referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Vojtech Zamarovský - Objavenie Tróje
Dátum pridania: 16.11.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mooncik
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 267
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 10m 10s
Pomalé čítanie: 15m 15s
 
No i napriek tomu sa ich počet nerovnal ani polovici Achájcov. Už sa končil deviaty rok vojny a Achájci prestávali dúfať v naplnenie veštby, ktorá znela : „Deväť rokov budete obliehať Tróju a potom ju dobijete.“ Keď sa pomaly blížil koniec vojny, pretože Achájci sa už chceli vrátiť domov, zasiahli bohovia. Nemohli dovoliť, aby sa vojna skončila obyčajným útekom z boja, a tak Athéna zostúpila na bojisko a prehovorila Odyssea, aby zabránil tomuto úteku z vojny. Ten súhlasil a na presvedčenie ostatných použil neobvyklý argument, pravdu. Chodil od kráľa ku kráľovi a vravel : „Si blázon! Nepatrí sa byť zbabelý, nesluší ti tvoj strach! Sadni si a rozkáž aj svojim chlapom aby si sadli!“ Tieto slová naozaj ostatných presvedčili a vtedy sa začal desiaty rok vojny.

Kapitola druhá – Jablko sváru

Jedného dňa sa v jaskyni kentaura Cheiróna slávila svadba morskej bohyne Thetidy a fthíjskeho kráľa Pélea. Na oslavu boli pozvaný i bohovia, ktorým sa podarilo zabrániť doručeniu pozvánky pre bohyňu sváru Eris, čiže sa celý večer mohli pokojne zabávať. Tá sa však na hostinu dostavila aj so zákernou pomstou. Priniesla jablko s nápisom „Tej najkrajšej!“ a hodila ho medzi Héru, Athénu a Afrodítu. Tie bez váhania siahli po jablku a nastala trápna situácia. Keďže Diovi sa nechcelo riešiť problém ich krásy, rozhodol sa, že najlepšie bude, keď sa ich zbaví. Rozkázal teda poslovi bohov Hermovi, aby odviedol bohyne na horu Ídu pri Tróji a jablko podal pastierovi Parisovi, ktorý mal spor rozhodnúť. Nebol to však obyčajný pastier, ale syn trójskeho kráľa Priama, ktorý nežil v Tróji z jednoduchého dôvodu. Ešte pred jeho narodením kráľovi vyveštili, že tento syn spôsobí pád Tróje.

Priamos sa ho teda zriekol. Hermés rozkaz splnil a teraz to zostalo iba na Parisovi. Po dlhých monológoch každej z bohýň podal jablko Afrodíte, ktorá mu sľúbila tú najkrajšiu manželku na svete, ktorou nepochybne bola manželka spartského kráľa Meneláa, Helena. O nejaký čas neskôr sa Paris dozvedel o svojom pôvode a vrátil sa do Tróje. Rýchlo sa vžil do úlohy kráľovho syna. Na návšteve spartského kráľa spoznal krásnu Helenu a problémy sa mohli začať. Odviedol si ju do Tróje a keď sa to Meneláos dozvedel, povolal mužov i všetkých spojencov a vybrali sa zničiť Tróju. Keďže si bol Paris svojej viny vedomý, navrhol Meneláovi, aby si spor vyriešili medzi sebou a nezaťahovali do toho celú armádu. Lenže po Meneláovom víťazstve nad Parisom nechceli ešte bohovia skončiť túto vojnu a tak sa postarali o to, aby porušením mierovej dohody zo strany Trójanov pokračovala. Agamemnón vydal rozkaz zaútočiť a Trója nemala inú možnosť, len sa brániť.

Kapitola tretia – Achilleov hnev

Čoskoro vypukol spor aj medzi samotnými Achájcami, a to medzi Achilleom a Agamemnónom. Príčinou bola žena. Achilleus zvíťazil v bitke pri mýsskych Thébach, odkiaľ priviedol i korisť. Spravodlivo si ju rozdelili všetci vodci. Agamemnónovi sa ušla, samozrejme, najkrajšia žena, ktorou bola Chrýseovna. Achilleus mal vo svojom stane Bríseovnu, ktorá pre neho nebola iba korisť, ale mal ju rád a ona jeho tiež. Jedného dňa prišiel do achájskeho tábora otec zajatej Chrýseovny, ktorý ponúkol Achájcom za jej vyslobodenie bohaté výkupné. Všetkým vojakom sa to pozdávalo, len Agamemnón nesúhlasil a vyhnal starého kňaza preč. Ten s veľkým smútkom i zlobou zároveň poprosil boha Apollóna : „Vyslyš ma, bezchybný strelec, ráč mi splniť prosbu: potrestaj Danajcov svojimi strelami za moje slzy!“ Apollón mu vyhovel. Deväť dní strielal po Achájcoch strely prinášajúce mor. Iba Achilleus bol odhodlaný povedať Agamemnónovi z očí do očí, že je to jeho vina a iba on môže túto skazu zastaviť. Musí vrátiť kňazovi jeho Chrýseovnu bez výkupného a aj s patričným ospravedlnením.

Vladyka mužov však nechcel zostať bez ženy vo svojom stane, a preto si za náhradu vybral Achilleovu Bríseovnu. Tento čin pošpinil Achilleovu česť, a preto odmietal bojovať, ba dokonca prial víťazstvo Tróji. Keďže Achilleus nebojoval, nemohli Achájci Tróju poraziť, no nemohli ani prehrať, pretože tak hovorila veštba : „Kým mocný Achilleus nebojuje, Trója nemôže padnúť, a statní Trójania nemôžu Achájcov zahnať.“ Achilleus požiadal svoju matku, aby sa u Dia prihovorila za svojho syna, nech Trójania dotiaľ zatláčajú Achájcov, dokiaľ sa Agamemnón Achilleovi neospravedlní a nevráti mu jeho Bríseovnu. Matka u Dia dobre pochodila. Zeus zoslal Agamemnónovi sen, v ktorom mu naznačil, že je tu vhodná chvíľa, aby Tróju dobyli. Veštec i vladyka mužov zabudli na veštbu, podľa ktorej bez Achilla nemohli Tróju poraziť a začala sa bitka. Bitka trvala celý deň, no ani jedna strana nezvíťazila. Nakoniec sa vojská rozišli, keďže už boli unavení i vyčerpaní z nerozhodnej bitky a dohodli sa, že pokračovať budú ďalší deň. Výsledkom strašnej bitky onoho dňa boli len mŕtvi.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.