SAMO CHALUPKA: (1812-1883)
- narodil sa v Hornej Lehote, rodičia národne uvedomelí
- študoval na BA lýceu, spoluzakladateľ Spoločnosti česko-slovanskej
- zúčastnil sa povstania Poliakov proti cárskemu Rusku kde bol zranený
- bol teológom, evanjelický kňaz
- začal písať po česky, zbieral ľudovú slovesnosť, politicky sa neangažoval
- zbierky Spevy: v slovenčine, v mnohých básňach verí v budúcnosť Slovákov
- témy: jánošíkovská, protiturecká, boj Slovanov proti Rimanom

*jánošíkovská tematika: tematicky vychádzal z ľudovej slovesnosti
- Likavský väzeň: Jánošík je uväznený na Likavskom zámku, myslí na svoj ľud a verí, že bude raz slobodný
- je presvedčený že slobodu si Slováci samy vybojujú
- v básni sa stretávame s monumentalitou
- dej lokalizoval na hrade, brale, Kráľovej holi,.....

- Kráľoholská: dej je umiestnený na Kráľovej holi- monumentalita
- motív slobody- vatra
- opis Jánošíkovej družiny, opis utláčania národa
- báseň končí výzvou do boja za slobodu

- Junák: opis Jánošíkovej družiny, junáci bojujú proti presile, Jánošík je zabitý, báseň končí vierou v lepšie časy: „...boli časy boli: dá boh, ešte budú...“

*protiturecká tematika: báseň Turčín Poničan: mladý turek zajal strú ženu v Ponikách, priviedol ju do Turecka, aby sa starala o jeho syna
- podľa materinského znamienka v ňom žena spoznala svojho syna
- Turčín jej ponúka život v prepychu a blahobyte, ale ona túži po svojej vlasti
- víťazí láska k vlasti nad láskou materinskou

- báseň Branko: „....v pravde žil som, krivdu bil som; verne národ môj ľúbil som; to jediná moja vina; a okrem tej žiadna iná“
- epizeuxa (honia, honia durným honom)
- epanastrofa (vo Zvolene Branka honia. Honia, honia durným honom)
- anafora (stál som na vysokej holi, stál som nad tým....)

- báseň Boj pri Jelšave: opis boja, v kt. víťazia Slováci

*boj proti Rimanom: báseň Mor ho! : námet čerpal zo Šafárikovej knihy Dejiny slovanskej reči a kiteratúry
- hovorí o tom ako rímsky cisár Konštantín bojoval proti panónskemu kmeňu Lemiakov a podrobil si ho
- Chalupka ich považoval za Slovanov
- dej umiestnil medzi Tatry a Dunaj
- opisuje slovenských junákov zidealizovane
- nikdy neútočili na iného, ale svoju vlasť si dokázali ubrániť
- Rimania si chceli podmaniť Slovákov, ale tí začali bojovať
- rím. cisár sa naľakal, bol zbabelý= protiklad k Slovákom
- Slovania chceli padnúť ako hrdinovia, nevzdávali sa
- Chalupka zdôrazňoval rovnosť človeka s človekom, národa s národom
- báseň je dynamická, plná napätia, využíva lyrické skratky, prirovnania, synekdochy, zvukomaľbu, metafory, epitetá
- autor využíva priestor, výrazy, kt. vyvolávajú neochvejnosť a silu
- 13slabičný sylabický verš

JANKO KRÁĽ: (1822-1876)
- narodil sa v Lipt. Mikuláši
- zachovalo sa o ňom málo údajov
- študoval na lýceu v BA, kde sa spoznal so Štúrom
- bol proti odvolaniu Štúra, preto zorganizoval odchod študentov do Levoče a pri tejto príležitosti napísal báseň Duma bratislavská
- neskôr Štúrovi vyčítal umiernenosť
- v revolučných rokoch 48-49 s učiteľom Rotaridesom burcovali sedliakov, za čo bol uväznený v Šahách
- v básňach vyjadruje nespokojnosť, buričstvo, túži po spravodlivejšom poriadku
- najrevolučnejší štúrovský básnik
- k najznámejším dielam patrí balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko:
- prvá časť netvorí pravidelné strofické útvary, druhá časť krátke štvorveršové strofy, záver sa podobá na prvú časť
- začína prvou osobou= autor sa stotožňuje so svojim hrdinom Jankom
- opisuje skupinu chlapcov (sú veselí, tancujú, držia spolu); Janko je stále sám, nikým nepochopený
- v obraze Janka využíva aj realistické prvky (...otec ho ako koňa mláti......)
- je to romantický hrdina- iný ako ostatní, hrdý, ukrutný, smelý, ničoho sa nebojí, ľudia ho nenávidia, nemá kamarátov
- nikde nenachádza pokoja, odišiel z domu
- v druhej časti je samotná balada o zakliatej panne, môže ju odkliať šuhaj, kt. si dá naopak šaty a skočí do Váhu
- všetci sa jej boja, o polnoci Janko zbadá vo Váhu najskôr hlavu, neskôr zakliatu pannu- využíva gradáciu
- Janko sa vrhol za pannou do rozzúreného Váhu
- na konci pastierik oznamuje Jankovu smrť, kt. si neprevrátil múď, preto sa utopil

- zdrobneniny slúžia na zdôraznenie kontrastu
- v ľudovej slovesnosti oslobodenie panny znamená príchod slobody do krajiny- preto je Jankov čin titanský

- Kráľ vo svojich baladách čerpá z ústnej ľudovej slovesnosti
- hrdinovia nie sú pasívny, vzpierajú sa osudu
- balada Kríž a čiapka; Bezbožné dievky, Kvet

- po Kráľovej smrti boli jeho básne zozbierané, vyšli pod názvom Dráma sveta
- na minulosť aj prítomnosť sa pozerá pesimisticky
- zobrazuje v nich Metternicha, ťažký život ľudu
- históriu vidí ako boj o moc
- na Jánošíkovskú tématiku reagoval v básňach Výlomky z Jánošíka: odklon od vplyvu folklóru
- 3 básne : Janko, Žobrák, Zbojníkova balada
- hrdina prvej básne je mladý pán, kt. opúšťa mesto a uspokojenie hľadá v rozbúrených prírodných živloch
- počas cesty mu zamrzne kôň
- v Žobrákovi Jánošík. hrdinu dokaličí panská presila, ale vnútorne ho nezlomí, po rokoch preoblečený za žobráka hlása príchod nového Jánošíka
- Zbojníkova balada- odsúdený hrdina zapôsobí na sudcov a z obžalovaného sa stáva žalobca spoloč. zriadenia