referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Slovenský romantizmus – 3. a 4. fáza nár. obrodenia
Dátum pridania: 17.01.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: bodka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 289
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.4
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 10m 40s
Pomalé čítanie: 16m 0s
 
Ján Botto

  • balady
    • Margita a Besná (povesť z Považia) – príbeh rozpráva starý pltník na Váhu. Príbeh sa viaže k nebezpečným skalám mena Margita a Besná. Mladá žiarlivá vdova túži vydať sa, mládencom sa však viac páči jej mladá pastorkyňa, preto ju vdova záludne zhodí zo skaly do Váhu. Pod ťarchou výčitiek svedomia nájde smrť na tom istom mieste ako Margita
    • Žltá ľalia – príbeh rozpráva stará mať. Je to príbeh návratu umrelca. Mŕtvy muž príde pripomenúť svojej žene prísahu vernosti, ktorú žena veľmi skoro po jeho smrti porušila. Skúšku vernosti autor opisuje tak, že prichádza zvodca. Žena za zradu zomiera. Umrelec ju zoberie so sebou do hrobu. Na hrobe rastie žltá ľalia. Tŕnie a chrastie ju pichá a z hrobu počuť žalostný nárek. Podstata balady spočíva v porušení manželskej prísahy.
    • Báj na Dunaji – alegorický obraz. Básnik v nej predstavuje Slovensko a slovenský národ. „ Biela húska s červenými ústy“ predstavuje slovenský národ a spisovnú slovenčinu. Biela húska chce vzlietnuť, ale nepriateľ víchor ju zráža do vĺn. Húska čaká na junáka, ktorý by mal „hruď anjela a mocné orlie krídla“ a vyslobodil by ju z moci zlých síl. Mladý junák počuje jej volanie a vrhne sa do vĺn Dunaja a zachráni ju. Biela húska sa mení na pannu (krásnu dievčinu). Báseň by mala byť alegóriou na Ľ. Štúra a spisovnú slovenčinu.
  • básne s ľudovou tradíciou – na motívy ľudových piesní, povestí a rozprávok napísal :
    • Poklad Tatier
    • Sväcký víťaz

Janko Kráľ

  • 1822 – 1876
  • študoval na lýceu v Levoči, BA a Kežmarku
  • 1844 – po zosadení Štúra odišiel do Levoče
  • zúčastnil sa revolúcie r. 1848 – 1849
  • spolu s Jánom Rotaridesom burcovali ľud
  • väznený v Šahách a Pešti
  • pôsobil na rôznych miestach v advokádskych kanceláriach
  • jeho prvé slovenské básne vyšli v almanachu Nitra
  • v biblickej češtine napísal • Srmť Světopluka
  • nazvaný stelesnenie slovanského romantizmu
  • Zakliata panna vo váhu a divný Janko
    • delí sa na 3 časti: 1. subjektivizovaná časť (13 – slabičné verše), 2. časť (7 – 10 slovné verše), 3. časť – obraz mŕtveho Janka na brehu Váhu (12 – slabičné verše)
    • téma a idea – právo človeka na vlastnú identitu
    • prostredie – dedinka pri Váhu
    • postavy: Divný Janko – lyrická postava, Janko Kráľ – divný Janko
    • „ Janko je veľmi divný, nikdy nie veselý, hrdý, ukrutný, hockde ta ísť smelý, nikoho si neváži, nikomu nedvojí, v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí. Ľudia ho nenávidia,on sa chce pomstiť, jemu všetko jedno je, dnes, či zajtra hniť.“
    • pociťuje veľký smútok nad sebou a svetom
    • typický romantický hrdina
    • dej – básnik hovorí o nepokoji, ktorá ho sužuje. Spomína si na svoj kraj, na pastierika, na ovečky, na bystích chlapcov a na mamičky, ktoré večer rozprávali svojim deťom rozprávky a hádanky. 
    • v prvej časti začína rozprávať o domčeku pri Váhu, v ktorom žije jeden manželský pár. Majú jedného syna Janka, ktorého nadovšetko ľúbia a dali by mu všetko čo chce. No Janko je zvláštny: vždy smutný, hrdý, samotársky, v ľuďoch nehľadá lásku.
    • opisuje vstúpenie (nedeľu), čas ísť do kostola. Každý sa ponáhľa, no Janko sedí pri Váhu. Keď sa zotmie, príde domov na večeru, nepozdraví sa, nepoďakuje. Potom zoberie klobúk a odíde. Príde k priekope, tú preskočí a ide ďalej. Na záver prvej časti sa príroda búri v očakávaní niečoho nedobrého.
    • druhá časť sa začína poverou, že na vstúpenie sa vo Váhu zjavila Panna. Vyslobodiť ju môže len ten mládenec, ktorý si naopak oblečie šaty a skočí do Váhu. Potom mu panna dá odmenu. Ale panna je nebezpečná, ak nieje po jej vôli. Je polnoc, a Janko skáče do Váhu
    • v tretej časti príde pastierik zvestovať do dediny Jankovu smrť, pretože si zabudol otočiť múď.
    • „ videl som sokola, videl som zbitého, videl som Janíka vo Váhu mŕtveho. Išiel Janík, išiel paničku odklínať, ale nemal šťastia, musel tam zakapať. Do vodičky skočil, múď si neprevrátil, Janík mladuštičký svoj život utratil.“
    • balada rozpráva o „titanskom“ čine mládenca, ktorý je nespokojný so sebou aj so svojim okolím. Túži po plnosti života, ale v zápase o uskutočnenie svojho ideálu hynie. Počas svojho života sa nechce zmieriť s danou situáciou, bojuje s prekážkami i za cenu sebaobetovania.
    • v ľudovej poézii oslobodenie panny znamená príchod slobody do krajiny
    • divný Janko je akoby „ prometeovský hrdina“, hynie pre rozpor medzi snom a skutočnosťou = základný konflikt romantického pocitu života
  • lyrická báseň z pobytu vo väzení
    • Šahy – skutočne romantická báseň, nabitá citom a utrpením, láskou k slobode. Väzeň je v prostredí väznice a hrozí mu smrť
  • revolučné básne 
    • Krajinská pieseň 
    • Orol
    • Orol vták 
    • Jarná pieseň
  • subjektivizovaná balada
    • Zakliata Panna vo Váhu a divný Janko
  • sociálne balady
    • Kvet 
    • Zabitý 
    • Zverbovaný
  • balady ľudového typu
    • Kríž a čiapka
    • Bezbožné dievky
  • zbierka básní vydaná posmrtne
    • Dráma sveta
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.