Autor : Božena Slančíková –Timrava
Vydavateľstvo: Tatran, Bratislava
Rok vydania: 1985
Útvar : poviedka
Literárny smer: realizmus ( 2. vlna )
Miesto deja: dedinské prostredie

OBSAH :
Nastala jar, všetko sa budí k životu. Pretože cez zimu všetko spalo a oddychovalo. Zima, čas chladu, snehu a mrazu, čas, kedy sa človek uzavrie do seba do svojho vnútorného tepla,pomaly končí. Ľud sa berie do jarných prác iba u Ťapákovcov sa nič nedeje. Chlapi len tak postáva- jú po dvore a nič nerobia. Toto je klasický pohľad na dvor Ťapákov. Tentokrát iba nevedeli,či môžu ísť orať v stredu, lebo oni vždy začínajú v piatok. Oračku odkladajú zo dňa na deň. Ťapákov je v dome veľa, ale nemajú v dome človeka, ktorý by ich viedol. Pokúša sa o to Iľa. Medzi Iľou a Ančou vznikajú konflikty , ale všetky ženy stoja za Ančou. Iľa je nespokojná s tým, že ich je v dome 16 a začne sa sťažovať Paľovi. Už tam nechce bývať, chce sa osamo- statniť, nepáči sa jej tam , chce si postaviť vlastný dom. Paľo ju ale nepočúva, ignoruje ju a Iľu to nahnevá. Nakoniec sa rozhodne trucovať a ukázať mužovi, že jej nakoniec vyhovie a to tak, že pôjde ako spoločnica ku pani učiteľke a hovorí si: „Počkaj, veď ty zvieš, keď v jednom oblečení za mesiac budeš chodiť; keď ťa nebude mať kto oprať, zvieš či ti chybí žena!“ Tam sa jej síce nepáči, ale čo už má robiť, keď si vymyslela takýto boj. Čaká Paľa každý večer, že ku nej príde, že sa pomeria, že spolu pekne odídu a že si postavia dom v záhrade jej rodičov, ale situácia sa vyvíja trocha ináč. Paľo sa vyberie do sveta. U Ťapákov sa zatiaľ nič moc nedeje. Mišo smúti, lebo mu zmija nedovolí Katku si zobrať. Anča smúti, kvôli tomu, že jej je- diná láska, po ktorej túži – Jano Fúzakovie sa ide ženiť so škaredou chudou Marou. Ešte má Zuza tú drzosť a príde požiadať Anču, ktorá šije svadobné vence pre celé tri dediny, aby jej ušila jej veniec prednostne a dá jej peniaze dopredu. Na druhý deň už prichádza po dlhom čase Paľo do dediny. A toto spraví Iľa: Do nej akoby bola strela udrela, tak vyletela von zo školy. Ide namočiť metlu na potok, ktorý tečie poza školu za dedinou. „Ľaľa, veď to vari Paľo Ťapákovie ide?! Hihihi!“ zakričala zvonivým hlasom sa rozosmejúc. Iľa sa snaží, aby si ju Paľo všimol, ale on nič. To ju naštve a ide napäť do školy. Ale Anči vadí, že kráľovná ušla. Pri večeri to povie Paľovi a aj to, že pri škôlke vidí chodiť nejakého chlapa, s ktorým sa Iľa rozpráva. Všetko márne. Paľa ani to nedojme. Nakoniec, keď mu povie aj jeho kamarát, že už by sa patrilo ísť si po Iľu, tak nakoniec pôjde. Iľa sa robí, že spí. Príde ku nej Paľo a povie jej, aby išla domov. Vtom sa akože zobudí a nadáva mu, že kde sa tu vzal. On už jej aj išiel dať zaucho, ale ona sa mu zadriapla do líce, že mu tiekla krv. Jeho to bolelo, prevrátil úľ so včelami a išiel naspäť. Iľa ešte potom rozmýšľala, že čo to je za muža, keď ju nezbil. Nakoniec to všetko vyrieši pán notár, ktorý povie, že Iľa nesmie byť aj slúžkou, aj pôrodnou babou v dedine, teda prestane slúžiť, pôjde ku rodičom domov, uprace tam a hovorí, ako s Paľom v lete postavia dom.

