referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Miloslava
Pondelok, 17. februára 2020
Barok
Dátum pridania: 12.02.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mki
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 697
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 8m 30s
Pomalé čítanie: 12m 45s
 
Barok je umelecký štýl, ktorý oficiálne vznikol po roku 1563. Ale mnohé jeho znaky poznáme už v skoršom období. Svoje vrcholné obdobie prežívalo barokové umenie v 17. storočí. Barok je po gotike druhým univerzálnym umeleckým štýlom, to znamená, že v tomto štýle tvorili umelci v celej oblasti našej kultúry - teda v západnej Európe. Vďaka objavu Ameriky sa barokový štýl dostal aj na tento vzdialený kontinent.  Barokový štýl sa prejavil vo všetkých odvetviach života - vo výtvarnom umení, v hudbe, v móde, spoločenských zvyklostiachasprávaní.... Cieľom barokového umeleckého štýlu bolo vyvolať silné city a spoluúčasť diváka (návštevníka).

Význam: perla nepravidelnej krásy •

Znaky literárneho baroka :
1. vznik: 16.- 17. stor. v Španielsku
2. hl. heslo: „VANITAS VANITATUM („Márnosť nad márnosť všetkého pominuteľného“)
3. dekoratívnosť- ozdobnosť
4. pompéznosť- nádhera
5. patetickosť- nadnesenosť
6. zložité metafory, symbolika, senzualizmus, expresivita, mystika
7. v popredí je cit- snaží sa zapôsobiť na zmysly človeka
8. vyznačuje sa veľkými protikladmi (dobro- zlo, radosť- smútok, život- smrť)
9. štýl- je veľmi ozdobný; množstvo básnických ozdôb a trópov
10. písanie memoárov a denníkov
11.Predstavitelia: T. Tasso (Talianska lit.), J. Milton (Anglická lit.), H.Ch. von Grimmelshausen (Nemecká lit.), J. A. Komenský (Česká lit.), H. Gavlovič, J. Simonides, M. Bel (Slovenská lit.).

Charakteristické znaky: isté vypätie a pátos, snaha o umocnenie dojmu a výrazu, dynamičnosť vyjadrenia, napätie v priestorových a pohybových vzťahoch, nepokoj, vírenie foriem, prelínanie línií a tvarov, disharmónia detailov a celku, prejavy sily a okázalého prepychu, vzájomné prerastanie a ovplyvňovanie jednotlivých druhov umenia..

Hlavnými črtami boli dekoratívnosť (ozdobnosť), pompéznosť (veľkolepá nádhera) a patetičnosť (nadnesenosť). Spoločenská situácia v tejto dobe je sprevádzaná náboženskými rozpormi, tureckými vpádmi, 30-ročnou vojnou a hlavne zväčšeným sociálnym útlakom. Preto sa baroko úmyselne presunulo k stredovekej literatúre. Zobrazuje pozemský život ako obraz nadpozemského života, samotný nadpozemský život, v popredí je náboženstvo a viera: viera v nadpozemský život, strach zo smrti, roztopašnosť, túžba po živote, pominu- teľnosť, dychtivosť po svetskej nádhere, zmyslové vnímanie, neprirodzený pohľad na svet. Ako vidíme, baroko je charakteristické predovšetkým veľkými protikladmi.

Cieľom umenia je útok na ľudské zmysky, city a zložité metafory a alegórie. V literatúre baroka je hlavným heslom "márnosť nad márnosť".
Delíme ho na: -NÁBOŽENSKÝ: KATOLÍCKY, PROTESTANTSKÝ-SVETSKÝ: ŠĽACHTICKÝ, MEŠTIANSKY, ĽUDOVÝ

Talianska literatúra: TORQUATO TASSO: Oslobodený Jeruzalem: epos.
Nemecká literatúra: HANS CHRSTOFFEL VON GRIMMELSHAUSEN:  Dobrodružný Simplicius Simplicissimus.
Anglická literatúra: JOHN MILTON: Stratený raj, Raj znovu nájdený: sú to dva duchovné eposy.
Česká literatúra: JAN ÁMOS KOMENSKÝ: centrom pozornosti jeho tvorby je človek, ktorý je prameňom dobra a zla. Napísal didaktické dielo Veľká didaktika: zaoberá sa tu otázkami výchovy a vzdelávania. Presadzoval vyučovanie v materin skom jazyku. Orbis pictus – jazyková obrázková učebnica
skom jazyku. Orbis pictus – jazyková obrázková učebnica.

