referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Leopold
Piatok, 15. novembra 2019
Pavol Országh Hviezdoslav, rečnícke žánre, dedina a jej ľud, syntax
Dátum pridania: 31.01.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: emiceha
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 11 861
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 32.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 54m 40s
Pomalé čítanie: 82m 0s
 
Veta, súvetie- syntax



Veta
Veta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačné uzavretá. (Naša mama varí. Prší? Áno.)

Druhy viet:

I. Vety podľa obsahu
a)oznamovacie vety
Obsahom oznamovacích viet je oznámenie, končia sa bodkou a majú klesavú melódiu. Príklad: Dedko vyzdravel.
b)opytovacie vety
Obsahom opytovacích viet sa na niečo pýtame alebo niečo zisťujeme. Na konci vety je vždy otáznik. Opytovacie vety, ktoré začínajú opytovacím zámenom alebo príslovkou majú klesajúcu melódiu - doplňovacie otázky (Kam ideš? Kto prišiel?) - zisťovacie otázky majú stúpajúcu melódiu.
c) rozkazovacie vety
Obsahom rozkazovacích viet je rozkaz (Poď sem!) alebo zákaz (Nerob!), končia sa výkričníkom, melódia vety je klesavá.
Pri zvolacích vetách melódia vety na konci vety prudko klesá (Ratujte!). Pri zadávaní školských úloh veta nemá výkričník. (Urči vetné členy.)
d)želacie vety
Obsahom želacích viet je želanie, aby sa niečo stalo (Bodaj by to tak bolo.) alebo nestalo (Nech len nespadne!). Melódia je klesavá, na konci vety je výkričník alebo bodka.

II. Vety podľa členitosti
a) jednočlenná veta
Jednočlenná veta sa nedá rozdeliť na podmetovú a prísudkovú časť, nemá prisudzovací sklad, ale iba vetný základ, podľa ktorého rozlišujeme:
1. slovesnú vetu
Vetným základom sú slovesá, ktoré vyjadrujú atmosferické javy (Hrmí. Včera zas snežilo), nevysvetliteľné deje (Straší tam.), telesné a duševné pocity (Haraší mu. Bolo mi smutno. Je mi zle.) Spoznáme ich aj podľa slovesa v 3. os. sg.
2. neslovesnú vetu (napr. mennú, citoslovnú)
Vetný základ nie je vyjadrený slovesom. (Ahoj! Hej! Dobré. Deti kapitána Granta. Národná rada Slovenskej republiky.)
Neslovesné jednočlenné vety sú často názvami, výkrikmi, odpoveďami na otázky, príkazmi atď.
b) dvojčlenná veta
Dvojčlenná veta sa dá rozdeliť na podmetovú časť a na prísudkovú časť. Má oba hlavné vetné členy, a to podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený) a prísudok.
Podľa vyjadrenosti podmetu rozlišujeme dvojčlennú vetu:
1. úplnú (má vyjadrený podmet a prísudok, napr. Dieťa spí.)
2. neúplnú (má nevyjadrený podmet, ktorý identifikujeme podľa gramatickej prípony slovesa, napr. Spí. On.)

III. Vety podľa zloženia
a) jednoduchá veta
Jednoduchá veta je taká veta, ktorá má iba jeden prisudzovací sklad, teda jedno spojenie podmetu a prísudku. Podľa toho, či má iba základné alebo aj rozvíjacie vetné členy, poznáme:
1. holú vetu
Holá veta má len jeden podmet a prísudok (Žiak píše.) alebo nevyjadrený podmet a prísudok. (Píše.)
2. rozvitú vetu
Jeden alebo oba základné vetné členy sú bližšie určené rozvíjacím vetným členom: Náš otec prichádza. Neskoro prichádza. Náš otec neskoro prichádza.
b) zložená veta - súvetie
1.jednoduché súvetie (obsahuje dva prisudzovacie sklady): Jano sadol do auta a odišiel. Mama vie, že príde.
2.zložené súvetie (obsahuje viac ako dva prisudzovacie sklady): Mama vedela, že príde, lebo mu verila.
Podľa rovnocenného alebo nerovnocenného vzťahu viet v súvetí poznáme:
A. Priraďovacie súvetie - dve rovnocenné, hlavné vety.
B. Podraďovacie súvetie - jedna hlavná a jedna vedľajšia veta.

