MO - Staroslovienska literatúra + Proglas

MO Staroslovienska literatúra a jej ohlas v slov. nár. kultúre


Rozdelenie stredovekej slovenskej literatúry:
1.Pokus o formovanie stredovekej literatúry,tzv. Veľkomorovské obdobie (800-1000)

2.Literatúra písanná po latinsky a po česky alebo slovakizovanou češtinou /druhá pol. 14 storočia/ (1000-1500)

Staroslovienska kultúra sa začína v období stredoveku vo Veľkomoravskej ríši (ďalej VM), ktorú založil knieža Mojmír I. tým, že pripojil svoje Moravské kniežatstvo a Nitrianske kniežatstvo. Veľkomoravské kniežatá (Mojmír, Rastislav) museli bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše, ktorý upevňovali franskí kňazi latinskou liturgiou, nezrozumiteľnou nášmuľudu. Kreštanstvo v tom období bolo oporou štátu, základom jeho celistvosti.
Z toho dôvodu Rastislav vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadosťou o vierozvestcov. Michal III. mu v roku 863 poslal bratov Konštantína a Metoda. Obaja poznali slovanské nárečie z okolia svojho rodiska Solúna. Pred príchodom na naše územie zostavil Konštantín a Metod prvé slovanské písmo – hlaholiku (na základe malej gréckej abecedy, glagol = slovo) a prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu, zrozumiteľnú pre ľud na rozdiel od latinčiny. Svojou činnosťou marili úsilie franských feudálov o nadvládu nad VM. Franskí kňazi bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili do Ríma (867)obhajovať slovanskú bohoslužbu. Konštantín pred pápežským dvorom obhajoval staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno-kresťanský proti názoru, že „sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský“. Tento názor(3 jazykov) obhajovali tzv Trojjazyčníci. Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril.Onedlho na to zomrel. Metod sa vrátil na VM, kde sa medzitým stal vládcom Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov. Na ich podnet Metoda uväznili a dali odvliecť do Bavorska. Na zákrok pápeža Jána VIII. ho po vyše dvoch rokoch prepustili. Metod musel znovu v Ríme obhajovať slovanskú bohoslužbu i svoje učenie. Ján VIII. potvrdil starosloviensky liturgický jazyk. Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Väčšina slovienskych kňazov musela odísť pred prenasledovaním, pretože Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii.

Uchýlili sa najmä do Bulharska, kde začiatkom 10. Storočia zostavili nové písmo – cyriliku (na základe veľkých písmen gréckej abecedy). Ciele misie Cyrila a Metoda:
1.Založiť samostatnú cirkevnú organizáciu, a tak odstrániť franský vplyv.
2.Vyškoliť domáce duchovenstvo, založili dve školy
3.Zaviesť na VM právny poriadok,ktorý platil vo všetkých kresťanských krajinách

Význam pôsobenia Cyrila a Metoda:
1.Položili základ slovanskej literatúry, kultúry a vzdelanosti
2.Vytvorili 1. slovanské písmo - hlaholiku
3.Vytvoril 1. spisovný slovanský jazyk - staroslovienčinu
4.Zostavili prvú slovanskú prekladovú a pôvodnú literatúru

PREKLADOVA LITERATURA:
 vznikla na území VM
K a M preložili do staroslovienčiny misál(omšovú knihu), evanjeliá(Nový zákon), breviár(modlitebnú knihu pre kňazov), žaltár(zbierku žalmov), spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí

POVODNA LITERATURA
 vznikla na VM a na bulharskom území

Konštantín napísal veršovaný Predslov k sv. Evanjeliu - Proglas

Proglas - je to prvá slovanská báseň, 110 dvanásťslabičných veršov.Oslavuje v ňom slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ knižnej vzelanosti, pretože aby bol človek duchovne živým, musí získať vzelanie: „A ešte vačšmi od človeka z kameňa
je mrtva duša, každá duša bez písmen “
Obhajuje práva Slovanov na vlastý liturgický jazyk.Štýl básne je obrazný , popretkávaný biblickými citátmi.Rozvíja nábožensko- didaktické motívy(vzťah Božieho slova a vzdelanosti).

hl. myšlienka: Bohu sa možno priblížiť, iba rečou zrozumiteľnou, sila slova a vzdelania. Boh zoslal slovo :

„nuž dobre počuj , celý národ sloviensky,
vypočuj Slovo od Boha ti zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakrmi, -anafora
Slovo, čo um aj srdce tvoje posilní,
Slovo, čo Boha poznávať ťa pripravý“

aby mu ľudia porozumeli a vykúpili sa, unikli hriechu:

„Všetci , čo chcete svoje duše krásnymi
uzrieť, a všetci po radosti túžiaci - epanastrofa
túžiaci temno hriechu navždy zapudiť....,“

Avšak na to, aby to urobili , ľudia musia Bohovi najprv porozumieť:

„Bo svätý Pavol učiteľ nám hovorí,
keď najprv k Bohu prosbu svoju predniesol:
„Chcem radšej pätoro slov povedať,
rozumom prostým chcem tých päť slov vyrieknuť, - biblizmy
aby aj bratia všetko porozumeli,
než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.“ “



Metod preložil Starý zákon (okrem knih Makabejských) a napísal niekoľko cirkevných spisov.

