Slovenská medzivojnová poézia bola kultivovaná od konca 1.svetovej vojny do konca 2.svetovej vojny, teda od roku 1918 po rok 1945. Slovensko bolo v tomto období súčasťou Československa, ktoré vzniklo 28. októbra 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie. Básnici slovenskej medzivojnovej poézie sa vyrovnali s neľahkými udalosťami, ktoré nastolila vojna,a tie sa stali i témami literárnych diel.
V období medzi vojnami sa na Slovensku stretávame s pluralitným modelom literatúry. Tvorilo popri sebe viacero básnických skupín prúdov, ktoré rozdeľujeme podľa metódy stvárňovania skutočnosti.
Skupina básnikov, ktorá v tomto období už doznievala bola staršia generácia, inklinujúca skôr k impresionizmu a symbolizmu. Túto skupinu reprezentoval Janko Jesenský a Vladimír Roy.
Skupinu básnikov, u ktorých sa stretávame s tradičnými i novátorskými umeleckými prostriedkami a postupmi nazývame prechodná generácia. Uprednostňovali témy realizmu,a ko napríklad národnostný a sociálny útlak, vysťahovalectvo či renegáctvo. Bežným prvkom básnikov tejto generácie bolo zlúčenie viacerých umeleckých smerov a prúdov v jednom diele. Spájali aj národné problémy s osobnými problémami básnika. Autori tohoto prúdu - Martin Rázus a Štefan Krčméry sa usilovali o udržanie kontinuity ,,včerajška a dneška".
Naopak básnici, ktorí využívali len nové a netradičné postupy sú známi pod pojmom mladí autori. Ich tvorbu ovplyvňovali rôzne smery, z ktorých sa preslávil neosymboliizmus, predstaviteľom ktorého bol Emil Boleslav Lukáč. Jeho tvorba ja plná smútku, bolesti a skepsy.
Protikladom bol vitalizmus. Spisovatelia tohoto prúdu vyjadrovali radosť zo života, činorodosť, životný elán a energiu. Príkladom bol básnik životného optimizmu - Ján Smrek.
Nadrealisti zas uprednostňovali katastrofické témy, podávali obraz sveta, do ktorého sa neoplatilo narodiť. Motív smrti, tmy a samoty dominoval v tvorbe Rudolfa Febryho, Štefana Žáryho a iných autorov tohoto avantgardného smeru.
Ďalšími básnickými skupinami boli avantgardná ľavicova poézia na čele s Lacom Novomeským a katolícka moderna pod vedením Janka Silana či Rudolfa Dilonga.
Prvá polovica 20.storočia, ku ktorej sa radí i slovenská medzivojnová poézia bola jedným z najzložitejších období v dejinách ľudstva. Doznievajúca 1. svetová vojna spôsobila obrovské hospodárske, kultúrne či mravné straty, no napriek tomu vzniklo na Slovensku mnoho významných diel, ktoré si zaslúžia pozornosť celého sveta.
