Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Slovenská medzivojnová poézia (výklad)

Slovenská medzivojnová poézia bola kultivovaná od konca 1.svetovej vojny do konca 2.svetovej vojny, teda od roku 1918 po rok 1945. Slovensko bolo v tomto období súčasťou Československa, ktoré vzniklo 28. októbra 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie. Básnici slovenskej medzivojnovej poézie sa vyrovnali s neľahkými udalosťami, ktoré nastolila vojna,a tie sa stali i témami literárnych diel.

V období medzi vojnami sa na Slovensku stretávame s pluralitným modelom literatúry. Tvorilo popri sebe viacero básnických skupín prúdov, ktoré rozdeľujeme podľa metódy stvárňovania skutočnosti.

Skupina básnikov, ktorá v tomto období už doznievala bola staršia generácia, inklinujúca skôr k impresionizmu a symbolizmu. Túto skupinu reprezentoval Janko Jesenský a Vladimír Roy.

Skupinu básnikov, u ktorých sa stretávame s tradičnými i novátorskými umeleckými prostriedkami a postupmi nazývame prechodná generácia. Uprednostňovali témy realizmu,a ko napríklad národnostný a sociálny útlak, vysťahovalectvo či renegáctvo. Bežným prvkom básnikov tejto generácie bolo zlúčenie viacerých umeleckých smerov a prúdov v jednom diele. Spájali aj národné problémy s osobnými problémami básnika. Autori tohoto prúdu - Martin Rázus a Štefan Krčméry sa usilovali o udržanie kontinuity ,,včerajška a dneška".

Naopak básnici, ktorí využívali len nové a netradičné postupy sú známi pod pojmom mladí autori. Ich tvorbu ovplyvňovali rôzne smery, z ktorých sa preslávil neosymboliizmus, predstaviteľom ktorého bol Emil Boleslav Lukáč. Jeho tvorba ja plná smútku, bolesti a skepsy.

Protikladom bol vitalizmus. Spisovatelia tohoto prúdu vyjadrovali radosť zo života, činorodosť, životný elán a energiu. Príkladom bol básnik životného optimizmu - Ján Smrek.

Nadrealisti zas uprednostňovali katastrofické témy, podávali obraz sveta, do ktorého sa neoplatilo narodiť. Motív smrti, tmy a samoty dominoval v tvorbe Rudolfa Febryho, Štefana Žáryho a iných autorov tohoto avantgardného smeru.

Ďalšími básnickými skupinami boli avantgardná ľavicova poézia na čele s Lacom Novomeským a katolícka moderna pod vedením Janka Silana či Rudolfa Dilonga.

Prvá polovica 20.storočia, ku ktorej sa radí i slovenská medzivojnová poézia bola jedným z najzložitejších období v dejinách ľudstva. Doznievajúca 1. svetová vojna spôsobila obrovské hospodárske, kultúrne či mravné straty, no napriek tomu vzniklo na Slovensku mnoho významných diel, ktoré si zaslúžia pozornosť celého sveta.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk