Victor Hugo: Chrám Matky božej v Paríži

Victor Hugo (1802-1885) - zakladateľ, teoretik a praktik francúzskeho romantizmu. Narodil sa ako syn generála Napoleonovej armády. Zaujímal sa nielen o literatúru, ale i o politiku. Prvé úspechy získal v mladosti za básne uverejňované v populárnych časopisoch. Neskôr začal tvoriť básnické zbierky, cyklus epických básní Legenda vekov, Ódy a balady. Svoje uplatnenie našiel aj v dráme či próze. Úplne typické pre romány Victora Huga je siahodlhý opis plný znakov romantizmu, citovosť, filozofické úvahy. Autora k napísaniu diela Chrám Matky božej v Paríži podnietil tajomný nápis v tmavom zákutí jednej veže Chrámu Matky božej. Rukou na stene bolo vyryté slovo OSUD.

Chrám Matky božej v Paríži

Literárny druh: Epika
Literárny útvar: román
Téma: Romantický príbeh medzi škaredým Quasimodom a Esmeraldou, ktorá má ešte ďalších dvoch nápadníkov.

Idea: Krása človeka nespočíva len v jeho fyzických prednostiach, mnohokrát je človek škaredší, vo svojom vnútri oveľa lepší a krajší, so skutočným srdcom, ktoré vie ľúbiť.

Kompozícia: 2 zväzky, 1. má 5 kníh a druhý 6. Knihy sa delia na menšie celky, kapitoly. Samotné kapitoly sa venuje prevažne jednému významnému dejovému prvku.

Hlavné postavy:

Quasimodo: typický hlavný hrdina romantického diela, je to osoba plná kontrastov, síce jeho vonkajší výzor je škaredý, ba priam ohavný, vo svojom vnútri je citlivý a starostlivý. Autor jeho výzor popísal takto: „Obrovská hlava, na ktorej sa ježili ryšavé vlasy, medzi plecami obrovský hrb, ktorého náprotivok sa črtal aj vpredu, stehná a nohy tak čudne pokrútené, že sa mohli dotýkať iba kolenami, chodidlá široké, ruky obludné, štvorhranný nos, maličké ľavé oko prekryté chlpatou ryšavou obrvou, pravé oko sa strácalo pod obrovskou bradavicou a pri všetkej tej obludnosti bola v ňom akási hrozná sila a odvaha.“. Celý svoj život je oddaný svojmu adoptívnemu otcovi a učiteľovi arcidiakonovi Frollovi. Keď mal Quasimodo 4 roky, dali ho na „adopciu“ do chrámu Matky božej. Pre jeho ohyzdný vzhľad sa ho nikto nechcel ujať. Zľutoval sa nad ním len arcidiakon Claude Frollo. Claude ho naučí čítať, písať a rozprávať. Keď Quasimodo vyrastie, stáva sa z neho zvonár u Matky božej. Svoje povolanie i zvony si veľmi obľúbil, takmer ako jeho adoptívneho otca. Paradoxné je, že zvuk jeho milovaných zvonov ho pripravili o sluch. Katedrála je pre neho celým svetom, pozná každý jej kút. V katedrále žije celý svoj život, takmer ju neopúšťa, lebo kvôli jeho výzoru ho vyštvali zo spoločnosti. Ľud sa Quasimodovy vysmieva, ale sa ho aj boja, lebo si myslia že je v spojení s diablom. Quasimodo začína ľud nenávidieť, stáva sa plachým a nesmelým. Z kostolnej veže sleduje mladú krásnu cigánku Esmeraldu, ktorá tancuje a predvádza svoje triky s kozou na námestí. Quasimodo sa zamiluje do Esmeraldy, aj pre jeho výzor je láska len jednostranná. Po tom, čo Esmeraldu odsúdia na smrť Quasimodo koná nadľudské až titanské činy, aby svoju lásku ochránil pred smrťou. V závere sa rozhoduje medzi láskou ku arcidiakonovi a Esmeralde, volí si lásku k žene a svojho adoptívneho otca zabije. Esmeraldu miloval z celého srdca, chránil ju a bol jej až natoľko oddaný že zomrel dobrovoľne s ňou.

