Romantické dielo ako prejav umelcovho subjektivizmu, vzbury, citu, fantázie a obrazotvornosti

Charakteristika doby: 
Obdobie medzi Veľkou francúzskou revolúciou (1789-1794) a buržoáznymi revolúciami (1848-1849) sa vyznačuje rozpadom feudalizmu a nástupom kapitalizmu. Nová vedúca trieda spoločnosti, buržoázia, odmietla klasicistické ideály a hľadala nove. Revolučné heslo "Sloboda, Rovnosť, Bratstvo" nesplnilo to, čo sa os neho očakávalo a jednotlivec stráca istotu a cíti sa osamelý. Protiklady v spoločnosti sa ešte viac zvýrazňujú a prehlbujú. Jednotlivec sa presviedča o tom, že tato situácia je neriešiteľná rozumom, preto prehodnocuje jeho úlohu v poznávaní. Do popredia sa dostáva cit. Takisto aj autori diel búriac sa proti vtedajšej spoločnosti bojovali za uplatnenie citu, vášne, lásky a slobody.

Predstavitelia: 
V.Hugo (fra), Alexander S. Puškin (rus), G.G.Byron (ang), Johann Wolfgang Goethe (nem), Mickiewicz (pol), S. Petofi (maď), K.H. Mácha (cz), Tyl (cz), B. Nemcová (cz)

Hlavná téma a znaky:

• konflikt medzi snom, želaním, ideálom a skutočnosťou, jednotlivcom a spoločnosťou
• ľudová slovesnosť
• história, historicky optimizmus
• pesimizmus, titanizmus, iracionalizmus, subjektivizmus
• autoštylizácia
• harmónia kontrastov

Hlavný hrdina:

• nový typ, ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu
• bojuje za vznešené ideály a v tomto boji zomiera alebo sa stáva vydedencom spoločnosti
• často sa cíti osamelý a nepochopený spoločnosťou
• uchyľuje sa k vzbure
• silná osobnosť
• hrdina – Titan, je schopný vzdorovať svetskej i božskej autorite
• vydedenci spoločnosti (väzeň, tulák, pútnik)
• koná romanticky čin, po ktorom zomiera, pretože jeho sen sa neuskutočnil
• je odmietaný

Johann Wolfgang Goethe (1749-1832) pochádzal z bohatej meštiackej rodiny. Študoval v Jene pravo. Pracoval v mestečku Weimar, kde stretne Lotte, a tým získava inšpiráciu k napísaniu Utrpenia mladého Werthera.

Werther je mladý, inteligentný a nadaný muž, ktorý sa zaľúbi do Lotty, snúbenice priateľa Alberta. Stáva sa jeho sokom v láske. Myslel si, že "láska robí človeka nevyhnutne potrebným." Nedokáže sa zmieriť s rozporom medzi snom a skutočnosťou. Werther nosí v sebe vnútorný konflikt, "Neviem byť nečinný a jednako nemôžem nič robiť." Snaží sa dosiahnuť individuálne šťastie. Túži po láske. Werther je typickým iracionálnym hrdinom, "Ako jasne som vždy videl svoj stav, a jednako som sa správal ako dieťa." Rozhodne sa spáchať samovraždu a zastreli sa zbraňou, ktorú si požičal od Alberta, "Vidím, že toto trápenie ukončí len hrob." Jeho smrť má na svedomí nešťastná láska a takisto aj spoločnosť, ktorá nedovoľuje mladým ľuďom nájsť svoje uplatnenie a núti, aby sa riadili konvenciami.

Dielo reprezentuje hnutie Sturm und Drang, ktoré vyjadrovalo odpor voči spoločnosti, ktorá nedovoľovala jednotlivcom naplno sa rozvinúť. Uprednostňovali až prehnanú voľnosť, namiesto poriadku chaos. Ideálnym hrdinom hnutia je ustavične sa búriaci revolucionár.

Lotte bola v jeho očiach dokonalá, "Stále ta istá, ustavične činná, láskavá bytosť, ktorá kam len pozrie, zmierňuje bolesť a robí ľudí šťastnými."

Autor románu sa zaoberá aj problémom spoločnosti. Odsudzuje meštiakov, ""A tá leskla bieda, tá nuda medzi tými hnusnými ľuďmi, ktorých tu vidno pokope! Ako bažia po hodnostiach, ako bedlia a striehnu, len aby sa vzájomne predbehli čo len o krôčik." Hlása návrat do prírody. Príroda je "nesmierne bohatá, jedine ona vytvára veľkého umelca."  

