Vzbura v tvorbe Štúrovcov
SAMO CHALUPKA: (1812-1883) - narodil sa v Hornej Lehote, rodičia národne uvedomelí - študoval na BA lýceu, spoluzakladateľ Spoločnosti česko-slovanskej - zúčastnil sa povstania Poliakov proti cárskemu Rusku kde bol zranený - bol teológom, evanjelický kňaz - začal písať po česky, zbieral ľudovú slovesnosť, politicky sa neangažoval - zbierky Spevy: v slovenčine, v mnohých básňach verí v budúcnosť Slovákov - témy: jánošíkovská, protiturecká, boj Slovanov proti Rimanom
*jánošíkovská tematika: tematicky vychádzal z ľudovej slovesnosti - Likavský väzeň: Jánošík je uväznený na Likavskom zámku, myslí na svoj ľud a verí, že bude raz slobodný - je presvedčený že slobodu si Slováci samy vybojujú - v básni sa stretávame s monumentalitou - dej lokalizoval na hrade, brale, Kráľovej holi,.....
- Kráľoholská: dej je umiestnený na Kráľovej holi- monumentalita - motív slobody- vatra - opis Jánošíkovej družiny, opis utláčania národa - báseň končí výzvou do boja za slobodu
- Junák: opis Jánošíkovej družiny, junáci bojujú proti presile, Jánošík je zabitý, báseň končí vierou v lepšie časy: „...boli časy boli: dá boh, ešte budú...“
*protiturecká tematika: báseň Turčín Poničan: mladý turek zajal strú ženu v Ponikách, priviedol ju do Turecka, aby sa starala o jeho syna - podľa materinského znamienka v ňom žena spoznala svojho syna - Turčín jej ponúka život v prepychu a blahobyte, ale ona túži po svojej vlasti - víťazí láska k vlasti nad láskou materinskou
- báseň Branko: „....v pravde žil som, krivdu bil som; verne národ môj ľúbil som; to jediná moja vina; a okrem tej žiadna iná“ - epizeuxa (honia, honia durným honom) - epanastrofa (vo Zvolene Branka honia. Honia, honia durným honom) - anafora (stál som na vysokej holi, stál som nad tým....)
- báseň Boj pri Jelšave: opis boja, v kt. víťazia Slováci
*boj proti Rimanom: báseň Mor ho! : námet čerpal zo Šafárikovej knihy Dejiny slovanskej reči a kiteratúry - hovorí o tom ako rímsky cisár Konštantín bojoval proti panónskemu kmeňu Lemiakov a podrobil si ho - Chalupka ich považoval za Slovanov - dej umiestnil medzi Tatry a Dunaj - opisuje slovenských junákov zidealizovane - nikdy neútočili na iného, ale svoju vlasť si dokázali ubrániť - Rimania si chceli podmaniť Slovákov, ale tí začali bojovať - rím. cisár sa naľakal, bol zbabelý= protiklad k Slovákom - Slovania chceli padnúť ako hrdinovia, nevzdávali sa - Chalupka zdôrazňoval rovnosť človeka s človekom, národa s národom - báseň je dynamická, plná napätia, využíva lyrické skratky, prirovnania, synekdochy, zvukomaľbu, metafory, epitetá - autor využíva priestor, výrazy, kt. vyvolávajú neochvejnosť a silu - 13slabičný sylabický verš
JANKO KRÁĽ: (1822-1876) - narodil sa v Lipt. Mikuláši - zachovalo sa o ňom málo údajov - študoval na lýceu v BA, kde sa spoznal so Štúrom - bol proti odvolaniu Štúra, preto zorganizoval odchod študentov do Levoče a pri tejto príležitosti napísal báseň Duma bratislavská - neskôr Štúrovi vyčítal umiernenosť - v revolučných rokoch 48-49 s učiteľom Rotaridesom burcovali sedliakov, za čo bol uväznený v Šahách - v básňach vyjadruje nespokojnosť, buričstvo, túži po spravodlivejšom poriadku - najrevolučnejší štúrovský básnik - k najznámejším dielam patrí balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko: - prvá časť netvorí pravidelné strofické útvary, druhá časť krátke štvorveršové strofy, záver sa podobá na prvú časť - začína prvou osobou= autor sa