Valér je však skromný: „Zo všetkého, čo ste spomenuli, zaslúži si vašu pozornosť len moja láska.“

Za každú cenu sa chce zapáčiť Harpagonovi. Je ľstivý a vytrvalý. „Veď vidíte, k akej prefíkanej úslužnosti som sa musel uchýliť, aby som sa vplichtil k nemu do služby, za akou maskou sympatie a citovej zhody sa schovávam a na akého človeka sa deň čo deň hrám, aby som si získal jeho náklonnosť.“ Vo všetkom mu prikyvuje a to dokonca aj vtedy, keď ho má rozsúdiť s Elizou, čo sa týka svadby. ,,Verabože, peniaze sú cennejšie ako všetko na svete.“

„Najlepším receptom, ako si získať ľudí, je vystatovať sa pred nimi ich vlastnými záľubami, prikyvovať ich zásadám, okiadzať ich slabosti a tlieskať im na všetko čo robia. Môžeme ich smelo klamať do očí, lebo aj najprešibanejší sadnú lichoteniu zakaždým na lep.“

Svoje konanie ospravedlňuje týmto výrokom: „Pri zamestnaní, ako je moje, úprimnosť, pravda, štipku trpí, ale za to, že si ich nemožno získať inakšie, nenesú vinu tí, čo lichotia, ale tí, čo chcú, aby sa im lichotilo.“

Svojím správaním si však znepriatelil služobníctvo, pretože sa na ich úkor snaží zapáčiť Harpagonovi. Keď Jakub pýta peniaze, Valér hovorí: „Jakživ som nepočul bezočivejšiu odpoveď. Akýže to zázrak pripraviť dobrú hostinu za hodne peňazí! Ak je kuchár na voľačo súci, prichystá lacnú hostinu.“ Potom kuchár vymenúva, čo bude treba navariť. „Vari si pán Harpagon pozval hostí, aby ich žranicou zniesol zo sveta? Nikdy si nepočul, že nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili.

Valér je zdvorilý, ale keď si naňho Jakub „vyskočí“, len tak sa nenechá urážať a zbije ho. Na konci sa náhodou príde na to, kto je skutočný otec Valéra a to potom, ako vyrozpráva všetkým svoj príbeh. Anzelm sa prizná, že je otec Mariany a Valéra.


Mariana

Kleantova milá, Valérova sestra a Anzelmova dcéra. Je to veľmi pekné mladé dievča, do ktorého sa Kleant hneď zamiluje. „Príroda nestvorila bytosť ľúbeznejšiu. Očarila ma v tej chvíli, keď som ju po prvý raz zočil. Žije so svojou starou dobrou mamou, ktorá skoro stále chorľavie. Nevieš si predstaviť, ako ju tá zlatá stvora má rada.“

Má síce urodzený pôvod, ale žije v biede, pretože v detstve stratila svojho bohatého otca, keď stroskotali na lodi. Je pokorná a skromná. „Ach, bože, či ja môžem o niečom rozhodovať? Ja nie som svojou paňou a najviac, ak si môžem niečo zbožne priať.“

Je ohľaduplná, nemyslí len na seba, ale v prvom rade na svoju matku. „Aj keby som nedbala na mnohé ohľady, ktoré viažu naše slabé pohlavie, je tu úcta, ktorú cítim k matke. Vždy ma vychovávala s nevýslovnou láskou a nevedela by som sa odhodlať na to, aby som jej spôsobila žiaľ."

Mariana je postava, kvôli ktorej vznikne spor. Má si zobrať Harpagona, napriek tomu, že k nemu necíti nič, len odpor. „Nevieš si predstaviť, aká hrôza chytá človeka, keď sa blíži k derešu, na ktorý ho majú priputnať.“

Zamiluje sa do Kleanta, ktorý ich často navštevuje. „A keby som si mohla sama voliť, spomedzi všetkých by som si jeho vybrala.“ Pred Harpagonom sa prizná, že cíti určitú náklonnosť voči Kleantovi a nechce mu byť proti vôli macochou. „Dávam vám slovo, že ak sa nebudem musieť podrobiť krajnému nátlaku, nikdy neprivolím k manželstvu, ktoré vy vás zarmútilo.“


Frozína

Frozína je dvojtvárny typ, pokrytec, tiež idúci za svojím cieľom len kvôli peniazom. Nehľadí pri tom na ľudské city len na to, čo by z toho mohla získať. Jej „povolanie“ je dohadzovačka. „Dohadzujem jedno-druhé, núkam ľuďom svoje služby, slovom, robím všetko, aby som čo naviac vytĺkla zo skromného nadania, ktoré mám. Stvorám, ako som ja, nedal pánbožko iný dar ako prefíkanosť a šikovnosť.“

Chce zorganizovať svadbu Harpagona a Mariany, lebo si myslí, že tým niečo získa. Šidlo ju však upozorňuje. „Ak z neho, čo len kvapku vyžmýkaš, budeš, namojhriešnu, šikovnica. Upozorňujem ťa, že v tomto dome aj peniaze stoja groš.“