Narodil sa 15. decembra 1931 v belgickom Lutychu v baníckej rodine. Do roku 1938 žil v Belgicku, kam sa jeho rodičia odsťahovali za pracou. Ľudovú školu navštevoval v Kostolných Moravciach (teraz Hontianske Moravce) a Bátovciach (1938-1943), meštiansku školu v Bátovciach (1943-1947), gymnázium (1947-1952) a Vysokú školu pedagogickú (odbor pedagogika psychológia, 1952-1956) v Bratislave. Po štúdiách bol rok redaktorom denníka Smena, potom až do roku 1973 redaktorom vo vydavateľstve Smena. Od roku 1973 sa profesionálne venuje literárnej tvorbe.

Publikačne je činný od študentských rokov. Reportážami, glosami, besednicami, recenziami a článkami prispieval do Smeny, Prace, Života, Sveta socializmu, Mladej tvorby a ďalších. Debutoval roku 1970 popularizačnou pedagogicko psychologickou pracou o poznávaní a zdokonaľovaní pamäti a volovo morálnych vlastnosti Kulturizmus ducha. Aj v ďalších knihách sa venuje výlučné faktografickým žánrom adresovaným mládeži. Je to Tichý chlapec z Illinoisu (1971), historickobiografická reportáž o známom hrdinovi amerického Západu Divokom Billovi, ďalej kniha o zemepisných zaujímavostiach nasej planéty Rozmarná zemeguľa (1973). Príťažlivá je informativnonáučná práca o zbraniach, vojenskej technike a spôsoboch vedenia boja pred vynájdením pušného prachu Kým neprišli mušketieri (1974).

Pútavo podaná je práca o rozličných vynálezoch Nenapadni spoločníci (1976). Slovníkovo koncipovaná je knižka o vynálezcoch od staroveku po súčasnosť Slávni vynálezcovia (1977). Čitateľský širšie určenie ma práca Tu sa usadíme (1979), ktorú napísal spolu s Michalom Borgulom. Ide o rozsiahlu beletrizovanú históriu osídľovania dolnozemskej čabianskej oblasti Slovákmi. Konkrétne údaje aj dramatické udalosti z dvoch storočí podávajú autori zväčša cez osudy ľudí. Mládeži je určená aj kniha Výpravy do budúcnosti (1986). O rôznych rekordoch sa dozvieme vo Švihranovej knihe Naj, naj, naj (1989), o tých, ktorí sa nechceli vzdať svojej kresťanskej viery, hovorí knižka piatich spisovateľov a publicistov Pribijem ta na kríž (1991), ktorú Švihran zostavil. Životné osudy diktátorov mapuje publikácia Ako zomierajú diktátori (1994). Úspešnou pracou sú aj Knihy na dračku (1995).

L. Švihran je prekladateľom z ruštiny a poľštiny, kde sa orientuje na faktografickú a detektívnu literatúru.
(apríl 1999)