Citáty:
"City a konanie majú toľko rozmanitých odtienkov, koľko je rozdielov medzi orlím a tupým nosom."
"Iba vtedy, keď určitú vec precítime, môžeme si dovoliť o nej hovoriť."

Forma: 1.časť je formou listov priateľovi Wilhelmovi, 2.časť je formou denníka. Je tu množstvo úvah, opisov prírody, rozmanitý jazyk, kontrast, autoštylizácia a dej rýchlo spadá (spontánne písanie)
                                       
Victor Hugo (1802-1885) bol významným francúzskym básnikom, dramatikom, prozaikom a esejistom. Ako dramatik sa preslávil hrou Cromwell, ktorej predhovor sa stal manifestom romantizmu. Najviac ho však preslávila próza – román Chrám Matky Božej v Paríži.

Quasimodo mal štvorhranný nos, podlhovasté ústa, veľkú hlavu, mozoľnaté ruky a hrb vpredu aj vzadu, "Človek by povedal: rozbitý a zle pozliepaný obor." Napriek tomu, že ľudia sa ho báli, on vo svojom srdci na nich nezanevrel a bol nežný a citlivý. Ovládali ho silne vášne. Jeho škaredý výzor výrazne kontrastuje s krásnym vnútrom. Je to osamela individuálna postava, ktorá ma rad všetkých, ale lásku si nevynucuje. Iracionálne sa rozhodol zomrieť s Esmeraldou. Hoci bol handicapovaný, zmyslami zachytil všetko. Vykonal viacnásobný romanticky čin: 1)zachránil Esmeraldu zo šibenice 2) zomrel pri Esmeralde, čím dokázal svoju lásku až za hrob, "O dva roky po tejto udalosti našli v hrobke kostola kostru ženy, ktorú pevne objímala kostra muža s pokrivenou chrbticou." 3) zhodil de Frolla z veže, čím dosiahol spravodlivosť, ale neteší ho to, "Všetko, čo som mal rád, je preč."

Claude de Frollo svojou silou využíval ľudí. V minulosti sa zmiloval nad ešte dieťaťom Quasimodom. Je to rozporuplná postava. Venoval sa zakázaným vedám a 'fungoval', hoci bol kňazom. Tvrdil, že "ak človek robí zlo, mal by ho dokonať" alebo "veď je nezmyselné zastaviť sa v polovici strašného činu." Odkedy začal chcieť Esmeraldu, ktorá ho nechcela, zmenila sa jeho láska na nenávisť. Nakoniec zošalel.

Esmeralda je krásna, jemná, citlivá a lásku považuje za čistý cit. Pochádza z nižšej vrstvy, vlastne to bolo dievča z ulice. Veci vnímala naivne a iracionálne, najmä keď sa zamilovala do Phoeba. Jej vonkajšok a vnútro sú v harmónii. Bola však odmietaná spoločnosťou, lebo bola cigánka.

Autor poukazuje na rôzne podoby lásky, na spravodlivosti, "Buď povieš to, čo chceme, alebo je po tebe"; na skazenosť parížskeho ľudu a cirkvi, "Pľujem svojmu Bohu do tvare."

Citáty:
"Priateľstvo, to je ako byť si bratom a sestrou; dve duše, ktoré sa dotýkajú, ale nesplynú, dva prsty jednej ruky."
"Láska- to je ako dve bytosti, ktoré sú bytosťou jednou. Muž a žena, ktorí splynuli v anjela. To je nebo."
"Ale matky mávajú často najradšej dieťa, ktoré im spôsobilo najviac bolesti."

Forma: sú tu realistické (opisy, krátke trvanie, orientácia na spoločnosť a irónia) a romantické (tajomnosť, kontrast, romanticky čin, iracionalizmus a dramatizmus) prvky. Objavuje sa tu synkretizmus, kulminačná kapitola (keď Qua. zabije Frolla) a digresivne kapitoly (vybočenie), otvoene kapitoly a priame i nepriame charakteristiky. Výrazná harmónia kontrastov: 1) vonkajšia krása Esmeraldy a škaredosť Qua. 2) mravne čistý jednoduchý ľud a pokrytectvo a sebectvo vyšších vrstiev 3) poriadok a krása katedrály a chaos, ktorý vládne v uliciach Paríža.

