Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr ako celok – rozdelenie tvorby

2. kodifikácia jazyka (1843) – Štúrovský pravopis – v júli 1843 došlo k dohode o uzákonenie spisovného jazyka na spoločnej schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Slovenčina sa stala výrazom zvýšenej štúrovskej kultúrnej a politickej aktivity.
- ponecháva fonetický pravopis (píš ako počuješ)
- nepoznal y iba i a tak sa mäkké slabiky museli označovať mäkčeňom (ďeďinka)
- objavili rytmický zákon
- nepoužívajú ľ ani ä, ale len l
- rozpisovali ô = uo ia, ie, iu = ja, je, ju
- tento pravopis nepozná dvojhlásky ä, ô

Porovnanie s bernolákovčinou
- zaviedol fonetický pravopis
- každé podstatné meno sa píše veľkým písmenom
- z hľadiska vetnej stavby – dlhé súvetia
- Bernolákov spisovný jazyk šíril svojimi populárno-vedeckými spismi
- označuje sa ľ (veľmi piľnem ...)
- g sa číta ako j
- neexistujú dvojhlásky

Vychádzka na Devín
- 24. apríl 1836
- konala sa v najväčšej tajnosti
- účastníci k svojmu krstnému menu prijali aj slovanské meno (napr. Ľ. Štúr – Velislav, Hurban – Miloslav)
Spoločnosť česko-slovanská roku 1837 zanikla. Vedúci členovia začali pracovať na bratislavskom lýceu v rámci Katedry reči a literatúry česko-slovenskej. Pre vlasteneckú činnosť Ľ. Štúra roku 1843 z katedry odvolali. Hodža v knihe Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo nielen bránil, ale aj zdôrazňoval nový spisovný jazyk.

Život
Štúr bol vedúcou osobnosťou slovenského života. Narodil sa v Zay Uhrovci v rodine učiteľa, kde získal aj základné vzdelanie. Gymnázium absolvoval v Rábe a lýceum v Bratislave. Vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Po zrušení Spoločnosti preniesol jej činnosť na Katedru československej reči a literatúry, kde pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča. Absolvoval aj pobyt v Halle. Známe je aj jeho vlastenecké cítenie. Vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov. Pre túto činnosť ho v roku 1843 odvolali z katedry.

Jazykovedné diela
Potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny (1843) odôvodnil v spise Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí.
Náuka reči slovenskej – zahrnul do nej hláskoslovie, morfológiu, pravopis i skladbu – celú gramatiku.

Publicistika
Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski – boli to 1. slovenské politické noviny, ktoré ponúkali informácie o hospodárskych a politických problémoch. Žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty a rozšírenie národného školstva. Príčinu biedy videl vo feudálnom zriadení. Proti nemu bojoval i ako poslanec za mesto Zvolen na uhorskom sneme: „My chceme slobodu. To je náš cieľ a svätá naša túžba“, vyhlásil na sneme v roku 1847.
„Žiadame v krajine našej slobodu rozširovať a dobre máme, lebo bez tejto postati (základ) v zlom stave sa krajina nachádza a nemá opravdivej bezpečnosti. Ale požadovaním slobody celkom na prieky sú roboty urbárske.“
„My chceme ďalej vzdelanosť v krajine rozširovať a celkom po práve a pravde to žiadame, ale v takýchto okolnostiach najmä medzi chudobným ľudom ju rozširovať sa nám sotva pošťastí.“

Politická činnosť
V máji 1848 sa v Liptovskom Mikuláši zišli predstavitelia národného hnutia a sformovali Žiadosti slovenského národa, v ktorom žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách a autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. Nová uhorská vláda neakceptovala tieto požiadavky, ale vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač, pred ktorým utiekli do Čiech.
V septembri 1848 sa utvorila vo Viedni Slovenská národná rada na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom, ktorá organizovala povstanie proti uhorskej vláde. Povstalci verili, že Viedeň splní ich národné požiadavky. Cisár ich nesplnil. Vodcov povstania dal pod policajný dozor. Posledné roky života prežil Štúr v Modre, kde zomrel na následky zranenia pri poľovačke. Tam je aj pochovaný.

Básnická tvorba
V češtine cyklus básní Dumky večerní – zaznieva z nich romantický smútok prameniaci z rozporu medzi snom a skutočnosťou. Vyjadruje lásku k domovu.
Spevy a piesne – predstavujú najmä tvorbu z porevolučných rokov (1848-49). Sú to prevažne elegické básne. Inšpiruje sa rodným krajom, stratou jeho blízkych i krásnych ideálov mladosti. Štúr sa tak stal prvým tvorcom intímnej romantickej lyriky.
Názory na literatúru Štúr vyjadril v knihe O národních písních a pověstech plemen slovanskích (1853), ktorú vydal po česky v Prahe. Vyslovil myšlienku, že Slovania vyniknú v budúcnosti národnou poéziou, ktorej prameňom je ľudová slovesnosť. Každý národ sa pýši niečím iným, ale Slovania sa prejavili v povestiach a piesňach.
Sklamanie z výsledkov revolúcie vyjadril v diele Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré napísal po nemecky. Mylne sa v ňom domnieval, že slovanské národy oslobodí cárske rusko