- po porážke revolúcie 1848- 1849 sa ministrom vnútra stáva Alexander Bach, kt. nastoľuje Bachov absolutizmus
- prejavuje sa zosilnenou cenzúrou, ponemčovaním a silnou centralizáciou do Viedne
- prestávajú vychádzať slovenské pohľady, Hurban a Štúr sú pod policajným dozorom
- 1852 Martin Hattala napísal Krátka mluvnica slovenská , kt. pravopisne upravovala stredoslov. nárečie podľa historických zásad (y/i)
- lit. časopisy nevychádzali, ich úlohu prevzali almanachy a cirkevné časopisy
- koncom 50. rokov Bachov absolutizmus padol
- 1860 prijatý Októbrový diplom, kt. sa obnovila platnosť ústavy z 1848, vyslovil požiadavku rovnoprávnosti národností v Uhorsku
- 1861 začína vychádzať časopis Pešťbudínske vedomosti:
hlásal rovnoprávnosť národov v Uhorsku a stal sa organizátorom memorandového zhromaždenia (6. -7. jún v Turčianskom sv. Martine)
- prijali Memorandum národa slovenského; žiadali:
1) uznanie slov. národa a jazyka v rámci uhorského štátu
2) školstvo, kultúru a administratívu
3) vytvorenie slovenského okolia- súčasť uhorského štátu
- požiadavky predostreli panovníkovi a uhor. snemu
- dovolili 1) založenie Matice, matičné obdobie 1963-1875
2) založenie 3 slovenských gymnázií: Revúca, Martin, Kláštor pod Znievom
- 1. predseda Matice bol katolícky biskup Štefan Moyzes a podpredsedom bol evanjelik Karol Kuzmány
- v matičnom období vychádzajú lit. časopisy (Sokol, humoristické, Černokňažník) a almanachy

- lit. vývoj delíme na 3 obdobia:
1) 1849-1859 Bachov absolutizmus - stagnácia lit.
2) 1860-1867 - uvoľnenie polit. života, zvýšená aktivita romantikov a publicistiky
3) 1868- 1875 - odumieranie romantizmu v lit., formovanie mladej generácie
- 1867 rakúsko-maďarské vyrovnanie, začal sa presadzovať jednorečný maďarský štát, zatvárajú sa slovenské gymnázia aj Matica

- po revolúcii sa štúrovská ideológia rozkladala
- napodobňovanie romantických diel znamenalo prekážky v rozvoji lit.
- v 70.rokoch Koloman Banšell a Pavol Országh otvárajú nové obdobie vo vývoji poézie v almanachu Napred
- v próze sa rozvíjajú krátke formy- kvôli nedostatku vydavateľstiev a časopisov
- často sú satiricky zamerané proti odnárodnenému malomeštiactvu, buržoázii

GUSTÁV KAZIMÍR ZECHENTER- LASKOMERSKÝ:
1824-1908
- narodil sa v BB v rodine banského úradníka
- študoval medicínu vo Viedni
- ako lekár pôsobil v BB, Brezne, Kremnici
- pozornosť venoval najmä krátkym formám prózy
- knižne vyšli pod názvom Zozbierané žarty a rozmary
- látku čerpal z : a) z detstva a študií
Prvý tanec: používa satirické prirovnania (chudá ako rebro, s dlhou tvárou, ako koža na prevarenom mlieku zúbky ako hrable)
- frazeologizmy (pozde milý drozde); prihovára sa sám sebe, ja- rozprávanie
- komiu využíva konverzačnú aj situačnú (uhýbanie tanečníkov lebo vypadla ocielka z vrecka)
b) z lekárskej praxe
c) cestovanie
- písal cestopisy, zakladateľ cestopisnej prózy
- autobiografické prvky
- cestipisy Zo Slovenska do Carihradu, Zo Slovenska do Ríma, Zo Slovenska do Itálie
- zobrazuje aj vlastné príbehy a dojmy, umelecké pamiatky, všíma si históriu miest
- dojmy zo Slovenska zachytil v dielach Priechod cez Čertovicu, Výlet do Tatier
- žartovné príbehy, opis prírody

- novela Lipovianska maša:
- romantické i realistické prvky
- romantické: láska Aničky (vnučka majiteľa huty) a Janka ( ideálny slov. mládenec)
- stoja proti sebe kladné i záporné postavy
- záporná postava: Ravay (intrigán, vrah a maďarón)
- ideálny záver
- realistické : poľovačka, kresba sociálneho prostredia
- po prvý raz nastolil v slov. lit. sociálnu problematiku (železiarsky robotníci)