Do deja zasahoval zbor - chór. Námetom bol nerovný boj hrdinu, obdareného nadpriemernými schopnosťami, so silami, nad ktorými nemôže zvíťaziť a ktoré ho nakoniec zahubia. Veľmi dôležitá je jednota času, miesta a deja. Klasická tragédia má záväznú kompozíciu:
1. expozícia (úvodná č2. asť), uvádza diváka do č3. ias a prostredia deja a oboznamuje ho s hlavnými predstaviteľmi. 4. zauzľovanie deja, č5. iže kolízia (zápletka) je udalosť s rozhodujúcim vplyvom na vývin a priebeh deja
6. kríza (vyvrcholenie), t. j. dejová situácia, v ktorej sa realizuje konflikt s rozhodujúcou zrážkou medzi hlavnými postavami
7. peripetia, č8. iže neč9. akaný dejový obrat ako retardujúci prvok
10. katastrofa, č11. iže riešenie konfliktu, hoci aj katastrofickým spôsobom

V gréckom divadle smeli hrať len muži, všetky ženské postavy hrali muži, preto používali masky. Ich použitie si vyžadoval aj fakt, že v hrách vystupovalo viac postáv ako hercov, takže každý herec hral v jednej hre viacero postáv. V závislosti od typu hry nosili herci tragické alebo komické masky. Herci boli oblečení v kostýmoch, ktoré siahali od krku až po päty a nosili čižmy zvané kothornoi. Grécke amfiteátre sa síce vyznačovali veľmi dobrou akustikou, ale herci museli mať aj napriek tomu silné hlasy, ktoré bolo počuť až do zadných radov. Herec, ako napríklad Sofokles vo svojich prvých hrách, ktorý takým hlasom nedisponoval musel herctvo zanechať. Predvádzanie tragédií malo ráz súťaží, súťažiaci predviedli tri tragédie niekedy spojené v trilógii a jednu satirickú drámu. Veľmi vysokú úlohu v deji zohrával zbor, ktorého dôležitosť presadzoval najmä Aischylos. Vystupovanie zboru potom zaberalo väčšinu textu. Tragédia začínala prológom, potom prišiel nástup zboru a jeho odchodom tragédia skončila. Dialogické časti sa tak so spevom striedali veľmi zriedka, niekedy bol vložený zborový tanec či žalospev. Aischylos zaviedol druhého a potom v Orestei i tretieho herca, ktorého úlohu potvrdil následne Sofokles. Vzhľadom k počtu hercov je jasné, že jeden herec zastával viac rolí, a preto herci používali veľké množstvo masiek. S väčším množstvom hercov bol spojený i úpadok zboru, ktorý najprv Sofokles obmedzil a neskôr zaplňoval zbor len medzeru medzi jednaniami. Ešte väčšie obmedzenie priniesol Euripides. Úpadok tragédie začína v 4. storočí p.n.l. a je spojený s krízou Gréckeho svetonázoru. Tragédia sa už nezaoberá riešením vážnejších problémov, i hrdinovia nadobúdajú podoby bližšie normálnym ľuďom.