Celá poviedka končí takto: Všetkým je dobre a po vôli, Zuza varí z vďačnosti, Hegarcovke dieťa vyzdravelo na slnku. Ani Mišo už Katu nespomína. Zabúda ju na vojenčine – píše veselšie listy. A predsa mrzáčka, keď večer sama ostane a druhí sa rozídu sa na odpočinok, pozerá očami plnými vášne a beznádejnosti do obloka, z ktorého vidno biely uhoj domu Jana Fúzákovie, a spínajúc malé, nezrobené ruky, lká: „Bodaj som nebola prišla na svet, bodaj nikdy nie...!“

Téma: kritika zaostalosti rodiny Ťapákovcov, žijúca patriarchálnym životom.
Idea: riešenie konfliktov medzi dvoma odlišnými názormi na život vyznieva jednoznačne z prospech modernejšieho a kultúrnejšieho spôsobu života na slovenskej dedine.

Konflikt: spočíva v rozdielnych názoroch na život. Základný konflikt, vytvára napätie medzi Iľou-kráľovnou,snažiacou sa zmeniť zaostalosť a primitívny život Ťapákovcov, a Ančou-zmijou,starou dievkou túžiacou po láske, ktorú vlastné nešťastie robí drsnou, zádrapčivou.
Konflikty:
Anča so svetom jej trápenie a utrpenie, z čoho vyplýva jej povaha
Anča s Iľou konflikt medzi zaužívaným dedinským životom a pokrokom
Jazykové prostriedky: na charakteristiku postáv používa Timrava:
- prezývky, ktoré spravidla vystihujú základnú charakterovú črtu
- samosotné postavy, ktoré ju vyslovujú vlastným správaním ( jedinečné typy z novohradskej dediny psychologicky a sociálne diferencované).

Názor na dielo:
Podľa mňa dokonale vykreslila život dedinského ľudu – neúprosne a pravdivo. Tým, že využila iróniu, výsmech, satiru, prezývky a ľudovú reč postáv urobila dielo zaujímavejším

Hlavné postavy a ich charakteristika:
Anča Ťapáková: jediná sestra piatich bratov, má 30 rokov, je síce pekná, ale v 10 rokoch ochromela a odvtedy zostala zatrpknutá. Jej charakter je značne rozporný: vnútri je citlivá a nežná, ale osobné nešťastie ju robí navonok zádrapčivou a zlou. Preto ju prezývajú zmija. Vášnivo túži po láske ( Ján Fúzakovie ) a po vlastnej rodine, ale zmrzačenej jej zostáva len túžba a bôľ z radosti iných a z vlastného údelu.
Paľo Ťapák: najstarší brat v rodine, nezhovorčivý, nezaujíma ho nič, čo sa deje okolo neho a čo pomkýna život dopredu. Rovnako vyzerá ostatná rodina: 4 bratia s nevestami.
„Nie je zvykom u Ťapákov, žeby sa odpovedalo na každú reč. " – Iľa , str. 152
„Leniví sú všetci vravieť i myslieť. Tak im je dobre v tom akomsi zabudnutí – hlivení." – str. 158
„Na každej tvári lenivosť. Všetci sú ako poparení v tom povetrí, zaspatí duchom, nemajú ani krvi v sebe, iba cmar ... " – str. 159
Iľa: jeho žena, dedinská baba, usiluje sa zmeniť zaostalý život ťapákovskej rodiny. Autor ju nazýva kráľovnou, pretože sa sama určila hlavou rodiny. Hoci sa správa panovačne, chce urobiť poriadok v dome a zvýšiť v ňom úroveň. Nikto ju však nepočúva, sú voči nej flegmatickí a vysmievajú sa jej. Najviac ju neznáša Anča .
„V lyžičke vody by ma utopili. Zato, že som šikovnejšia, že som múdrejšia ako ony, že som vzdelaná ... " – Iľa, str. 154
Vedľajšie postavy:
Mišo- najmladší brat, mladý, sklamaný v láske, pretože mu rodina nedovolí vziať si Katu, slúžku u Židov.
Jano Fúzakovie- ich bratranec, Anča ho najprv nenávidí a zatratí, pretože po jej ochrnutí Janov otec poradil jej matke, nech ju pribijú na dosku, ostane tak rovná. Napriek tomu ho ľúbi, hoci on k nej cíti iba súcit.
Marka- jeho žena, vychudnutá a mladá, nie však pekná. Anča na ňu veľmi žiarli.
Čakaj- jeden z bratov, má ženu Zuzu, ktorá neskôr preberie gazdovstvo po Ile.
Hagarcovka- nevesta istého brata.

Hlavná myšlienka: Autor sa zameriava na dedinské prostredie, opisuje vzťahy v rodine.