Sofokles: Antigona

OBSAH:
Prológ- skoro ráno vychádza Antigona s obetnou kanvicou v ruke a s Ismenou po svojom boku. Vedú rozhovor o rozkaze kráľa Kreona. Kreon ustanovil pohreb so všetkými poctami len pre jedného z dvoch bratov Antigony. Pre Eteokla ho pripustil, no Polyneikovi ho odoprel. Antigona prehovára Ismenu, aby porušila príkaz. Ismena má však strach a obavy. Antigona nakoniec odchádza za mesto, aby ho pochovala, zatiaľ čo Ismena sa vracia do paláca.
1.dejstvo- Kreon vychádza z paláca. Hovorí pred davom, že dá slávnostne pochovať Eteoklesa. Popri tom Polyneika označuje ako vyhnanca. Necháva jeho telo na pospas divým zverom. Porušením zákona sa vyhráža smrťou. Necháva telo, aby naň dohliadali stráže. Potom sa dozvie, že telo zmizlo a vydá príkaz nájsť vinníka.
2.dejstvo- Strážca privádza Antigonu ako tú, ktorá pochovala to telo. Kreon chcel vedieť ako a kde. Povedal, že videl Antigonu na svahu ako kvíli a na mŕtvolu v dlaniach nosila prach. Ona sa priznala, ale povedala, že podľa nej jeho zákaz nemá takú silu, aby zrušil nenapísané božie zákony. Kreon dá v zúrivosti Antigonu aj Ismenu odsúdiť na smrť.
3.dejstvo- prichádza Kreonov syn- Haimon. Je zároveň Antigonin snúbenec. Haimon vie, že ľudia nesúhlasia s Kreonovým rozhodnutím. Otvorene povedal svoj názor- dohovára otcovi, aby nebol presvedčený že len on má vždy pravdu. Žiada ho, aby zmenil svoj  rozsudok. Spor sa stupňuje. Kreon rozhodne, že Ismenu ušetrí. Ale Antigonu dá pochovať v skalnej hrobke.
4.dejstvo- náčelník zboru s ňou súcití, no ona sa nebojí. Je presvedčená o správnosti svojho konania a viera jej dodáva silu. Zatvorili ju do hrobky. Verí vo svoju nádej- že po smrti bude milá otcovi i matke. Spytuje sa nebies, prečo je zbožný čin trestaný ako bezbožnosť.
5.dejstvo- prichádza veštec Teiresias. Kreon dal vždy na jeho rady. Vykladá znamenia- že urobil zle, keď ho nenechal pochovať. Urazí sa a predpovedá, že v dome zaznie nárek žien i mužov a odchádza. Potom sa pýta náčelníka zboru, čo má robiť. Poradí mu vypustiť Antigonu z väzenia a pochovať Polyneika.
Epilóg- prvý posol oznamuje, že zomrel Haimon. Sám sa zabil, pokladajúc svojho otca za vraha. Potom pochovali Polyneika a išli k hrobke. Sluhovia odvalia balvan z otvoru a zbadajú Antigonu visiacu na vlastnom závoji a Haimona objímajúceho jej trup. On vytiahne meč a vrazí si ho do hrude. Kreon akoby precitne a priznáva svoju chybu. Pochopil to neskoro. Potom sa dozvedá, že jeho žena Euridika je mŕtva- prebodla sa mečom. Zúfalý Kreon prosí bohov, aby mu vzali život. Pochopil, že nie je hanbou ešte mnohému sa priučiť a nebyť tvrdohlavý.

Charakteristika hlavných postáv:
Antigona- dcéra bývalého kráľa Téb- Oidipa, je charakterná, mravná, odvážna a odhodlaná uctiť si pohrebom brata
Kreon- terajší prísny a krutý vládca, nerešpektuje božie zákony, je tvrdohlavý, prizná si chybu, až keď je neskoro
Ismena- bojazlivá a nesmelá sestra Antigony
Haimon- Antigonin snúbenec, bol kvôli nej ochotný postaviť sa otcovi, odvážny, smelý

Kompozícia: prológ, 5 dejstiev, epilóg

Jazykové prostriedky:
Metafora- hosťom mojej mysle
Epiteton- sväté háje; ťarcha viny
Prirovnanie- hrivnatú šiju koňa ujarmú ako neskrotného býka
Básnická rečnícka otázka- „nuž či nie je ako ja?“
Anafora- ty, ktorý všetko na svete máš v moci, ty, pri ktorom sa panna upokojí.

Vlastný názor: Dielo ma zaujalo po obsahovej stránke. Kreon nekonal s božskými zákonmi, a tak sa ani nečudujem, že ostal sám. Každý raz za všetko zlé, čo urobí, doplatí. Prejavuje sa tam ľudská chamtivosť. Podľa mňa by mal byť aj tak každý človek pochovaný a nemalo by sa o tom rozhodovať podľa toho, čo urobil alebo neurobil, keď žil. V tomto príbehu nepomohli krvné putá ani láska. V tejto tragédii kvôli chamtivosti a ľudskej bezcitnosti museli zomrieť 3 postavy. Podľa mňa chcel autor týmto poukázať na pomery v tedajšej spoločnosti, nanešťastie sa tieto pomery zachovali dodnes a patria k tým najhorším ľudským vlastnostiam.