Osvietenstvo v slovenskej literatúre

Osvietenstvo:
- antifeudálne a antiklerikálne myšlienkpvé hnutie- pokrokové hnutie
- vznik v 18. stor., ovládlo Anglicko a Francúzsko
- zakladalo sa na dôvere v rozum, viedlo zápas s predsudkami, presadzovalo slobodu myslenia
- zdôrazňovalo, že ľudia sú si od prírody rovní
- má sa im vládnuť osvietene
- v Rakúsku osvietenský absolutizmus- Jozef II
- umenie: vo vývoji vystupujú 2 estetické koncepcie:
1) prívrženci klasicizmu (zdôrazňujú racionálny prvok- rozum)
2) preromantici (vyzdvihujú ľudský cit, postupne oslobodzujú lit. od prísnych pravidiel klasicizmu)
- Denis Diderot-Encyklopédia-35 zväzkov
- Voltaire (Francois-Marie Arouet) : filozofická poviedka Candide alebo Optimizmus

Slovenské národné obrodenie:
- na konci 18.stor. nastáva uvoľnenie tvorivosti v slov. lit.
- lit. a kultúra sa integrujú na základe jednotnej národnej myšlienky
- vyčleňujú sa 4 fázy slov. národného obrodenia:

* 1780-1820 :
- 1781 prijatý tolerančný patent, kt. zrovnoprávnil katolícku a evanjelickú cirkev
- katolícke duchovenstvo predstavujú bernolákovci (A. Bernolák, J. Fándly), kt. kodifikujú spisovnú slovenčinu
- zakladajú Slovenské učené tovarišstvo so sídlom v Trnave a viacerými pobočkami na Slovensku

*1820- 1835:
- ďalšie prejavy národnozjednocovacieho hnutia
- v Pešti je založený Slovenský čitateľský spolok, vzniká Spolok milovníkov reči a lit. slovenskej
- na čelo zjednocovacích úsilí sa postavili: Ján Kollár, P.J. Šafárik za evanjelikov a J. Hollý, M. Hamuljak za katolíkov

*1835-1843:
- začína sa hnutie štúrovcov- romantickej generácie
- definitívne sa vyriešila jazyková otázka

*1843-1848:
- kodifikovaná slovenčina
- vrcholí lit. a polit. činnosť štúrovcov

ANTON BERNOLÁK: (1762-1813)
- narodil sa na Orave, študoval teológiu v BA, vo Viedni ;pôsobil ako kaplan v Čeklísi (Bernolákovo dnes), neskôr pôsobil v NZ ako dekan
- 1787-Disertatio philologico-critica de literis Slavorum : Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách
- chce očistiť slovenčinu od vplyvu češtiny (výslovnosť, pravopis)
- písané po latinsky
- po ňom dostal nový jazyk meno bernolákovčina
- za základ si vybral jazyk trnavských vzdelancov a doplnil ho niekt. prvkami z rodného nárečia (ď, ť, ň, ľ)
- podstatné mená sa písali s veľkým písmenom, „j“ sa písalo ako „g“ a „v“ ako „w“
- napísal učebnicu SJ pre školy- Grammatica slavica (1.gramatika sj)
- Etymológia slovanských slov –odvodzovanie a skladanie, tvorenie slov
- Slovár Slovenskí-Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
- bernolákovčina nespojila Slovákov, evanjelici naďalej používali biblickú češtinu

JURAJ FÁNDLY: (1750-1811)
- národný buditeľ a vlastenec
- celý život venoval ľudu, písal knihy pre ľud (rady)
- knihy: Zelinkár (čo robiť keď si chorý, radí ako ošetriť poranené miesta na tele pomocou rôznych rastlín) ; Piľní domajší a poľní hospodár (upozorňuje na slávne dejiny Slovákov, chce aby sa zbavili lenivosti, radí ako obrábať pôdu) ; O úhoroch aj včelách ; Slovenskí včelár
- satirické dielo Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom :
- mních Atanázius, diabol Titimilus
- Titimilus reprodukuje Fándlyho názory, schvaľoval zrušenie reholí, pretože mnísi upustili od chudoby a telesnej práce a stali sa príťažou pre ľud, obvińuje ich z udržiavania ľudu v zaostalosti
- cirkev dielo zhabala a zakázala Fándlymu lit. činnosť