Slovenská literatúra:
Didakticko-reflexívna poézia: často sú to prebásnené príslovia, mravoučné porekadlá o rozmanitých spoločenských javoch.

PETER BENICKÝ: napísal zbierku Slovenské verše. Všíma si ľudské chyby, ale aj prednosti, moralizuje , odporúča pracovitosť a ironizuje pretvárku. Kritika spoločnosti, hlavne pánov a šľachty.

HUGOLÍN GAVLOVIČ: bol príslušníkom františkánskej rehole. Napísal dielo Valaská škola mravúv stodola: je to studnica životných múdrostí a skúseností pastierov. Vedú čitateľa k cnostnému a zbožnému životu. Oslava dobra a kladných hodnôt. Skladá sa z 22 nót a každá časť sa začína pastierskym spevom o nejakom výjave zo Starého zákona. Po tomto úvode nasleduje 59 samostatných didakticko-reflexívnych básní.

Cestopisná a memoárová próza: rozmach tejto prózy súvisel s tureckými vpádmi na Slovensko, s náboženským prenasledovaním.
DANIEL KRMAN ml.: Cestovný denník: Dynamickým a jednoduchým štýlom zachytáva príbeh cestovania. Zaujíma sa o život obyvateľov krajín, ktorými prechádza. Zaujíma sa o zvyky, obyčaje, odev, sociálne podmienky. Oboznamuje čitateľa s dôležitými historickými udalosťami. Všíma si slovanské národy.

Vedecká a popularizačná literatúra: MATEJ BEL: písal vo viacerých jazykoch. Zaoberal sa históriou, národopisom, jazykovedou, zemepisom. Svoje poznatky zhrnul do encyklopedického diela: Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku: všíma si tu niekoľko stolíc, zastáva sa obyvateľstva pred osočovateľmi. Napísal aj úvod ku gramatike Pavla Doležala – Gramatika slovensko-česká.

Ľudová slovesnost
Ľudová tvorba sa vyznačovala sociálnymi piesňami, rozprávkami a divadelnými hrami. Sociálne piesne pripomínali kontrasty medzi chudobnými a bohatymi. Boli to zbojnícke piesne proti nevoľníctvu a nespravodlivosti. Najmä piesne o Jurovi Jánošíkovi, ktoré mali baladický charakter. V značnej miere sa prejavovali Púbostné, vojenské a žartovné piesne. Prózu zastupovali historické povesti a čarovné rozprávky o hrdinoch, víťazstve dobra a zla, o ochrane utláčaných. Hrdinovia sú bystrí, dôvtipní, šikovní, odvážni (Popolvár najväčší na svete, Panzodaj šťastia, lavička, Popoluška, 0 troch grošoclc, Neboj sa a pod.) - ustálené úvodné a záverečné vety, trojstupňová bradácia, boj dobra a zla, pravideiné použitie čísloviek. Rozprávky čerpali z legiend a exempiel. Rozvíjali sa pranostiU, príslovia, porekadlá, detský folklór, vyčítanky, rečňovanky a piesne.

Matej Bel (1684-1749)
Najvzdelanejší autor. Za vedecké zásluhy bol povýšený do zemianskeho stavu, dostal označenie" Magnum decus Hungaria" - veľká ozdoba Uhorska. Pochádzal z Očovej, skoro osirel. Absolovoval univerzitu v Halle. Počas štúdia prejavil všestrannné záujmy: teológia, filozofia, medicína, prírodné vedy, jazyky, nové pedagogické smery. Po štúdiách bol farárom a lektorom lýcea v Bratislave. Tam pôsobil v duchu pedagogického realizmu, s ktorým sa zoznámil v Nemecku. Zmodernizoval latinsko-humanistickú školu, zaviedol vyučovanie domáceho jazyka a tzv. reálnych predmetov (zemepis). Zomrel náhle vracajúc sa z Nemecka. Tvorba: 50 diel, štúdií, článkov v nemčine, latinčine, maďarčine, bibličtine. Zaoberal sa v nich históriou, geografiou, národopisom, uhorskou literatúrou a kultúrou, jazykovedou, hospodárskymi a prírodnými vedami.

