Konštantínove a Metodove preklady i pôvodné diela sa zachovali len v neskorších odpisoch(10- 11. stor., napr. Kyjevské listy)
Starosloviensky jazyk mal vysokú gramatickú, syntaktickú i štylistickú úroveň a vyrovnal sa latinčine i gréčtine. Písmo hlaholika bolo na svoju dobu veľmi dokoalé, lebo dokázalo vyjadriť všetky hláskové zvláštnosti slovanského jazyka.

K najvýznamnejším VM piamatkam patria : Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda,Život Konštantínov(všetko Kliment, Metodov žiak), Moravsko-panonske legendy.
Legenda:obľúbený útvar v stredovek. lit. Podávala životy svätcov, ktoré mali veriacim slúžiť za vzor mravnosti. Vyznačovala sa vierov v tajomné sily, opisovaním zázrakov, mučenia

hagiografia- skúma životopisy svätcov a mučenníkov

Moravsko- panonske legendy(proza) -pripisujú sa žiakovi oboch kňazov ,Klimentovi a Gorazdovi
Pozostávajú z dvoch častí:
1. časť: Život svätého Konštantína(autor Kliment): dominuje tu najmä osobnosť Konštantína , jeho vlastnosti , povaha, detstvo , štúdia, náb. a kultúrna činnosť.Vyzdvihuje jeho nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi a boj za pravdu.Táto legenda je dôležitým his. dokumentom o vtedajšom období , obhajoba jazyka- sslovienčiny, situácia na VM, rétorický štýl, kontrasty, citáty,z biblie podobenstvá, dialogy.Väčšina diskusií a polemík má za cieľ obhajovať kresťanské učenie o tojjedinom Bohu, sloviensku vzdelanosť a bohoslužobný jazyk.
2. časť: Život svätého Metoda(Gorazd) : dominuje tu najmä Metodova činnosť vo VM , dielo je však kratšie, vecnejšie a má menej legendických črt.Viac si všíma spoločenské ovzdušie vtedajšej spoločnosti, obsahuje historické dokumenty, nemá zázračné prvky, hoci je to legenda.Najpodrobnejšie sa zaoberá Metodovou činnosťou vo VM ríši , v popredí stojí obrana slovienskeho bohoslužobného jazyka proti útokom franského latinského kléru.Veľa miesta venuje aj Metodovej smrti, pohrebu, vykresleniu spoloč.