Esmeralda: krásne šestnásťročné dievča pokladané za cigánku. Bola plná temperamentu, neprestajne živá a s úsmevom na tvári. Svojím temperamentom sa živila, bola totiž tanečnicou, spolu zo svojou kozou Džali predvádzali triky na Parížskych námestiach. Je protikladom Quasimoda, je očarujúco krásna, nežná a dôverčivá. Keď bola ešte malé dieťa, tak ju ukradli Cigánky, a tie ju vychovávali. Po jej mame jej ostal iba medailónik a maličká topánočka. Bola taká láskavá, aby zachránila básnika Pierra Gringorie pred popravou, stala sa jeho manželkou, stali sa priateľmi. Pretože bola ľahkomyseľná a prostá zamilovala sa do známeho sukničkára Phoebusa. Raz v noci keď sa s ním stretla ho ktosi prebodol. Podozrenie padlo na ňu a uväznili ju. Esmeralda si však nadovšetko vážila a milovala slobodu a tak pobyt v žalári bol pre ňu utrpením. Arcidiakon ju vo väznici navštívil a navrhol jej, že ak sa stane jeho ženou, oslobodí ju od popravy, keďže je z celého srdca oddaná Phoebovi ponuku odmietne. Čaká ju obesenie, z ktorého ju unesie Quasimodo, a poskytne jej azyl v chráme. Drží ju v chráme avšak jedného večera ju Pierre spolu s arcidiakonom unesie. Počas únosu spozná svoju pravú matku, Godulu. Vojaci ju ale chytia a popravia.

Claude Frollo: arcidiakon, ktorý celý svoj život trávi v malých komorách chrámu. Miluje Esmeraldu a kvôli tejto láske je schopný i vraždiť. Je najrozpornejšia postava, je osobnosť, ktorú vášeň k žene pretvorí na netvora, veľmi vzdelaný, vážený, sám si uvedomuje svoju zmenu, sám hovorí, že pľuje svojmu Bohu do tváre, nechce byť pastierom duší, ochutnáva i zakázané ovocie alchýmie a astrológie, rozmýšľajúci o živote, milujúci, ale žiarlivý, neuvedomujúci si city iných a ich konanie. Navonok vystupuje ako múdry muž, ktorého musí každý rešpektovať, no jeho sebecká až chlipná láska k Esmeralde ho privedie k šialenstvu. Parížsky arcibiskup, vychovávateľ Quasimoda. Pod maskou vyrovnanosti skrýval rozporuplnú, žiarlivú bytosť, ktorá je kvôli láske k Esmeralde schopná zabiť.

Phoebus: kapitán nočnej hliadky, vždy vyparádený vo svojej uniforme, za ktorým sa každé dievča obzrelo, známy sukničkár, do ktorého sa zamilovala i Esmeralda. Dôstojník parížskeho pluku, ktorý je zasnúbený, a ktorý sa aj napriek tomu radostne oddáva dievčinám a múti im hlavy. Takto dostal aj Esmeraldu. Hovorí jej, že ju miluje, čo vôbec nie je pravda. Nakoniec sa ožení so svojou snúbenicou a na Esmeraldu si ani nespomenie. Mladý pekný muž, veliteľ kráľovskej stráže. Bol známym parížskym sukničkárom. Aj napriek tomu, že bol zasnúbený s Ľalianou nebránil sa posedeniam v miestnych krčmách s krásnymi dievčatami ako napríklad Esmeralda, ktorá sa doňho zamilovala. On ju však chcel len využiť.

Pierre Gringoiere: chudobný básnik a dramatik. Po nevydarenom mystériu prišiel o všetky peniaze. Chceli ho zabiť cigáni, ale Esmeralda ho zachránila tým, že sa zaňho vydala. Svoju záchrankyňu mal úprimne rád, ale ona ostávala k jeho citom stále chladná, nikdy ho nemilovala. Skôr ako do nej sa zamiluje do jej kozičky, ktorú nakoniec zachráni a stane sa z neho bohatý básnik.

