Bottova Smrť Jánošíkova a Máchov Máj – romantický prejav túžby po slobode, spravodlivosti, vyjadrenie lásky k rodnej zemi
Karel Hynek Mácha
Narodil sa v Prahe a už ako študent sa zaujímal o svetovú romantickú literatúru, históriu a spoločenské dianie v Európe. Ako ochotník hrával v Stavovskom divadle, kde sa vášnivo zamiloval a keďže prežíval šťastie i sklamanie, stal sa z neho samotár – obdivoval prírodu. Vyštudoval právo a zomrel ako 26 ročný.
Tvorba: poézia, próza, dramatické pokusy (Marinka, Krivoklad, Cikáni).
Máj – lyricko-epická reflexívna skladba (vznikla roku 1836. Vznikla pred revolúciou 1848-49. Má 4 spevy a 2 intermezzá.
Rozbor: Popri oslave májovej prírody a života mu išlo o viac, čo chcel zakryť pred cenzúrou – odsúdenie nespravodlivej triednej spoločnosti, v ktorej rozvrátená morálka nepriaznivo ovplyvňovala rodinnú lásku i citové ľudské vzťahy.
Predspev tvoria myšlienky o jednote, sile, vernosti a oddanosti českému národu.
1. spev
Začína sa opisom májového večera akoby stvoreného pre lásku.
„Byl pozdní večer – první máj –
večerní máj – byl lásky čas.
Hrdliččin zval ku lásce hlas,
kde borový zaváněl háj.“
Jarmila očakáva na brehu jazera svojho milého Viléma. Prichádza posol, ktorý jej oznámi, že Vilém, vodca zbojníkov, je vo väzení a čaká ho poprava. Ona skočí do jazera a utopí sa. Pred zvesťou nešťastia je obraz tmavého jazera v lese. Vilém zabil zvodcu svojej milej netušiac, že je to jeho otec.
2. spev
Vilém „strašný lesu pán“ je vo väzení a zamýšľa sa nad minulosťou i svojím osudom. Nespravodlivosť s zloba urobili z neho vraha. Obžalúva celú spoločnosť (otec ho od seba odohnal a tak sa stal vodcom zbojníkov). V hlbokom tichu väzenia monotónne odkvapkáva voda z vlhkých stien cely a kvapky akoby vymeriavali posledné hodiny Vilémovho života. Vilém sa zamýšľa, čo bude ďalej. Vie, že popravou sa jeho život ukončí, a preto ho desí ničota a prázdnota.
1. intermezzo (medzispev)
Opisuje popravisko, kde sa v nočnej tme zbiehajú duchovia – sily moci a rozprávajú sa o pohrebe. Rosa, oblaky a tma – chcú mu pripraviť pohreb, lebo sa Viléma nemá kto plakať.
-rosa – poskytne mu slzy
-tma - farbu
-noc - čierne rúcho
-kvet – uvije veniec
-vietor – donesie ho na truhlu
-hmla – dá smútočný odev
-svätojánske mušky – svetlo
-žaby – zaspievajú
-krtko – vyryje hrob
-čas – prikryje ho náhrobkom
-vtáci – prídu na pohreb
-oblaky – roznesú správu o Vilémovej smrti
3. spev
Začína májovým ránom (autor = maliar + hudobník). Ráno prináša nový život (lúky, prebúdzajúca sa príroda, spev vtáctva – symbolizujú radosť zo života). Do tejto krásy vkladá hlas umieračika, ktorý symbolizuje Vilémovu smrť – kontrast života a smrti. Viléma vedú na popravisko. Lúči sa s rodným krajom a prihovára sa oblakom, po ktorých posiela pozdrav rodnej zemi, ktorá je jeho jedinou istotou a splýva mu s pojmom matky.
„Ach zemi krásnou, zemi milovanou,
kolébku mou i hrob muj, matku mou,
vlast jedinou i v dědictví mi danou,
šírou tu zemi, zemi jedinou!“
Kat mu mečom odsekol hlavu a jeho telo lámali v kolese. V závere mesiac zalieva svojím svetlom mŕtveho i celý kraj. Vilémova krv i telo prijíma česká zem. Autor rieši vzťah života a smrti materialisticky.
2. intermezzo
Opäť sa ozývajú temné hlasy šepkajúc si, že ich pán, vodca zbojníkov, zahynul.
4. spev
Básnický doslov – epilóg
Autor sa vracia na miesto popravy, kde pred 7 rokmi zahynul Vilém. Nájde lebku ako svedka dávnej príhody. Bol opäť 1. máj – čas lásky. Smúti za Vilémom, ktorého spoločnosť nepochopila a vyslovuje i svoju tragédiu.