Vo vedeckej práci prebojúva nové metódy - kolektívnu prácu, postup podľa vopred stanoveného plánu, štúdiu prameňov a archív. materiálu a kritický prístup k faktom (tieto črty predchádzajú osvietenskú vedu). Prejavili sa v diele "Úvod do dejím dávneho a súvekého Uhorska", kde zverejnil podrobný plán na preskúmanie Uhorska zo stránky národopisnej, historickej a jazykovednej. V diele sa dotýka spôsobu života, charakteristickými vlastnosťami slovenského národa.

Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku - tlačou vyšli iba štyri zväzky. Obsahujú zemepisné, národopisné, historické a prírodovedné poznatky z uhorských stolíc ako bratislavskej, liptovskej... Bel tu zhromaždil historické pramene k dejinám Uhorska v práci Príprava k dejinám Uhorska.
Písal aj úvody k iným knihám, napríklad ku gramatike Doležala: Gramatika slovensko-česká. Podal tu rozčlenenie slovanských jazykov, s uznaním sa vyjadril o národnom jazyku, ktorý v ničom nezaostáva za prednosťami svetových jazykov.

K jeho zásluhám patrí aj pokus o vydávanie novín: Nova Posoniensia (Bratislavské noviny), ktoré prinášajú správy o kultúrnych udalostiach.
Hugolín Gavlovič (1712 - 1787)

Slovenský básnik. Narodil sa v Poľsku v Czarnom Dunajci. Detstvo prežil v Trstenej na Orave.V Žiline vyštudoval teológiu a filozofiu. Bol príslušníkom františkánskej rehole a kňazom. Pri vstupe do rehole si zmenil meno na Hugolín (pôvodné meno Martin Gavlovič). Ako kazateľ pôsobil v Blahove, Žiline, nakoniec ako vychovávateľ a kaplán v rodine Madoscányiovcov v Horovci. Tam aj zomrel.

Je autorom veršovaných prác s náboženským mravoučným charakterom. Škola kresťanská, Škola duchovná, Kameň pomoci, Kniha o márnosti sveta, Päťsto naučení o dobrých mravoch.

Veršovaná skladba: Valašská škola mravův stodola... písaná medzi pastiermi na salaši. Cieľom bolo čitateľovi dať bohatstvo mravných ponaučení a praktických rád v najrozmanitejších veciach a životných otázkach na základe náboženských a najmä svetských, občianskych morálnych zásad. Prameňom mravných ponaučení a praktických rád je humanistická a baroková knižná učenosť, ale aj autorove vlastné skúsenosti a poznania.
Skladba je rozdelená na 21 častí "pastierskych nôt", po ktoých nasleduje 59 didakticko-reflexívnych básní "konceptov". V básni autor poúča o spol. správaní, pranieruje opilstvo, vyslovuje odpor k vojne, oslavuje lásku k vlasti, zvelebuje prácu, vyzdvihuje význam vzdelania a učenosti, poukazuje na dôvtip, nadanie a schopnosti chudobného ľudu, podčiarkuje dôležitosť sedliackej práce pre ľudskú spoločnosť, rozhorčuje sa nad sociálnou nespravodlivosťou, označuje pánov za príčinu biedy a súženia ľudu, vystupuje proti vykorisťovaniu poddaných. Jeho kritika sociálnej nezrovnalosti neprekračuje rámec barokovej kresťanskej filantropie. Oživujú ju ohlasy ťudovej poézie, zveršované anekdoty a bájky. Básne sú písané severozáp. slov. nárečím s českými prvkami.
 
Podobné referáty
Barok SOŠ 2.9681 640 slov
Barok SOŠ 2.9855 2839 slov
Barok SOŠ 2.9130 642 slov
Barok SOŠ 2.9935 3509 slov
Barok SOŠ 2.9451 4884 slov
Barok SOŠ 2.9764 769 slov
Barok 2.9392 595 slov
Barok GYM 2.9567 636 slov
Barok 2.9387 595 slov
Barok 2.9422 456 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.