Konštantínove a Metodove preklady i pôvodné diela sa zachovali len v neskorších odpisoch(10- 11. stor., napr. Kyjevské listy)
Starosloviensky jazyk mal vysokú gramatickú, syntaktickú i štylistickú úroveň a vyrovnal sa latinčine i gréčtine. Písmo hlaholika bolo na svoju dobu veľmi dokoalé, lebo dokázalo vyjadriť všetky hláskové zvláštnosti slovanského jazyka.

K najvýznamnejším VM piamatkam patria : Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda,Život Konštantínov(všetko Kliment, Metodov žiak), Moravsko-panonske legendy.
Legenda:obľúbený útvar v stredovek. lit. Podávala životy svätcov, ktoré mali veriacim slúžiť za vzor mravnosti. Vyznačovala sa vierov v tajomné sily, opisovaním zázrakov, mučenia

hagiografia- skúma životopisy svätcov a mučenníkov

Moravsko- panonske legendy(proza) -pripisujú sa žiakovi oboch kňazov ,Klimentovi a Gorazdovi
Pozostávajú z dvoch častí:
1. časť: Život svätého Konštantína(autor Kliment): dominuje tu najmä osobnosť Konštantína , jeho vlastnosti , povaha, detstvo , štúdia, náb. a kultúrna činnosť.Vyzdvihuje jeho nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi a boj za pravdu.Táto legenda je dôležitým his. dokumentom o vtedajšom období , obhajoba jazyka- sslovienčiny, situácia na VM, rétorický štýl, kontrasty, citáty,z biblie podobenstvá, dialogy.Väčšina diskusií a polemík má za cieľ obhajovať kresťanské učenie o tojjedinom Bohu, sloviensku vzdelanosť a bohoslužobný jazyk.
2. časť: Život svätého Metoda(Gorazd) : dominuje tu najmä Metodova činnosť vo VM , dielo je však kratšie, vecnejšie a má menej legendických črt.Viac si všíma spoločenské ovzdušie vtedajšej spoločnosti, obsahuje historické dokumenty, nemá zázračné prvky, hoci je to legenda.Najpodrobnejšie sa zaoberá Metodovou činnosťou vo VM ríši , v popredí stojí obrana slovienskeho bohoslužobného jazyka proti útokom franského latinského kléru.Veľa miesta venuje aj Metodovej smrti, pohrebu, vykresleniu spoloč.

a politického ovzdušua

Ukážka je z Moravsko - panonskych legiend
Život Konštantína, autor biskup Kliment, prozaický text rozdelený do troch odsekov

„Keď bol v Benátkach, zhromaždili sa proti nemu latinský
viacnásobné prirovnanie
biskupi a kňazi i mnísi ako havrany proti sokolovia vyzdvihli
expresívne slovo, prechodník
trojjazyčný blud hovoriac:

„Človeče povedz nám , prečo si učinil teraz Slovienom

knihy a učíš ich , ktoré nikto predtým nevynašiel, ani rímsky

pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieroným, ani Augustín?My ,
archaizmus knižné vyjadrenie
len tri jazyky poznáme, ktorými sa sluší v knihách sláviť

Boha: hebrejský, grécky, latinský.“

Odpovedal im Filozof:
rečnícka otázka, personifikácia
„Či neprichádza dažď od Boha na všetkých rovnako? Alebo

či slnce tak isto nesvieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu
personifikácia
rovnako všetci? A tak vy, nehanbíte sa , tri jazyky len uznávajúc, aby všetky ostatné národy a plemená

boli slepé a hluché? “ “


Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia zohrala v živote nášho národa veľkú úlohu. Pozornosť sa jej venovala najmä po 17. Storočí, keď sa začal formovať slovenský národ. O históriu VM sa zaujímali historici, o domáci jazyk jazykovedci (A. Bernolák). V období národného obrodenia sa táto tradícia uplatňovala aj v umeleckej literatúre (J. Hollý, J. Kollár, Ľ. Štúr, J. M. Hurban)
Matej Bel - v Historicko- zemepisnej vedomosti o novom Uhorsku
Ján Hollý - v epose Svatopluk
Ján Kollár- v Predspeve Slávy dcery
S. Chalupka - v hrdinskej básni Mor Ho.