Jozef Cíger-Hronský, vlastným menom Jozef Cíger, bol slovenský spisovateľ, učiteľ, maliar, redaktor, nakladateľ, publicista, neskôr tajomník a správca Matice slovenskej. Narodil sa vo Zvolene, tesárovi Petrovi Pavlovi Cígerovi a Jozefíne Markovej. Mal jedného brata Antona. Za manželku si vzal Annu Valériu, rodenú Ružinákovú, s ktorou mal syna Juraja.

V rokoch 1902-1907 navštevoval ľudovú školu vo Zvolene, neskôr pokračoval na meštianskej škole v Krupine a v rokoch 1910-1914 dokončil svoje vzdelanie na maďarskom učiteľskom ústave v Leviciach. Po skončení ústavu pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach.

V rokoch 1917-1918 sa ako vojak pešieho pluku zúčastnil na vojenských operáciách na talianskom fronte. Nakoniec sa na dlhšie usadil v Martine - najskôr ako učiteľ, od roku 1933 ako tajomník a od roku 1940 ako správca Matice slovenskej, v ktorej pôsobil až do roku 1945. Zaslúžil sa o založenie tlačiarne Neografia v Martine. Veľa sa venoval aj zakladaniu a redigovaniu niekoľkých časopisov.

Pri založení časopisu Hontiansky Slovák spolupracoval s Petrom Bujňákom. S Jaroslavom Kejzlarom založil a redigoval edíciu Mládež. Devätnásť rokov tiež redigoval časopis pre deti Slniečko. Na jeho návrh sa uskutočnila cesta Matice slovenskej za slovenskými vysťahovalcami do USA.

Začiatkom roku 1945 sa presťahoval do Bratislavy, odkiaľ onedlho odišiel a emigroval. Vydal sa najprv do Rakúska, neskôr odišiel do Talianska. Po zatknutí talianskou políciou sa mu podarilo utiecť do Argentíny. Spočiatku si na živobytie zarábal ako kreslič pre textilnú továreň.

V roku 1956 sa stal predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí. V roku 1959 zakladá zahraničnú Maticu slovenskú. Po páde komunizmu bola jeho osobnosť občiansky, politicky i umelecky plne rehabilitovaná. V argentínskom Lujáne zomrel ako šesťdesiatštyri ročný a v roku 1963 previezli jeho pozostatky do Martina a uložili ich na Národnom cintoríne.

Hronský začínal písaním noviel a krátkych próz, ktoré neskôr vyšli v zbierkach "U nás", "Domov" a "Medové srdce". Vo svojich dielach často opisuje obyčajných slovenských ľudí, často sa vracia i k spomienkam na detstvo, takže niektoré jeho diela sú autobiografické. Do svojich diel pre deti zas vkladá dobrodružstvá a učenie o kresťanskej láske.

Často sa sústreďoval na historickú látku, no väčšinou skĺzol do oblasti legiend, hoci v jeho príbehoch vystupujú reálne postavy z histórie. Taktiež vytváral svoje vlastné ľudové rozprávky, ktoré úplne odbočujú od schémy tradičných ľudových rozprávok, ale dávajú vyniknúť fantázii a humoru. Niektoté jeho diela vyšli v angličtine, maďarčine, poľštine, či ruštine. Namaľoval aj cyklus obrazov s názvom "Zázračný život Panny Márie Lujánskej".