Obdobie realizmu v slovenskej literatúre trvalo od roku 1880 až do roku 1918. Slovenský realizmus rozdeľujeme do dvoch etáp. Kým v prvej vlne slovenského realizmu sa autori sústreďovali na kritiku zemanov, poukazovali na ich skazenosť a považovali ich za odrodilcov, v druhej vlne už nebol hrdinom zeman ale človek z najchudobnejších vrstiev. Prevláda krátka próza ako poviedky, novely, črty s dedinskou tematikou.

Prvým autorom, ktorý sa zaoberal životom ľudí na dedine bol Martin Kukučín, ktorého ale ešte zaraďujeme do prvej vlny. Snažil sa o pravdivé zobrazenie dedinského človeka a pomerov na dedine. Kukučínova dedina nie je vždy sociálne rozdelená ako by sme si mohli myslieť. Všetci sú rovnako bohatí alebo chudobní. Na svoje postavy sa pozerá zmierlivo a každý konflikt sa snaží riešiť harmonicky. Výnimkou je poviedka Neprebudený. Vo svojich dielach s láskavým humorom kritizuje morálne vlastnosti človeka. V diele Rysavá jalovica opisuje príbeh dvoch susedov, ktorí sa kvôli nedorozumeniu pri predaji kravy pohnevali. Kritizuje tu majetníckosť, závisť, nezhody medzi susedmi a alkoholizmus.

Adam Krt sa vyberie na jarmok kúpiť kravu. So susedom Adamom Trnkom, s ktorým boli síce pohádaní sa dohodol, že ju kúpi od neho. Výhodnú kúpu išli zapiť do krčmy. Kravu nechali vonku. Trnková žena sa vybrala hľadať manžela a keď zbadala s kým sedí v krčme, nahnevaná odišla domov aj s kravou, ktorá bola vonku. Nevedela totiž, že Trnka ju predal susedovi. Susedia sa pri hľadaní kravy opäť povadili a opití sa pobrali domov. Krt zažil po ceste mnohé dobrodružstvá ,ktoré sa stávajú len opitým. Rozprával sa s lavičkou, psa pokladal za mátohu a nakoniec si pomýlil aj vlastný dom. Doma ho čakala nahnevaná žena: „Oj, sto ráz som povedala, že pri pálenke nemôže sa nikdy dobre robiť. Preto som ťa včera ráno tak prosila, aby si nikde nepil. Ale tebe je všetko darmo! Z dobrej rady sa vysmeješ, z vlastnej škody nezmúdrieš. Tebe hovoriť a hrach na stenu sypať, všetko jedno.“  Kukučín často vo svojich dielach opisoval dedinské zvyky, tradície, spôsob života dedinského ľudu, ich starosti i radosti. Využíval slovný a situačný humor a aj hovorovú reč.

Dedinským životom sa zaoberali najmä autori druhej vlny slovenského realizmu, ktorý trval v rokoch 1900 až 1918. Patria sem autori Božena Slančíková -Timrava a Jozef Gregor -Tajovský.

Božena Slančíková- Timrava sa na dedinu pozerala skôr kritickým okom. Kritizovala nielen jednoduchý ľud, ale aj dedinskú inteligenciu. V diele Bez hrdosti vyjadrila kritiku na postavy, ktoré reprezentovali dedinskú inteligenciu a poukázala na ich bezcitnosť a povýšenecké správanie. Jej kritika sa prejavila iróniou a sarkazmom.

Typickým dielom Timravy z dedinského prostredia je poviedka Ťapákovci. Patrí k najkritickejším dielam slovenskej literatúry. Autorka nás uvádza do prostredia slovenskej dediny, práve keď prichádza jar a je čas orať polia. Predstavuje zaspatú a lenivú rodinu Ťapákovcov, 16 ľudí, žijúcich v malom dome, ktorí sa pridržiavajú starootcovských zvykov, sú leniví myslieť, vravieť a hlavne pracovať, avšak sú spokojní so svojim jednotvárnym životom. ,,Iba u Ťapákov chlapi postávajú po dvore a nemôžu striasť zo seba zimnú lieň. Nemôžu sa nahútať, či ísť započať dnes oračku, či nie.“

Autorka ostro kritizuje lenivosť, zaostalosť, pridržiavanie sa odvekého spôsobu života v nových podmienkach, ich pasivitu zmeniť sa a žiť normálny život. „Osvieteným členom“ rodiny Ťapákovcov sa stáva „kráľovná“ Iľja, manželka Paľa, ktorá je najstaršou nevestou v dome, preto je gazdinou čo sa ostatným švagrinám nepáči, pretože sa nad ne vyvyšuje a robí im kázne. Nechápu, že ona im chce len pomôcť zmeniť ich staré zvyky, aby mohli hodnotnejšie žiť: „Nič sa jej odvtedy nepáči v dome, s ničím nie je spokojná. Naúča, majstruje a chce zrútiť staré obyčaje, odjakživa u Ťapákovcov zakorenené.“

Oni sa však nepodvolia a tak si nakoniec Iľja aj s Paľom postavia vlastný dom a začínajú nový život. Ostatní členovia rodiny ostávajú žiť tak ako predtým.
Na rozdiel od Kukučina, ktorý kritizoval s humorom, Timrava vyjadrovala kritiku oveľa ostrejšie.

Jozef Gregor Tajovský sa pri opise dediny sústredil hlavne na sociálnu tematiku. Často opisoval životné podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý žije „z ruky do úst“, ale napriek tomu je obdarený ľudským charakterom. Hlavnými témami sú zdieranie chudobných ľudí, ktorý sa nemôžu brániť napr. v dielach Maco Mlieč a Mamka Pôstková, alkoholizmus a jeho dôsledky v dielach Apoliena a Mamka Pôstková.

Každý so spomenutých autorov sa na vtedajšiu dedinu pozeral z iného uhla pohľadu.