Hrdinovia diel antickej literatúry

1. Hrdinovia diel antickej literatúry, tvorivá interpretácia ich konania a osudov

Antická literatúra:
 Grécka (stará pôvodná) = 9. st. p.n.l – 5. st. n.l.
 Rímska (prekladaná) = 3. st. p.n.l – 5. st. n.l.

Grécka literatúra

Je obsahovo spätá so životom vtedajšej rodovej šľachty (aristokracie). Poskytuje najstaršie pamiatky na európskom kontinente. Rozvíjala sa epika, lyrika, dráma, filozofia, rečníctvo, ...
Predstavitelia, žánre, diela
1. EPIKA
Homér (9. st. p.n.l) – patrí medzi najstarších básnikov. Vie sa o ňom veľmi málo (slepý, chudobný a spieval). Nevie sa, odkiaľ pochádzal, ani kde žil. Písal eposy.

Epos je rozsiahla veršovaná skladba o živote a činoch výnimočných hrdinov – bohatierov. Má epickú šírku = vybočenie od hlavného deja (podrobné opisy prostredia, predmetov, postáv, súbojov, ...). Epos vznikal z menších veršovaných povestí ľudového pôvodu. Hlavná dejová línia sa sústreďuje okolo hlavného hrdinu, ktorý má výnimočné vlastnosti a činy. Epos nebol písaný pre čítanie, ale pre poslucháčov na počúvanie. Do deja plného rozvratov zasahujú často bohovia.
Rapsódovia – prednášatelia
Rétorika – rečníctvo, náuka o peknom rečnení

Grécki bohovia, ktorí sídlili na Olympe

1. Zeus (Jupiter) – najvyšší Boh, vládca Olympu, neba i zeme, búrok, hromov a bleskov
2. Héra (Juno) – ochrankyňa manželstva a žienä
3. Hádes (Pluto) – Boh podsvetia
4. Poseidon ( Neptun) – vládca morí
5. Hefaistos (Vulkanus) – škaredý a chromý, Boh ohňa a kováčskeho umenia
6. Afrodita (Venus, Venuša) – Bohyňa krásy a lásky
7. Eros (Amor) – Boh lásky
8. Aténa (Minerva) – Bohyňa múdrosti a všetkých zručností, remesiel, víťazstva a mieru
9. Ares (Mars) – Boh vojny
10. Apolón (Apollo) – Boh svetla, veštby, básnického umenia
11. Hermes (Merkúr) – ochranca obchodníkov a pútnikov
12. Erínya (Fúria) – Bohyňa pomsty

Achillova päta
- frazeologizmus (ustálené slovné spojenie)
Keď matka kúpala svoje dieťa vo vodách posvätnej rieky Styx, ako ho držala z pätu, celý sa stal nesmrteľný, len na päte bol zraniteľný. Apolón prezradil tajomstvo Paridovi. Otrávený šíp usmernený Apolónom sa zapichol akurát do tohto miesta a vyhasol Achillov život. Gréci stratili nádej, že dobyjú Tróju.

Eposy Homéra – 1.Ilias 2. Odysea
Ide o cyklu povestí o Trójskej vojne. Trója je maloázijské mesto nazývané aj Ilion, potom vznikol aj názov Ilias. Vznikal z ústnej epiky, kde človek, bohovia a príroda tvoria jednotu.
Ilias
Opisuje udalosti z posledných 51 dní 10-ročnej vojny. Vojnu medzi Trójou a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Priama – Parid, ktorý uniesol krásnu Helenu, manželku spartského kráľa Menelaa. Ústredným motívom je hnev Achilla, najväčšieho gréckeho bojovníka, ktorému veliteľ gréckych vojsk Agamemnon vzal zajatkyňu. Boje pokračujú, Achilles prestáva bojovať a Trójania získavajú prevahu pod vedením Hektora. Tohto zastaví až Achillov priateľ Patroklos v prepožičanej Achillovej výzbroji. Trójania utekajú, ale Hektor spoznáva Patrokla a zabije ho. Achilles sa nahnevá a chce pomstiť smrť priateľa. Vo vzájomnom súboji Hektor zahynie a Paridov šíp zasiahne Achillovu pätu (jediné zraniteľné miesto). Gréci dobyli Tróju nie silou ale lsťou (pasca), keď sa najudatnejší bojovníci skryli do veľkého dreveného koňa (Trójsky kôň), ktorého zostrojil Odyseus (za čo musel trpieť) a postavili ho pred hradby Tróje. Ostatní vojaci predstierali ústup. Trójania v domnení, že je to dar od bohov na rozlúčku, vtiahli koňa do mesta. Ukrytí Gréci vystúpili v noci z koňa, otvorili vojakom hradby, mesto vyplienili a zapálili. Achilles – grécky hrdina, odvážny, nebojácny, bojovník, pomstychtivý – do bojov zasahuje až vtedy, keď Hektor zabije jeho priateľa Patrokla. Hektor – trójsky hrdina, syn trójskeho kráľa Priama, bohatý, nie zlý bojovník. Keď ho Achilles porazil, prosil a podplácal ho zlatom, len aby ho nedal roztrhať achájskym psom.
Odysea
Odysea je epos, ktorého dej sa odohráva po skončení Trójskej vojny. Hlavný hrdina Odyseus za trest z vôle bohov musí 10 rokov putovať po moriach Stredozemného mora, kde ho čaká verná manželka Penelopa na rodnej Itake. Penelopa je symbol vernej a trpezlivej ženy (20 rokov čaká na Odysea). Všetci bojovníci sa už vrátili domov. Cesta Odysea domov bola predlhá, ťažká, úmorná, plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev, ale aj zásahov bohov. Počas tejto strastiplnej cesty zažije Odyseus množstvo dobrodružstiev, napr. stretnutie s jednookým obrom Kyklopom Polyfémom, ...
= Odyseus – Nikto
Odyseus navštívi obra a prinesie mu víno ako dar (obeť). Obor sa vypytuje na meno človeka, ktorý mu priniesol víno. Odyseus mu nakoniec povie, že sa volá Nikto a že ho tak volajú rodičia a jeho druhovia. Kyklop chce zjesť Odysea. Kyklopi počujú krik človeka a pýtajú sa, či ho chce niekto zabiť. Odpovedal, že nikto. Odyseus sa raduje, že všetkých oklamal svojím vymysleným menom.