A. Priraďovacie súvetie
Priraďovacie súvetie je spojenie dvoch rovnocenných viet, ktoré by mohli stáť aj samostatne. Sú spojené priraďovacou spojkou alebo čiarkou. V priraďovacom súvetí sa nemôžeme pýtať obsahom jednej vety na obsah druhej vety, sú rovnocenné.
Typy priraďovacieho súvetia
a) zlučovacie
Zlučovacie súvetie je spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých dej prebieha súčasne (Chodil po záhrade a veselo si pískal.) alebo následne (Zašepkal jej meno a rozplakal sa.) Obsah viet je rovnocenný, mohli by stať osobitne: Zašepkal jej meno. Rozplakal sa. Vety v zlučovacom súvetí sa pripájajú k sebe bez spojky (Všetko zjedli, zaplatili.) alebo spojkami a spojovacími výrazmi, napr. a, aj, ani, tiež, až, ani - ani, aj - aj, vše - vše, najprv - potom, jednak - jednak (Chodil dookola, až nakoniec zazvonil. Odišiel ani nenaplatil. Ani neplakal, ani sa nežaloval. Jednak nemohol, jednak nechcel.)
b) stupňovacie súvetie
Stupňovacie súvetie je spojením dvoch rovnocenných viet, z ktorých obsah druhej vety je svojou závažnosťou významnejší než obsah prvej vety. Vety v stupňovacom súvetí sa spájajú spojkami a spájacími výrazmi, napr.. ba, ba ani, ba aj, ba i, ba priam, ba dokonca, nielenže - ale aj (Treba cvičiť, ba denne trénovať. Nedala si povedať, ba dokonca odišla. Nielenže vyzdravel, ale aj futbal hrá.)
c) odporovacie súvetie
Odporovacie súvetie je spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých obsahy si významovo odporujú. Napr.: Pozerá cez okno, ale nič nevidí. (Ak niekto pozerá cez okno, všeobecne sa očakáva, že niečo vidí, ale on nevidí nič - odporuje to skúsenosti.) Vety v odporovacom súvetí sa spájajú spojkami a spájacími výrazmi, napr. a predsa, a jednako, a napriek tomu, a vo význame ale, ale, no, lež, ibaže, avšak atď. (Pozrel na neho, a nič nepovedal. Pozrel na neho a nič nepovedal. Sľúbil, no neprišiel. Neučí sa, a predsa má dobré známky. Celý deň vylihuje, a napriek tomu je ospalý.) Poznámka: Pred spojkou a v odporovacom súvetí môžeme, ale nemusíme písať čiarku.
d) vylučovacie súvetie
Vylučovacie súvetie je spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých obsahy sa navzájom vylučujú. Ak sa realizuje dej prvej vety, nemôže sa uskutočniť dej druhej vety. Alebo pôjdem do kina, alebo budem doma čítať knihu. (Podmet nemôže naraz byť v kine a čítať knihu. Uskutoční sa dej len jednej vety.) Najčastejšie spojky a dvojice spojok: alebo, buď, či, buď- alebo, alebo - alebo, či - či, buď - buď (Chceš jesť alebo nechceš? Byť či nebyť? Alebo odídeme, alebo nás tu nájdu. Či to sám spravil, či mu kamaráti tak poradili?) Poznámka: Ak sa spojky alebo, či neopakujú, nepíšeme pred nimi čiarku.

