské témy opisuje prácu obyčajného človeka(príroda, vidiek). Bolesť nad stratou blízkeho človeka

Zvony detstva: vždy príde čas keď dieťa dospeje potom sa už človek nemôže stať dieťaťom, nevinným. Raz za čas sa každý túži vrátiť do detstva.

Ľudia v horách: bás. Zb. Venuje sa prírode sú tu fotky akademického maliara Martinčeka. Veľa ďalších zbierok typické príroda, ľudové rozprávky, spracúva vidiek po revolúcii najznámejšia Modlitbičky: bás. Zb. a prekladová literatúra.

PETER JAROŠ
Narodil sa v obci Hybe. Vyštudoval v Bratislave. Pracoval ako redaktor v časopise kultúrny život, v Slovenskom rozhlase. Pôsobil v rôznych funkciách v Slovenskej filmovej tvorbe. Istý čas bol poslancom Národnej rada SR. V súčasnosti pracuje v oblasti filmovej tvorby. Popoludnie na terase – novela, monologické rozprávanie o každodennom živote v jednej bratislavskej redakcií.

Krvaviny: zbierka poviedok. Využíva tam paródiu kúsok hororu, fantázie. Tieto príbehy rozpráva tajomný pán Gorazd podľa prvej poviedky tu bol nakrútený Pacho Hybský zbojník. Hl. postava: Pacho DEJ: v okolí Hýb.

Tisícročná včela – román, evokácia o pracovitosti, usilovnosti, šikovnosti a vitalite slovenského národa. Román sa skladá zo scén a výjavov zo života troch generácií rodiny hybského murára Martina Pichandu, jeho synov Sama, Valenta a dcéry Kristíny a ich detí. Martin Pichanda pochodil s partiou murárov kus sveta. Zaujímal sa o geografiu, zbieral zemepisné knihy, mapy, sníval o vzdialených krajinách. Ľudia si ho vážili pre jeho vedomosti, a pre rozprávačské umenie, keď hovoril skutočné i vymyslené príbehy. Ústrednou postavou románu je syn Samo. Ktorého nazývali aj včela. Mal veľa detí, preto musel ťažko pracovať. Život ho ťažko skúšal a po každom páde a zahnaní na kraj spoločnosti sa vždy postavil a začal odznova. To, čo ho chránilo, udržiavalo pri živote, bola práca. Jaroš prácu vyzdvihuje ako dôležitú spoločenskú hodnotu, ktorá napĺňa život a dáva mu existenčný zmysel. Ďalším určujúcim faktorom života je láska: vášnivá, milenecká a manželská (Samova a Máriina, Kristínina a Strokova), ale opisuje aj lásku zmyselnú, vypočítavú a zradnú, privádzajúcu druhého do skazy (láska Valentína k Hanke,kt. ju priviedla až k smrti. Zobrazená je aj láska k deťom , kt. sú pravým zmyslom ich lásky, sú pevným putom k životu a k budúcnosti. Starý Martin Pichanda umiera náhodne v typickej scéne obžerstva. Motív tragickej smrti odľahčil trápne smiešnym spôsobom pri pohrebe, keď opitý smútiaci nachádzajú dôvod na smiech.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk