-(1880 – 1918)
-Realizmus v slovenskej literatúre nastupuje s časovým oneskorením takmer pol storočia
Spoločensko – politická situácia
-Obdobie politickej pasivity
-Zaostávanie Slovenska v oblasti kultúry aj hospodárstva
-Vplyv maďarizácie
-Boli prijaté APONIHO ZÁKONY – povinné zavedenie maďarčiny na školách
Nástup novej generácie spisovateľov
-Prvýkrát sa objavila v Almanachu NAPRED (1871) – zostavil ho Pavol Országh Hviezdoslav a Koloman Banšel
-Slovenské Pohľady začali znovu vychádzať v roku 1881 a sú významným časopisom tohto obdobia.
Centrom slovenskej kultúry sa stalo mesto Martin, kde bolo založených mnoho spolkov:
-Muzeálna slovenská spoločnosť
-Kníhtlačiareň a vydavateľstvo
-Ženský spolok ŽIVENA
-Vzniklo tu ochotnícke divadlo.
Toto prostredie ovplyvňovalo aj podobu spisovného jazyka – tzv. Martinský úzus
Teoretickým dokumentom nástupu realizmu sú Kritické listy (v časopise Orol ) – korešpondencia medzi Škultétym a Vajanským. Vyjadrovali svoje názory na literatúru, poéziu, prózu; formovali umelecký program mladej generácie. Znaky slovenskej realistickej literatúry
-zo súčasného života, spoločenské problémy; život na slovenskej dedine, sociálna problematika
-Žánre – lyrické cykly, lyricko – epické skladby, epické skladby
-Sylabotonický veršový systém (striedanie prízvučných a neprízvučných slabík)
1.VLNA SLOVENSKÉHO REALIZMU
- (1880 – 1900)
SVETOZÁR HURBAN – VAJANSKÝ
PAVOL ORSÁGH – HVIEZDOSLAV
TERÉZIA VANSOVÁ
MATRIN KUKUČÍN
ELENA MARÓTHY – ŠOLTÉSOVÁ
Svetozár Hurban – Vajanský
- študoval na gymnáziu v Modre, v Tešíne, Stendhale pri Berlíne, a v BB
- vyštudoval právnickú akadémiu v BA a v Pešti
- pracoval ako advokát v Skalici, Námestove a v Liptovskom Mikuláši
- Bol spisovateľ a redaktor , redigoval SLOVENSKÉ POHĽADY a NÁRODNÉ NOVINY
TVORBA:
kniha Cimbal a housle 7 častí:
- Zvuky
- Maják
- Jaderské listy
- Sny a báje
- Ratmír
- Herodes
- Dozvuky
poviedky – Herodes
próza – Verše, Malý drotár, Pltník, Na roboty, Obrázky z ľudu, Na Bašnárovom kopci
novela – Letiace tiene, Kandidát, Podivíni, Ľalia, Podrost
romány – Suchá ratolesť, Koreň a výhonky, Kotlín
cestopisy – Volsko – Venecija, Sofia – Pleven, Dubrovník – Celinije
Terézia Vansová (rodená Medvecká)
* vo Zvolenskej Slatine
- jej otec bol evanjelickým farárom
- skromné vzdelanie
- študovala na Dievčenskej škole v BB a RS
- vydala sa za farára
- 1998 zakladá ženský časopis DENNICA
TVORBA:
Próza – moje piesne
Romány – Sirota podhradského, Kliatba
Anekdotické príbehy – Julinkin prvý bál, Ohlášky, Prsteň
Rozprávanie – Paľko Šuška, Danko a Janko, Ján Vansa, Pani Georgiadisová na cestách
Elena Maróthy – Šoltésová
* Krupine
- študovala na dievčenskej škole v Lučenci a v Poprade
- vydala sa za Ľudovíta Šoltésa
- zomrela v Martine
- prispievala do časopisu DENNICA
- neskôr je na čele časopisu ŽIVENA
TVORBA:
poviedky – Na dedine, Príprava na svadbu, V čiernickej škole
Novely – Prvé previnenie, Popolka, Za letného večera
Dvojzväzkový román – Proti prúdu
Dvojdielne zápisky – Moje deti
Pavol Orságh – Hviezdoslav
*vo Vyšnom Kubíne
- študoval na právnickej akadémii v PO
- pracoval v Dolnom Kubíne, Martine, Senci, Námestove
- zomrel v Dolnom Kubíne
- Prispieval do almanachu NAPRED, písal drámu – Otčim + ďalších 14 lyrických básní.
TVORBA:
lyrické básne – Jesenné zvuky
Zbierka – Krb a vatra – Z rodinného krbu
- Jesenné zvuky
- Spevy slobody
LETOROSTY І., LETOROSTY ІІ., LETOROSTY ІІІ.