B. Podraďovacie súvetie
Podraďovacie súvetie je spojením dvoch nerovnocenných viet – hlavnej a vedľajšej vety. Vedľajšia veta bližšie určuje, dopĺňa význam hlavnej vety. Obsahom hlavnej vety sa pýtame, obsahom vedľajšej vety odpovedáme. Vedľajšia veta funguje ako chýbajúci vetný člen hlavnej vety. Obyčajne začína podraďovacou spojkou.
Typy vedľajších viet
Máme toľko typov vedľajších viet, koľko máme vetných členov.
a)vedľajšia veta podmetová
Príklad: Čo sa vlečie, neutečie. Otázka: Kto, čo neutečie? V hlavnej vete je nevyjadrený podmet (neutečie) alebo vetný základ jednočlennej vety (napr. zdá sa), odkazovacie výrazy ten, tá, to, tí atď., ktoré pomáhajú identifikovať vedľajšiu vetu. Veľmi časté spojky sú čo, že. Transformáciou na jednoduchú vetu sa utvrdíme, že vedľajšia veta vyjadruje podmet: Kto mlčí, len svedčí. Svedčí mlčiaci. Dobre obstáli tí, čo vyhrali. Dobre obstáli víťazi.
b)prísudková
Príklad: Anka je taká, že jej veriť nemožno. Otázka: Aká je Anka? V hlavnej vete chýba menná časť prísudku, hlavná veta sa končí odkazovacími výrazmi taký, taká, také atď. Časté spojky: že, aký. Pri transformácii súvetia na jednoduchú vetu, musíme odkazovací výraz taký, taká, také vymeniť napr. za podstatné meno alebo prídavné meno: Anka je taká, že tej veriť nemožno. Anka je falošná. Už nie som taký, aký som býval. Už nie som včerajší. Jano je taký, že ho traja nepremôžu. Jano je nepremožiteľný.
c)vedľajšia veta predmetová
Príklad: Žena navymýšľa, čo treba robiť. Otázka: Koho, čo žena navymýšľa? V hlavnej vete chýba predmet. Pozor: v hlavnej vete môže byť nepriamy predmet a môže chýbať priamy predmet, napr.: Žena oznámila mužovi, že dostal list. Hlavná veta končí (ak tam nie je nepriamy predmet) slovesom, ktoré označuje rozprávanie, zachytenie správy, myslenie: napr. povedať, zaznačiť, myslieť. Označuje cit: napr. plakať, zastonať. Zachytáva vnem: zočiť, začuť. Najčastejšie spojky: aby, kedy, že, čo atď. Transformácia súvetia na jednoduchú vetu: Oznám mu, kedy prídeš. Oznám mu príchod. Začul, že čosi šuchoce. Začul šuchotanie.
d)vedľajšia veta prívlastková
Príklad: Dobre bolo u strýka, ktorý býva na dedine. Otázka: U ktorého strýka bolo dobre? Vedľajšia veta prívlastková rozvíja nadradené podstatné meno v hlavnej vete, ktoré je na konci hlavnej vety: Dostal rozkaz, aby prišiel. Ak nadradené podstatné meno nestojí na konci hlavnej vety, vedľajšia veta prívlastková sa vkladá do hlavnej vety: Cestu, ktorou prišiel, stratil. Transformácia súvetia na jednoduchú vetu: Stratil cestu, ktorú dobre poznal. Stratil známu cestu. Dostal rozkaz, aby prišiel. Dostal rozkaz prísť. Má správu, že syn je zdravý. Má správu o synovom zdraví. Najčastejšie spojky: aký, ktorý, že. e) vedľajšia veta príslovková
1. miestna (miesta)
Príklad: Každý ide tam, kde ho srdce ťahá. Otázka: Kam ide každý? V hlavnej vete chýba príslovkové určenie miesta. Hlavná veta končí slovesom a máva odkazovací výraz tam, odkiaľ, stade atď. Transformácia súvetia na jednoduchú vetu: Každý ide tam, kde ho srdce ťahá. Každý ide domov. Vrátil sa stade, skade nebolo návratu. Vrátil sa z nenávratna.
2.časová
Príklad: Stalo sa to vtedy, keď bol doma. Otázka: Kedy sa to stalo? V hlavnej vete chýba príslovkové určenie času, hlavná veta často končí na odkazovacie výrazy, napr. vtedy, odvtedy. Najčastejšie spojky: keď, odkedy, dokým atď. Transformácia súvetia na jednoduchú vetu: Stalo sa to vtedy, keď bol z práce doma. Stalo sa to v čase voľna.
Nevidel ho odvtedy, odkedy , stretli na moste. Nevidel ho od stretnutia na moste.
3 spôsobová (spôsobu)
Príklad: Ako si ustelie, tak bude spať. (Obrátený vetosled: Bude spať tak, ako si ustelie.) Otázka: Ako bude spať? V hlavnej vete chýba príslovkové určenie spôsobu, hlavná veta sa často končí odkazovacím výrazom tak. Najčastejšie spojky: ako, toľko, aby atď. Transformácia súvetia na vedľajšiu vetu: Spať bude tak, ako si ustelie. Bude zle spať. / Bude pohodlne spať.
4. príčinná (príčiny)
Príklad: Odišla, pretože ju nečakali. Otázka: Prečo odišla? V hlavnej vete chýba príslovkové určenie času. Hlavná veta sa zvyčajne končí slovesom a máva odkazovací výraz preto. Najčastejšie spojky sú napr. lebo, pretože. Transformácia súvetia na jednoduchú vetu: Odišla, pretože ju nečakali. Odišla kvôli nim. Nesľúbil im to preto, lebo im nedôveroval. Nesľúbil im to pre nedôveru.
f) vedľajšia veta doplnková
Príklad: Počul som ho, ako spieva. Otázka: Ako som ho počul? V hlavnej vete je vždy sloveso, ktoré označuje zmyslové vnímanie- vidieť, zazrieť, zbadať, začuť. Dôležitým signálom je spojka ako. V hlavnej vete musí byť vyjadrený predmet. (Bez vyjadreného predmetu by nasledovala vedľajšia veta predmetová: Počul som, ako spieva.) Transformácia súvetia na jednoduchú vetu: Zbadal som ho, ako uteká. Zbadal som ho utekať.
 
späť späť   2  |  3  |   4   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.