JOZEF IGNÁC BAJZA: (1755-1836)
- katolícky kňaz
- 1. slovenský román René mláďenca príhodi a skusenosťi napísal jazykom, kt. vytvoril on sám (západoslov. nárečie)
- 2zväzky, dobrodružný román
- hrdina je René z Benátok, so svojim učiteľom van Stiphoutom sa vyberie hľadať svoju stratenú sestru Fatimu
- v prvej časti románu príbehy v Turecku, Egypte, Taliansku ; druhá časť v Uhorsku
- v 2.časti si všíma chyby všetkých spoloč. vrstiev (ľud, páni, cirkev)
- cirkev ho zakázala
- Slovenské dvojnásobné epigrammata –kritizuje ľudské chyby, tvrdí, že on „ první ke knihám slováckym led lámal“

*víťazstvo Ruska v 1812 nad Napoleonom vzbudilo u Slovanov vieru, že ich čaká veľká budúcnosť
-zvyšuje sa záujem o slovanstvo, začínajú sa študovať slovanské jazyky, história a dejiny Slovanov

JÁN HOLLÝ: (1785-1849)
- nar. sa v Borskom Mikuláši, študoval teológiu, ako katolícky kňaz pôsobil v Maduniciach pri Piešťanoch- najlepšie podmienky na tvorbu
- hájik Mlíč
- požiar mu zničil faru, Hollý bol ranený, takmer oslepol, odišiel na Dobrú vodu k priateľovi Lackovičovi
- vo svojich dielach používal bernolákovčinu
- najprv prekladal antickú lit.- Homér, Ovídius, Vergílius
- historické eposy: Svätopluk: (víťazská báseň ve 12 spevoch)
- Svätopluk zradí svojho strýka Rastislava, vydá ho Nemcom, kt. ho oslepia a zatvoria do kláštora
- Svätopluk Nemcov neskôr zradí, prejde do slovanského tábora, na Devíne ich porazí a prijme kráľ. korunu
- kompozícia: invokácia, propozícia, in medias res
- na sneme obviňujú Slovania Svätopluka zo zrady a vyzývajú do boja za slobodu, cítia zodpovednosť pred budúcimi problémami
- Svätopluk rozpráva o pravlasti Slovanov (India), nevládli im kniežatá a hoci boli silní a bolo ich veľa, neviedli vojny, nemiešali sa do cudzích sporov, všetci si boli rovní
- India bola bohatá krajina, v kt. bolo veľa zlata a striebra, niekoľkokrát do roka zbierali úrodu, keď prišla veľká povodeň museli toto územie opustiť
- v epose vystupuje veľa postáv:
a) historické postavy ( Svätopluk, Rastislav, Slavomír, Karolman)
b) vymyslené, mytologické (pohanskí bohovia)
- bohovia do deja nezasahujú , dej je prenesený na ľudí

- epos Cyrilo-Metodiáda: je o činnosti Metoda a Konštantína na VM a končí víťazstvom Metoda nad nem. biskupmi
- histor. epos Sláv : dej je vymyslený, zobrazil boje pokojných Tatranov (=Slováci) s Čudmi
- o víťazstvo nad Čudmi sa zaslúžil Sláv

- idylická poézia : Selanky: zbierka idylických básní (21 básní)
- vystupujú v nich pastieri, kt. sa venujú práci, pasú ovce, zabávajú sa, spievajú, žijú v rovnosti
- žalospevy: -v básniach žiali a smúti nad vyhynutím a násilne vyhubeným slovanským obyvateľstvom, nad nesvornosťou a odrodilstvom

- ódy: -oslavné básne, oslávil v nich významných predstaviteľov slovenského národa (Bernolák, Palkovič) a slovenskú prírodu