Cyklus – Sonety, Žalmy a hymny, Prechádzka jarom, Prechádzka letom, Stesky, Krvavé sonety
Epika: poviedky – Ežo a Gábor Vlkolinský
S biblickou tématikou – Agar, Rachel, Kain, Vianoce
Dedinská – Poludienok, Večera
Sociálna epika – Zuzanka Hraškovie, Na Luciu
Epická skladba – Hájniková žena
Historická tématika – Rastislav, Pribina, Ľútosť Svätopluka
Fantastické námety – Pomsta mŕtvych, Topeľci
Dráma – hry – Vzdelanie, Pomsta, Otčim
- tragédia - Herodes a Herodias
Martin Kukučín
* v Jasenovej na Orave
- študoval na slovenskom gymnáziu v Martine a v BB
- študoval medicínu v Prahe
- zomrel na zápal pľúc
- pochovali ho na Záhrebskom cintoríne Mirogaj
- jeho telesné pozostatky odviezli do Martina
Tvorba:
Poviedky – Na hradskej ceste, Neprebudený, Z teplého hniezda, Ó Michale, Veľkou lyžicou, Tri roje cez deň, Rysavá jalovica
Prózy – NA obecnom salaši, Z našej hradskej, Pred skúškou, Mladé letá, Vianočné oblátky, Keď báčik s Chochoľova umrie, Na podkovickom bále, Mišo, Dies Irae, Do školy
Romány – Dom v stráni, Mať volá, Bohumil Valizlosť Zábor
Novely – Košútky, Klbká, Rozmarínový mládnik
Divadelné hry – Komasácie, Bacúchovie dvor, Obeta
2. VLNA SLOVENSKÉHO REALIZMU- (1990 – 1918)
BOŽENA SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA
JOZEF GREGOR – TAJOVSKÝ
JÁN ČAJAK
ĽUDMILA PODJAVORINSKÁ
JANKO JESENSKÝ
IVAN KRASKO
Božena Slančíková – Timrava* v dedinke Polichno v rodine evanjelického farára
- študovala na meštianskej škole v BB
- vyššieho vzdelania sa jej nedostalo
- bola pochovaná v Lučenci
Tvorba:
začiatky – veršovaná pokusy a próza (ľúbostné motívy, charakteristické vlastnosti, spoločnosť)
Poviedky(ľúbostné príbehy) – Za koho ísť, Darmo, Kandidát ženby, Zvrchovaný čas, Pomocník
Poviedky (s vidieckej inteligencie a slovenskej dediny) – Na jednom dvore, Mojžík, Mocnár, Márnosť všetko, Ondro Hľonzo, V predvečer, Ťapákovci
Tzv. “panské“ poviedky – Ťažké položenie, tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bez hrdosti, Veľká šťastie
Novela: Hrdinovia
Románová novela – Skúsenosť, Všetko za národ
Divadelné hry – Chudobná partia, Páva, Odpoveď, Prekážky
Jozef Gregor – Tajovský* v Tajove pri BB
- dostal sa do opateri starého otca
- študoval na starej meštianskej škole v BB
- študoval v Kláštore pod Znievom,
- pracoval 5 rokov ako učiteľ - 6 učiteľských miest
- už ako spisovateľ odišiel študovať do Prahy
- pracoval v spolku Detvan,
- žil v Martine
- Zomrel a je pochovaný v Tajove
Tvorba:Poviedky – Omrvinky, Z dediny
Poviedky zachytávajúce zlá – Maco mlieč, Apoliena
„chlebové“ poviedky – Horký chlieb, Na chlieb, Mišo
Rozprávky s Ruska – Mamka Pôstková, Umrel Tomášik
Poviedky s komediálnym konfliktom – Ženský Zákon, Nový život, Statky – Zmätky
Jednoaktovky – Matka, Tma, Hriech, V službe
Dráma – Smrť Ďurka Langsfelda, Blúzniovci, Hrdina
Ľudmila Podjavorinská (rodená Riznerová)* v Horných Bzinciach
- študovala na Ľudovej škole
- zomrela v Novom meste nad Váhom
Tvorba:Besednica – Turecká svadba
Zbierka lyrických veršov – Z vesny života
Epické básne – Po bále, Na bále, Prelud, Piesne samoty
Krátke prózy – Ondráš, V otroctve, Žena
Humorné – Sokovia, Na záletoch, Pod svietňou
Veršované rozprávky – zajko – Bojko, - Čin - Čin
Poviedky – Baránok Boží
Ján Čajak- patrí do druhej vlny, ale píše znakmi začiatočného obdobia
- pôsobil v Petrovci a tam aj zomrel
Tvorba: Ľudovýchovné poviedky – Tri rozprávky, Pred oltárom, Suchoty, Jožkova svadba
Románový pokus – Rodina rovesných
Maco Mlieč – Jozef Gregor Tajovský- dej: Poviedka začína stretnutím autora s kraviarom Macom a pokračuje ich následným rozhovorom. Rozprával o svojom osude, no nesťažuje sa, skôr vzdáva vďaku richtárovi za doterajšiu opateru a aj za to, že mu sľúbil doopatrovať ho až do jeho smrti, či už bude vládať robiť, alebo nie. Ako mladý v 18 rokoch nastúpil do služieb u bohatého gazdu ako paholok. Kým mu rodičia žili, dostával od gazdu aj slušnú plácu, no jemu stačilo len aby mal čo jesť, čoho si vypiť a trochu tabaku do fajočky. Spával pri koňoch a práve kone sa stali jemu najmilšie. Staral sa o ne lepšie ako o seba samého. Čím ďalej, tým viac sa zanedbával. Roky pribúdali a už sa nevládal o kone starať, nuž gazda ho k volom pridelil. No neskôr ho spravil pastierom kráv. Zdravie ho opúšťalo, v kolene štiepalo. Už spával len v telinci. Ostatní sluhovia, keď ho videli, tak aj jeho robotu spravili.
Jedného večera sa Maco vypravil do domu za gazdom, zistiť, čo mu je dlžný. Gazda ho ubezpečil, že nemá žiadne podlžnosti a sľúbil mu dať 13 zlatých za všetku tú robotu. Maco bol spokojný a povedal gazdovi, aby tie peniaze použil na jeho pohreb. Ráno ho našli mŕtveho. Gazda ako sľúbil, vystrojil mu poriadny pohreb. Na truhle bolo ešte aspoň naposledy spravodlivé meno Macovo, i kedy sa narodil a umrel, že richtára celá obec pochválila, len sluhovia v obci si povrávali, že však ho mal za čo pochovať.
- kritizuje sociálne pomery v dedine, útlak obyčajných ľudí.