stotožňuje so svojim hrdinom Jankom - opisuje skupinu chlapcov (sú veselí, tancujú, držia spolu); Janko je stále sám, nikým nepochopený - v obraze Janka využíva aj realistické prvky (...otec ho ako koňa mláti......) - je to romantický hrdina- iný ako ostatní, hrdý, ukrutný, smelý, ničoho sa nebojí, ľudia ho nenávidia, nemá kamarátov - nikde nenachádza pokoja, odišiel z domu - v druhej časti je samotná balada o zakliatej panne, môže ju odkliať šuhaj, kt. si dá naopak šaty a skočí do Váhu - všetci sa jej boja, o polnoci Janko zbadá vo Váhu najskôr hlavu, neskôr zakliatu pannu- využíva gradáciu - Janko sa vrhol za pannou do rozzúreného Váhu - na konci pastierik oznamuje Jankovu smrť, kt. si neprevrátil múď, preto sa utopil
- zdrobneniny slúžia na zdôraznenie kontrastu - v ľudovej slovesnosti oslobodenie panny znamená príchod slobody do krajiny- preto je Jankov čin titanský
- Kráľ vo svojich baladách čerpá z ústnej ľudovej slovesnosti - hrdinovia nie sú pasívny, vzpierajú sa osudu - balada Kríž a čiapka; Bezbožné dievky, Kvet
- po Kráľovej smrti boli jeho básne zozbierané, vyšli pod názvom Dráma sveta - na minulosť aj prítomnosť sa pozerá pesimisticky - zobrazuje v nich Metternicha, ťažký život ľudu - históriu vidí ako boj o moc - na Jánošíkovskú tématiku reagoval v básňach Výlomky z Jánošíka: odklon od vplyvu folklóru - 3 básne : Janko, Žobrák, Zbojníkova balada - hrdina prvej básne je mladý pán, kt. opúšťa mesto a uspokojenie hľadá v rozbúrených prírodných živloch - počas cesty mu zamrzne kôň - v Žobrákovi Jánošík. hrdinu dokaličí panská presila, ale vnútorne ho nezlomí, po rokoch preoblečený za žobráka hlása príchod nového Jánošíka - Zbojníkova balada- odsúdený hrdina zapôsobí na sudcov a z obžalovaného sa stáva žalobca spoloč. zriadenia
JÁN BOTTO: (1829-1881) - najmladší štúrovec, študoval v Levoči, keď tam prišli študenti z BA, zapojil sa do študentskej činnosti - zbieral povesti, piesne a tvoril vlastnú poéziu - v jeho rannej tvorbe prevažuje téma zakliatosti Slovenska (napr. v básni Báj na Dunaji- vyslobodzuje ju švárny šuhaj= Ľudovít Štúr) - v básňach verí vlepšiu budúcnosť - ďaľšou témou je výzva do boja - revolúcie sa nezúčastnil - k jeho porevolučným básňam patria balady: Žltá ľalia: - využíva epanastrofu, epizeuxu, zdrobneniny, básnické otázky - stará matka rozpráva deťom príbeh o žltej ľalii - zdrobneniny vytvárajú idylu - Eva a Adam si prisahali vernosť až za hrob, keď Adamko zomrel, žena ho pochovala pod prah - gradácia, refrén - keď Adam vychádza z pod prahu- gradácia, stupňovanie hrôz - Evka porušila prísahu vernosti, preto bola potrestaná- Adam si ju zobral so sebou a ona sa premenila na žltú ľaliu Margita a Besná: - podobná kompozícia; pltník rozpráva príbeh o skalách Margite a Besnej a o tom ako vznikli - pekná mladá vodva sa chce v&dať, ale v tom jej prekáža Margita- pekná nevlastná dcéra - Margitu zhodí zo skaly, prenasledujú ju výčitky, pod ťarchou svedomia sama skočila zo skaly do Váhu