Bájky – krátky epický útvar, v ktorom vystupujú zvieratá, rastliny, veci ako ľudia. Majú ľudské vlastnosti, cítenie i konanie a v závere plynie vždy mravné ponaučenie. (Napr. prefíkaná líška, krutý lev,...)
Najväčší grécky bájkár bol Ezop (6.st. p.n.l), ktorý bol otrokom, do Grécka prišiel z Trácie alebo Frygie. O jeho ošklivosti, hrbatosti a duchaplnosti kolovali historky. Napísal tieto bájky: Jeleň pri jazierku, Pes a kúsok mäsa, Hvezdár, Jupiter a opica, Krab a jeho mať.
Jeleň pri jazierku
Jeleň sa prišiel napiť k jazierku. Bol pyšný na svoje parohy, ale nebol pyšný na svoje nohy. Prikradol sa k nemu lev. Jeleň ušiel, ale vbehol do lesa a tam sa mu parohy zaplietli do konárov a lev ho dobehol. Jeleň si povedal, že parohy do zradili. Poučenie: To, čo má pre nás najväčšiu cenu, si zvyčajne ceníme najmenej.

Pes a kúsok mäsa
Pes chcel zjesť svoj kúsok mäsa. Prechádzal cez lávku a z hladiny naň hľadel jeho vlastný odraz. Myslel si, že sa pozerá na iného psa. Chcel mu mäso uchmatnúť. Pustil svoje mäso a ono čľuplo do vody. Psovi neostalo nič. Poučenie: Uspokoj sa s tým, čo máš.

2. Lyrika
Anakreonská poézia – oslavovali víno, lásku a priateľstvo
Predstavitelia: Anakreon, Alkaios, Sapfo
Grécka poetka Sapfo vo svojom dome na rodnom ostrove Lesbos zriadila tzv. „Dom múz“, kde zhromaždila mladé dievčatá, aby sa učili a zasvätili službe bohom a umeniu. Proti tomu sa postavili byzantskí spisovatelia, jej tvorbu považovali za neprístojnú a rukopisy spálili.

Materialistická filozofia: hmota – vedomie: Herakleitos, Demokritos
Idealistická filozofia: vedomie – hmota: Sokrates, Platón, Aristoteles.

3. Dráma
Komédie: Aristofanes – Oblaky, Jazdci
Tragédie: Aischylos – Pripútaný Prometeus, Oresteia
Euripides – Trójanky, Ifigénia v Tauride, Medea
Sofokles – Kráľ Oidipus, Antigona

Antigona
Je symbolom šľachetnej a dokonalej ženy, ktorá sa v období otrokárskej spoločnosti slobodne rozhodla a neváhala uprednostniť mravné zásady pred nerozumnými zákazmi. Antigona nadväzuje na dielo Kráľ Oidipus a na udalosti Oidipovej smrti. Dej sa odohráva v Tébach, kde po smrti Oidipa spoločne vládnu jeho synovia Eteokles a Polyneik. Dochádza k sporu o vládu a Eteokles ako starší brat mladšieho Polyneika vyhnal. Polyneik našiel útočisko u argejského kráľa, ktorý mu dal za ženu svoju dcéru a prinútil ho, aby s ním podnikol výpravu proti Tébam. V boji padnú obaja bratia a vládcom Téb sa stáva Kreon – ujec, brat ich matky. Kreon nechá Eteokla slávnostne pochovať ako obrancu rodného mesta, ale Polyneika ako vlastizradcu zakáže pochovať. Ponecháva ho psom a dravcom ako potravu. Tento príkaz je príčinou konfliktu, pretože Antigona sa rozhodne pochovať brata aj napriek tomu, že ju od toho odhovára sestra Ismena. Antigona je presvedčená, že viac ako ľudské príkazy si treba vážiť odveké božské zákony (v tom je jej odvaha a spravodlivosť). Antigona je prichytená pri čine a Kreon brániac svoju vladársku moc ju odsúdil a dal zaživa pochovať v kamennej hrobke. Neodradí ho ani jeho syn Haimon – Antigonin snúbenec. Antigona sa obesí, Haimon sa pred očami otca prebodne mečom a po správe o synovej smrti spácha samovraždu aj jeho matka, Kreonova manželka Euridika, ktorá sa otrávi. Kreon je potrestaný, zostáva sám, narieka a ľutuje svoj nerozvážny príkaz. Kreon má výčitky svedomia a je potrestaný, lebo pohrdol božskými zákonmi.