George Gordon Byron (1788-1824) pochádza z aristokratickej rodiny, vystupoval však ako obhajca práv robotníkov a zúčastnil sa bojov Grékov proti Turkom, kde aj zomrel. Bol to rebel a novátor britskej literatúry. V satirickom diele Don Juan sa vysmieva anglickej spol. Básňou Chillonský väzeň ovplyvnil slovanských básnikov. Známa je lyricko-epická skladba Childe Haroldova púť.

V tomto epose je hrdina takmer identicky s autorom, pohŕda veľkosvetskou spoločnosťou a sympatizuje s národno–oslobodzovacími bojmi národov. Túži po slobode, ale ako cestuje individuálne po Európe, zisťuje, že všade vládne tyrania, otroctvo atd. Rodí sa v ňom vzdor a odhodlanosť pomôcť jednotlivým národom v boji. Bojuje za veľké veci, je to hrdina titan. Je iracionálny, keď počúva svoje srdce a bojuje za slobodu cudzej krajiny. Hrdina je depresívny.

Byronom je ovplyvnený aj rusky spisovateľ Alexander Sergejevič Puškin (1799-1837), ktorý ho na znak svojho obdivu spomenul aj v Eugenovi Oneginovi.  Pochádzal zo šľachtickej rodiny, ale bol proti cárovi. Musel byť vyhnaný na Sibir. Vo svojej tvorbe reaguje na útlak, spoločenské problémy a nedostatky (napr. Kaukazský zajatec, Na Sibir a iné). Známa je dráma Boris Godunov s historickým základom. Najviac ho preslávil jeho veršovaný román Eugen Onegin. Eugen je elegantny a modny dandy, ktorý chcel ohurit svojim zjavom. Pohrda ľuďmi a ignoruje ich, ale napriek tomu sa rad objavuje v spoločnosti. Autor vytvoril typ zbytočného človeka, ktorý nie je schopný urobiť šťastným ani seba, ani ostatných. Mladý Onegin je znudený životom v meste a odíde na vidiek, pričom dúfa, že zveľaďovanie majetku mu prinesie životný zmysel. Nudí sa však aj na dedine,

"Všade ho našla nuda clivá a striehla naňho za dverma sta tieň, či žena priverná"

Odmieta všetko a každého, dokonca i lásku. Rozhodne sa sám putovať po krajine a napokon sa vráti do Petrohradu. Svojim pesimizmom, samotou a skepsou sa stal Eugen reprezentantom vtedajšieho spol. zriadenia. Romanticky čin vykoná vtedy, keď sa snaží očistiť svoju česť v súboji.

Úryvky:                                    
"A mladosť zmizla v záblesku jak krok vás ľahký na piesku."
"Či rozkoš iba umára ma a všetko, čo tešiť vie, čo plesa, iskri blúznivé, len nuda je a nová rana pre dušu dávno mŕtvu už len temno maľujúci tuš!"
"Šťastný je, kto za mlada bol mladý, a v pravej chvíli dospelý."

Autor zobrazuje vzťahy ľudí (Táňa sa vydala kvôli majetku), priateľstvo (kvôli žiarlivosti sa rozpadlo) rozdiely medzi spol. vrstvami, rozdiel medzi mestom a dedinou (ľudia mali iné charaktery), prírodu, ktorá je v harmónii s dejom.

Forma: Dej nie je rozvinutý; otvorený koniec; veršovaný román; lyrické digresie; opisy prírody, úvahy; encyklopedickým štýlom zobrazuje život ľudu v Rusku; synkretizmus (verše, dej, román), neplastické postavy, subjektivizmus

Terminológia:

• Harmónia kontrastov – tesne vedľa seba sú postavene dve protikladne skutočnosti alebo postavy
• Synkretizmus – splývanie žánrov, smerov atd.
• Historicky Optimizmus -
• Iracionalizmus – uprednostňuje vieru a inštinkt pred rozumom
• Idealizmus – za základ existencie pokladá individuálne pocity, predstavy, vedomie jednotlivca, subjektu
• Sentimentalizmus – opiera sa o city
• Pesimizmus - beznádej
• Subjektivizmus – osobne hľadisko na okolie, vec, jav a podobne
• Titanizmus -
• Individualizmus -
• Autoštylizácia – autor sa stotožňuje so skutočnou alebo fiktívnou postavou diela
• Fantázia -