Zhodnotenie diela – krásne opisy prírody tvoria kontrast s tragickým dejom (svetlo – tma, ráno – večer = napätie a dramatickosť). Vtedajšia literárna kritika skladbu Máj odmietla, ale nepriaznivo bola prijatá na Slovensku Karolom Kuzmánym. Dielo sa stalo prameňom moderného básnictva.
Ján Botto
Najdôslednejšie vychádzal z ľudových foriem. Vyjadroval nespokojnosť so svojou dobou. Narodil sa vo Vyšnom Skalníku v roľníckej rodine. V roku 1844 začal študovať na lýceu v Levoči. Spolu s ostatnými opustil lýceum pre odvolanie Ľ. Štúra z katedry. Zapisoval povesti a piesne, hrával divadlo, recitoval a tvoril vlastnú poéziu.
Diela: K mladosti, Báj na Dunaji, Pochod, Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná
Smrť Jánošíkova – kompozične je skladba rozdelená do 9 spevov, ku ktorým je pripojený lyrický predspev.
1. spev
Je oslavou Jánošíka, jeho družiny a ich odboja proti poddanskej porobe a zdieraniu. V závere sa nachádza vatra, symbol slobodného života, dohára, družina sa dozvedá o lapení Jánošíka.
2. spev
Je obrazom zlapania Jánošíka. Dolapiť ho možno len zradou. Obraz lapania je obrazom nerovného boja pravdy a krivdy.
3. spev
Začína sa opisom čierneho mesta – tyrana, ktoré Jánošíka väzní, ale zároveň sa ho bojí.
4. spev
Je najpochmúrnejší. Jánošíka sa nachádza medzi 4 plesnivými stenami a uvažuje o svojom živote.
5. spev
Patri k najkrajším. Jánošík sa ospravedlňuje. Verí, že nadíde čas odplaty a spravodlivosti.
V 6. speve Botto vyslovuje nádej, že chmáry nezastrú slnko, že túžba po slobode bude večne živá.
V 7. speve sa opisuje Jánošíkova poprava, keď smúti nebo i zem. Jánošík sa lúči s rodným krajom.
8. spev
Zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu, v ktorej si ľud rozpráva o Jánošíkovej povesti.
9. spev
Je alegorický. Jánošík sa dostáva do sveta víl – spája sa s kráľovnou. Kráľovná víl predstavuje symbol slobody a spev družíc je spevom o víťazstve.
„Voľnosti, voľnosti, mával som ťa dosti,
a teraz ťa nemám ani za dve hrsti!
Vôľa moja, vôľa, kam si sa podela –
či svetom za letom si mi uletela?“
„Horí ohník, horí na Kráľovej holi.
Ktože ho nakládol? – dvanásti sokoli.
Dvanásti sokoli, sokolovia bieli,
akých ľudské oči viacej nevideli!
Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier,
akoby ich bola mala jedna mater
jedna mater mala, v mlieku kúpavala,
zlatým povojníčkom bola povíjala.
To sa, chlapci, to sa jak oltárne sviece,
keď idú po háji, celý sa trbliece.
Košieľky zelené, striebrom obrúbené,
Klobúčky obité, orlom podperené
valaška, karabín a pištoliek dvoje:
to sa, chlapci, to sa, potešenie moje! –
Porovnanie skladieb J. Botto – Smrť Jánošíkova a K. H. Mácha – Máj
Odlišné znaky:
- Vznik skladby
a)Smrť Jánošíkova po revolúcií (1862)
b)Máj pred revolúciou (1836) - Mácha bol materialista – verí v pozemský život a reálne pozerá na svet (lebka). Botto bol idealista – verí v posmrtný život (svadba s kráľovnou víl).
- Hrdina
a)Jánošík je aktívny, kolektívny a ľudový hrdina obvinený zo zbojstva
b)Vilém je pasívny, osamotený hrdina obvinený z vraždy
Spoločné znaky:
- Zachytávajú pochmúrnu spoločenskú situáciu
- Prekrásne opisy prírody
- Boj za národnú slobodu a proti útlaku
- Kontrast života a smrti (na hrdinoch)
- Hrdinovia snívajú vo väzení sen o voľnosti a slobode – rozpor medzi snom a skutočnosťou
- Spomienky na rodný kraj, kde jedinou istotou je zem – vlasť
- Podrobné úvahy o živote a smrti u obidvoch hrdinov, ktorí sú vo väzení – autor cez nich kritizuje a obžalúva spoločnosť
