Ľudovít Štúr
1815 Uhrovec - 1856 Modra. Bol najvýznamnejšou osobnosťou slovenského národného života v 30. a 40. rokoch v 19. storočia. Pochádzal z rodiny národné uvedomelého učiteľa. Narodil sa 29. októbra 1815 v Uhrovci. Študoval na gymnáziu v Rábe, v lýceu v Bratislave a na univerzite v Halle. Počas štúdii v Bratislave sa zúčastňoval na práci študentov v spoločnosti česko- slovenskej a čoskoro sa stal vedúcou osobnosťou slovenskej mládeže a jej hnutia zvaného Mladé Slovensko.
Účinkovanie Ľudovíta Štúra bolo všestranné: bol politikom, novinárom, básnikom a jazykovedcom. Čo je však najdôležitejšie- vo všetkom , pre čo získaval mládež, bol jej vzorom. Cely jeho život bol naplnený obetavou pracou pre ľud a národ bez nároku na odmenu. Vyjadril to vo svojom životnom hesle: my stali sme si do služieb ducha, a preto musíme prejsť cestu života tŕnistú.
V roku 1843 sa spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michaelom Hodžom dohodli o uzákonení spisovného jazyka slovenského na základe stredoslovenského nárečia. Tento čin zdôvodnil v spise nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí. Jeho dielo náuka reči slovenskej je prvou gramatikou spisovnej slovenčiny.
Veľký význam mali Slovenskie narodenie noviny, ktoré si založil a redigoval v rokoch 1845-1848. ako poslanec za mesto Zvolen vystupoval na uhorskom sneme proti feudálnym poriadkom, za sociálne aj národné práva ľudu.
Po neúspešnej revolúcii 1848/49 žil až do svojej tragickej smrti 12. januára 1856 v Modre. Tu vydal svoje básnické dielo spevy a piesne a napísal diela o národných piesňach a povestiach plemien slovanských a slovanstvo a svet budúcnosti.
Ľudovít Štúr svojim všestranným účinkovaním, mravným presvedčením a osobným príkladom sústredil okolo seba mlade pokolenie, a preto oprávnené hovoríme o štúrovskom období a o štúrovskej generácií.
Samo Chalupka
(1812-1883) bol najstarší zo skupiny štúrovských básnikov. Narodil sa 27. februára 1812 v hornej lehote. Študoval v lýceu v Kežmarku a v Bratislave, kde sa stal spoluzakladateľom spoločnosti česko- slovenskej(1828). Po štúdiách teológie vo Viedni pôsobil väčšinu života ako farár vo svojom rodisku, v Hornej Lehote.
Jeho poézia vyjadrovala vlastenecké čítanie celej štúrovskej generácie, a preto aj hrdinami jeho básni sú smeli poslovia- bojovníci(Mor ho!), Jánošík (Likavsky väzeň, kraľohoľská), ľudové postavy, brániace svoju domovinu- rodinný kraj proti pánom (Branko) a proti Turkom (boj pri Jelšave, Turčín Poničan).
Jeho najvýznamnejšou a najpôsobivejšou básňou je báseň Mor ho!
Andrej Sládkovič
(1820-1872), vlastným menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v učiteľskej rodine. Patril medzi najobľúbenejších štúrovských básnikov, podal dokaz o spevnosti a básnickej tvárnosti spisovnej slovenčiny. Študoval v B.Štiavnici, v Bratislave a v Halle. Po ukončení štúdií pôsobil najprv ako vychovávateľ v Rybároch , potom ako farár v Hrochoti a v Radvani kde aj zomrel.
Najznámejšie sú jeho básnické skladby Marína a Detvan. Okrem toho napísal mnoho kratších básni, ktoré mali aktuálny spoločenský význam. Búril sa v nich proti zlému postaveniu slovenského ľudu(nehaňte ľud môj), nadšene pozdravoval revolučný pohyb v rokoch 1848/49(zaspievam pieseň o slobodnej vlasti).
