Ľudovít Štúr

V Uhorsku nebola silná buržoázia, na čele revolučného hnutia bola stredná šľachta a zemianstvo. Revolúcia bola namierená proti Viedni, za samostatnosť Uhorska, preto mala národno-oslobodzovací charakter. Na čele hnutia za samostatnosť Uhorska stál Lajos Kossuth. Pod jeho vplyvom narastá maďarský nacionalizmus. Maďarizácia vyvolala odpor u ostatných národov v Uhorsku, kt. hľadali oporu u vlády vo Viedni.

Slovenské národné hnutie sa opieralo o vidiecku inteligenciu a slabé meštianstvo. Na čele tohto hnutia boli Štúrovci. 1828 vznikla v BA Spoločnosť česko-slovanská (na bratislavskom lýceu). Zakladateľmi boli Karol Štúr a Samo Chalupka. Zo začiatku má vzdelávací charakter, po príchode Ľudovíta Štúra sa do popredia dostali národné otázky. Pamätná ostala vychádzka na Devín 24.4. 1836.

Vláda zakázala študentské spoločnosti, 1837 zanikla Spoločnosť česko-slovanská

Ľ. Štúr prednášal na bratislavskom lýceu; Janko Matuška na protest jeho odchodu z katedry napísal báseň Nad Tatrou sa blýska. 1843 došlo k uzákoneniu spisovného jazyka. Reformu schválil Ján Hollý. Za základ prijali stredoslovenské nárečie. Na jar J. Kráľ napísal v slovenčine Dumu bratislavskú. 1. knihou v štúrovskej slovenčine bol 2. ročník almanachu Nitra (1844)

Tatrín= celonárodný spolok
Proti uzákoneniu spisovného jazyka vystúpil J. Kollár v zborníku Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846)

ĽUDOVÍT ŠTÚR (Velislav): (1815-1856)
- narodil sa v Zay Uhrovec
- jeho otec učiteľ, poskytol mu základné vzdelanie; študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe, potom na BA lýceu
- na lýceu vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti
- študoval v Nemecku v Halle, kde sa jeho vlastenecké cítenie upevnilo a po návrate vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov, preto ho v 1843 odvolali z katedry
- bol jazykovedec, novinár, politik, básnik, filozof
- vedúca osobnosť SNO

Štúr ako: *JAZYKOVEDEC: v 1843 uzákonil spisovný jazyk, kt. zjednotil Slovákov
- spis Nárečja slovenskou alebo potreba písaňja v tomto nárečí:
- dokazuje v ňom, že iba taký národ je samostatný, kt. má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť
- Náuka reči slovenskej- hláskoslovie, morfológia, syntax, pravopis, fonetika
- Hlas proti hlasom- vystúpil proti Kollárovi

*NOVINÁR: prvé politické noviny 1845 Slovenské národňje novini
- riešil v nich politické a hospodárske problémy
- žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, vybudovanie a zveľadenie priemyslu a obchodu
- literárna príloha tatranský orol

*POLITIK: poslanec za Zvolen v Uhorskom sneme
- žiada to, čo v Slov. nár. novinách
- máj 1848 Šzúr, Hurban, Hodža sa žišli v Lipt. Mikuláši a sformovali Žiadosti slov. národa
- požívanie slovenčiny v školách a úradoch, autonómiu Slovenska v rámci Uhorska
- uhorská vláda ich neakceptovala a vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač- preto utiekli do Čiech
- Štúr v Prahe na zjazde Slovanov hovoril o Žiadosti
- september: SNR vo Viedni, predseda Hurban
- zorganizovala povstanie proti uhorskej vláde
- verili, že Viedeň splní ich požiadavky, ale po potlačení revolúcie sa štúrovci dostali pod policajný dozor a boli zrušené demokratické slobody spred revolúcie

*BÁSNIK: začal písať po česky, prvá zbierka Dumky večerní
- pesimistické básne, Štúr smúti nad osudom ľudu a žiali i nad sebou
- vytvoril osobnú a reflexívnu lyriku
- báseň Rozžehnání: lúči sa s milou, lebo chce svoj život venovať vlasti
- v ďalšej básni zdôrazňuje boj za slobodu pre budúce pokolenia
- zbierka Spevy a piesne- elegické básne, inšpiruje sa rodným krajom, poznačila ho strata jeho blízkych a strata ideálov

*FILOZOF: Slovanstvo a svet budúcnosti: domnieval sa, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko
- svoje názory na lit. vyjadril v diele O národních písních a pověstech plemen slovanských : bol presvedčený, že v budúcnosti Slovania vyniknú svojou poéziou, kt. vychádza z ľudovej slovesnosti, lebo v nej víťazí láska a vlastenectvo