ĽUDOVÁ BALADA
- Išli hudci horou- Slovenska ľudová balada
- Jeden otec dobrý Slovenska ľudová balada

Balada - je epický žáner ľudovej slovesnosti. Vyznačuje sa jednoduchým dejom, ktorý je smutný, pochmúrny a zvyčajne sa končí tragicky.
Pre svoj pôvod v ľudovej slovesnosti má mnohé spoločné znaky s ľudovou rozprávkou:
1. autor balady je neznámy
2. dej má rýchly spád, často sa odohráva na neznámom mieste;
3. často sa využívajú magické čísla (tri, sedem .. );
4. v mnohých baladách vystupujú nadprirodzené postavy a prebiehajú neskutočné deje (prekliatie).

Od rozprávky sa odlišuje:
1. dej balady sa zvyčajne končí tragicky;
2. pôvodne sa spievala
3. balada sa šírila ústnym podaním, ľudia v rôznych krajoch si text obmieňali podľa vlastného vkusu a nálady. Tak vnikli obmeny na jeden motív - varianty

UMELÁ BALADA
Koncom 18. stor. najmä v 19. stor. začali vznikať umelé balady. Ich zdrojom boli ľudové balady, povesti, báje. Majú autora.
- Ján Botto - Lucijný stolček
- Pavol Országh - Hviezdoslav - Zuzanka Hraškovie

Sociálne balady - stretávajú sa s čarodejnými motívmi , iné riešia problémy biedy, vojny, osamelosti ľudí. (Zuzanka Hraškovie)

BÁJKA
- Jonáš Záborský - Vrabce a kohút
- Jonáš Záborský - Tulipán a fialka
- Ezop - Nenásytná líška
- Daniel Naborowski - Líška a lasica
- Ezop - Jeleň pri jazierku
- Ivan Andrejevič Krylov - Vrana a líška
- Peter Petiška - Havran a líška
- Julian Ejsmond - Bájkar a urazení
- Aleksander Fredro - Osol
- Ignacy Krasicky - Korytnačka a myš; Drevo
- Tomáš Janovic - Podbájky

Bájka - má starobylý pôvod. Je veršovaná alebo neveršovaná malá epická žánrová forma. Vyslovuje mravné poučenie - najčastejšie sa vysmieva zlu. Používa sa v nej nepriame pomenovanie - inotaj (alegória) a personifikácia.

LYRIKA
- Milan Rúfus - Báseň a modlitba
- Ľudovít Štúr - Uvítanie
- Ján Navrátil - Strieborné šaty; Oči

Lyrické básne - básne, ktoré vyjadrujú pocity básnika, jeho myšlienky a nálady

- Ján Smrek - Oči
- Maša Haľamová- jar; jeseň
- Daniel Hevier - Jar; Poslíček

Lyrika - je základný literárny druh. Rozdeľujeme ju na:
1. Osobnú (Oči, Strieborné šaty)
2. Prírodnú (Jar, Jeseň, Poslíček)
3. Spoločenskú (Uvítanie)

DETSKÁ POPULÁRNA PIESEŇ
- Peter Nagy - Prečo krava nenosí žiadnu kravatu
- Peter Nagy - Nikdy nezober drogu
- Boris Filan - Túlavý psík
- Daniel Hevier - Náušnica v uchu

Detská populárna pieseň - je básnický útvar určený na spievanie - vyznačuje sa veselými, hravými textami alebo textami s poučným významom. Vzniká zhudobnením básne.

POVESŤ, HISTORICKÁ POVIEDKA
- Jozef Cíger - Hronský - Zakopaný meč pod Zoborom
- Mária Ďuríčková - Výrobné tajomstvo
- Štefan Žáry - Povesť o Rune, zlatonosnej Zemnej panej
- Uzdravenie Iľju Muromca
- Carola Omanová - Čarovný lukostrelec
- Peter Jaroš - Krásna hôrka, horká kôrka

Povesť - je epické rozprávanie. Môže mať prozaickú podobu alebo podobu viazanej umeleckej reči - básne. V príbehu prevládajú historické motívy a v popredí je dej, ktorý sa vzťahuje k istému miestu alebo postave.

Historická poviedka - v popredí príbehu sú medziľudské vzťahy alebo iné motívy zasadené do určitého historického obdobia, ktoré slúži na spestrenie deja.

VEDECKO - FANTASTICKÁ LITERATÚRA
- Jules Verne - Páľ!
- Jozef Žarnay - Časolet
- Wiliam Kotzwinkle - E. T. Mimozemšťan

Vedecko - fantastická literatúra - (science-fiction) v ktorej autori nielen využívajú súčasné poznatky o vede a technike, ale aj umelecky spracúvajú svoje vízie (predstavy) o udalostiach, ktoré sa ešte nestali, ale v budúcnosti je ich uskutočnenie možné. Tak isto vzniká aj vedecko - fantastický román alebo vedecko - fantastická poviedka.