Rímska literatúra

Rozvíjala dedičstvo gréckej literatúry. Najväčší rozkvet mala za cisára Augusta (Zlatý vek rímskej literatúry- obdobie vzbúr otrokov). Mala aj vplyv na európsku literatúru.
Predstavitelia a žánre:
1. Komédie: Plautus – Chvastavý vojak, Komédia o hrnci
2. Rečníctvo: Cicero – O štáte, O zákonoch
3. Historiografia: Caesar
4. Poézia: Vergílius – Bucolica, Georgica. Aeneis
Horatius – Ódy, Satiry, Listy
Publius Ovidius Naso – Metamorfózy (Premeny)

Aeneis
Je to trójsky hrdina. Prenasleduje ho hnev bohyne Junóny. Aeneis blúdi morom a usadí sa v Latiu. Ožení sa s dcérou kráľa Latinov Laviniou a zakladá nový rod, z ktorého zídu rímski panovníci. Caesar a cisár Gaius sú potomkami prvého Aeneovho syna Jula.

Metamorfózy
Vyše 250 veršovaných gréckych bájí a povestí s motívmi premeny ľudských bytostí na neživé a naopak, napr. pyšná Nioba sa mení na plačúci kameň, Pygmalionova socha na krásne dievča, manželia Filemon a Baucis sa menia na stromy, krásna nymfa Dafné na vavrín, Daidalovi a Ikarovi, ktorých 1. let vzdušným priestorom sa skončil tragickým Ikarovým pádom,...
K najkrajším miestam premien patrí mýtus o 4 vekoch (zlatom, striebornom, medenom a železnom). Ľudová predstava o týchto premenách spočíva v tom, že po zlatom veku, ktorý nepozná prácu ani bolesť, postupne nastupujú strieborný a medený vek a každý prináša zhoršenie životných podmienok. V poslednom veku – železnom – miznú všetky cnosti a na ich miesto nastupuje násilie, klam, zloba a závisť.

O Daidalovi a Ikarovi
Daidalos je aténsky sochár a staviteľ, nezniesol nikoho, kto by bol lepší ako on, a preto zabil svojho najlepšieho žiaka. Musí ujsť z vlasti so synom Ikarom na ostrov Krétu, kde vymyslel a postavil bludisko (labyrint) a stal sa zajatcom kráľa Minosa. Ten ho nechcel z Kréty pustiť a preto Daidalos pre seba i syna zostrojil krídla a túžil uletieť späť do vlasti. Odvážny let sa chlapcovi zapáčil, prestal otca nasledovať, letel bližšie k slnku, až sa vosk, ktorý držal pokope pierka, začal topiť a on utratiac krídla márne márne kričal na otca – on ho nepočul, a tak Ikaros spadol do mora (podľa toho názov Ikarské more). Nešťastný otec po dlhom hľadaní ho nájde na brehu malého ostrova. Dostane sa do vlasti, ale už nie je šťastný, aj keď postavil veľa palácov.

Orfeus a Euridika
Orfeus práve slávil svadbu, ale zrazu Euridiku bodla zmija do členka a spadla na zem mŕtva. Rodopslý spevec prosil pani a pána chmúrneho kráľovstva mŕtvych. Prosil o to, aby mohol spútať ohavnú obludu s trójskym hrdlom, čo ježí sa hadmi. Vysvetlil mu, že je to pre jeho ženu a že aj jej osud odoprie milosť, tak aj on chce umrieť. Bohovia si dali zavolať Euridiku. Orfeus nesmie dozadu obrátiť zrak, kým z priehlbín nevyjde na svet. Euridika vyčítala Orfeovi lásku. Podsvetie ju strhlo nazad. Orfeus prosil, ale márne. Motím premeny je na skalu, lebo nedodržal sľub bohov a musel byť potrestaný.

Kalokagatia – starogrécky ideál mužskej dokonalosti, tzn. súlad telesnej a duševnej krásy (súlad krásy a dobra).

Antické frazeologizmy:
1. Achillova päta – jediné zraniteľné miesto
2. Tantalove muky – utrpenie za zlé činy (zabil vlastného syna)
3. Amorov šíp – znak lásky
4. Adamovo rebro – utrpenie
5. Sizyfovská robota – trest za pohŕdanie bohmi (Sizyfos musel gúľať do kopca kameň a ten mu stále padal späť)