Smrť Jánošíkova: - Jánošík spomína vo väzení, lebo Slovensko bolo po revolúcii v ťažkej situácii - nevenuje sa zbojníckej činnosti Jánošíka, umiestňuje ho do väzenia, kde čaká na popravu - báseň sa končí Jánošíkovou smrťou - kompozícia: 1)predspev: je alegorický, matka posiela svoje deti do sveta- verše= deti - bojí sa verše- deti nenájdu odozvu, stretávajú sa s hôrnymi chlapcami, kt. ukážu svetu cestu slobody - 9 spevov: 1. spev: opis hôrnych chlapcov, ich zboj - magické rozprávkové číslo 12 - následuje opis Jánošíka - vatra= symbol družiny dohára, družina sa dozvedá o dolapení Jánošíka; družina si uvedomuje svoj koniec 2. spev: o lapení Jánošíka, magické číslo 7 - vplyv slovesnosti- hrach, sila v opasku - je bohatier s nadľudskými vlastnosťami 3.spev: začína opisom čierneho mesta- Tyrana - sedí vo väzení, prichádza za ním v podobe jeho milej duša ľudu - v speve je vložená ľudová pieseň - milá od žiaľu zomiera 4. spev: obsahuje Jánošíkove úvahy a jeho sen, v kt. hľadá krajší svet 5. spev: Jánošíkove predsmrtné úvahy - verí, že páni budú potrestaní - verí, že ľudu pomôže silný jednotlivec- mesianizmus 6. spev: začína obrazom prírody- vetry a mraky chcú pochovať slniečko; chce navodiť atmosféru popravy Jánošíka - Jánošíka vedú na popravu, odmieta sa za seba modliť a modlí sa za nešťastný ľud - tragický moment nie je v smrti Jánošíka ale v pasivite ľudu, kt. je nemý a slepý 7. spev: príroda smúti za Jánošíkom - Jánošík spomína na družinu a boj - po poprave prichádza posol od kráľa a prináša milosť, ale už je neskoro - ľud túži po novom Jánošíkovi 8. spev: krajina bez Jánošíka je smutná, ako zakliata, ľudia spomínajú na Jánošíka a jeho poklady a veria v lepšiu budúcnosť 9. spev: je alegorický - kráľovná víl má svadbu s Jánošíkom - kráľovná víl = symbol slobody
- básnickej skladbe sú rôzne žánre: prvky balady, elégie, prvky hrdinského spevu - básnické prostriedky: zdrobneniny (deminutíva), prirovnania, básnické otázky, epizeuxa, anafora, personifikácia, symboly - hlavný konflikt: rozpor medzi túžbami a skutočnosťou - smútok vyplývajúci z básne je výsledkom sklamania z revolúcie
KAREL HYNEK MÁCHA: 1810-1836 - básnická skladba Máj: je lyricko-epická skladba - skladba začína oslavou českého národa - skladá sa zo 4 spevov a 2 intermezzo - príbeh 3 ľudí: Viléma, Jarmilky a jej zvodcu 1. spev:začína oslavou mája a lásky - nešťastná Jarmila sedí pri jazere a čaká na milého; od posla sa dozvie, že Vilém je uväznený a bude popravený, lebo zabil jej zvodcu- svojho otca - nešťastná Jarmila sa utopí 2. spev: začína obrazom noci a padajúcej hviezdy - prechádza do Vilémových meditácií o smrti, spomína na svoj život, ako bol vyhnaný otcom, ako sa dostal k zbojníkom a stal sa ich vodcom - bol známy ako „ strašný lesú pán“ - neverí v posmrtný život - v tomto speve je prír. scenéria v súlade s rozpoložením hrdinu - Vilém je materialista intermezzo: duchovia a príroda sa chystajú na Vilémovu smrť 3. spev:začína opisom prírody- je veselá, deň ju ružový, vtáky spievajú - Viléma privádzajú na popravu - Vilém intenzívne vníma krásnu prírodu - oblaky ako poslovia majú roznášať zvesť o jeho láske k zemi, k vlasti - „zem je jeho kolébka i hrob“ - Vilém bol lámaný v kolese, príroda vytvárala kontrast k poprave zločinca Viléma imtermezzo2: Vilémova družina a príroda smútia za svojim pánom 4. spev: po 7 rokoch - autor prichádza na miesto, kde bol Vilém popravený, od hostinského sa dozvie ilémov príbeh - básnik sa stotožňuje s tragickým osudom Jarmily a Viléma, čo vyústilo priradením jeho mena k menám postáv - končí veršom: „Hynku!- Viléme!!- Jarmilo!!!“
POROVNANIE Máj a Smrť Jánošíkova: - Jánošík je kladný hrdina, Vilém záporný - Smrť Jánošíkova končí svadbou- idealistický záver, Máj má materialistický záver - v oboch dielach je dej umiestnený do väzenia - hrdinovia majú rovnaký koniec- poprava - vzťah prírody k hrdinom: Smrť Jánošíkova bez kontrastu, v Máji kontrast
|