Gudula: Esmeraldina pravá matka. Nenávidela cigánov, pretože jej v mladosti ukradli jej krásnu dcérenku, myslela si že ju na sabate zjedli a namiesto nej jej podhodili mrzáka Quasimoda. Na konci príbehu zisťuje, že Esmeralda, ktorú nazačiatku prekliala, je jej stratená dcéra a tak sa ju snaží zachrániť, čo sa jej ale nepodarí a ona od vyčerpania zomiera.

Miesto deja: Paríž roku 1482

Dej:
Je 6.1.1482, sviatok Troch kráľov a slávnosť bláznov. V Súdnom paláci sa tlačia stovky ľudí a čakajú na mystérium. Sľubuje kultúrny zážitok, ale obecenstvo Gringoiereho hra nezaujme. Oveľa príťažlivejšou činnosťou je voľba pápeža bláznov, ktorým sa po rýchlom verdikte stáva Quasimodo, zvonár z chrámu Matky božej. Utrápený Pierre Gringoiere bez akýchkoľvek finančných prostriedkov odchádza zo sály, túla sa nočným Parížom, až natrafí na Esmeraldu, mladú cigánku, ktorá si zarába tancovaním a predvádzaním svojej kozičky na námestiach. Začína ju prenasledovať. Nečakane ju prepadnú, no on nemôže nič urobiť, keďže zachraňovať mladé dievča prichádza kapitán lukostrelcov kráľovskej stráže, Phoebus. Chudobnému básnikovi nezostáva nič iné ako sa ďalej pustiť nočnými uličkami. Takýmto spôsobom sa dostáva až na Dvor divov, územie žobrákov. Hrozí mu stretnutie so šibenicou, ale objavuje sa záchrana v podobe Esmeraldy, ktorá si ho berie za manžela. Quasimoda, ktorý spáchal útok na cigánku odsúdia na pranier. O hlade a smäde tam musí znášať nadávky, obvinenia a kopance od ľudí. Iba nežná Esmeralda sa nad ním zľutuje a dáva mu vodu. Práve tento okamih je pre ryšavého zvonára osudným, zamiloval sa do Esmeraldy.
Uplynulo niekoľko týždňov, ale kapitán Phoebus na Esmeraldu nezabudol. Dohodne si s ňou stretnutie, na ktoré však nevedomky, v opitom stave pozýva i arcidiakona Frolla. Ten sa ukrýva v kúte, zatiaľ čo Esmeralda s kapitánom sa vyznávajú so svojich citov: Ich šťastie však netrvá dlho. Žiarlivý Claude Frollo vychádza zo svojho úkrytu s dýkou vpred, mieriacou rovno na mladíka, ktorý v okamihu padá s hruďou zakrvavenou. Esmeralda je z tohto náhleho útoku taká rozčarovaná až sama omdlieva a stráca vedomie. Objavujú ju až vojaci, ktorí ju okamžite odsudzujú za vraždu. Pod nátlakom sa činu prizná. Jej milovaný však nie je mŕtvy. Phoebus stále žije, no s Esmeraldou už nechce mať nič spoločné. Vo väzení, kde čaká na smrť ju navštívi arcidiakon. Vyznáva sa jej z lásky, ponúka slobodu, ale ona odmieta. Radšej zomrie. Ale Quasimodo vystihuje správnu chvíľu a unáša ju do chrámu, kde sa z nich dvoch stávajú dobrí kamaráti. Zvonár ju ochraňuje, dokonca nevediac útočí na svojho učiteľa, Frolla, počas jeho útoku na cigánku. O zajatej Esmeralde sa dozvedá i jej manžel, ktorý je natoľko iniciatívny, až privádza do chrámu Matky božej tulákov z celého Dvora divov, aby jeho mladej manželke pomohli. Quasimodo si však myslí, že jeho chránenkyňu chcú zabiť tak ju obetavo bráni. Cez jeho odpor nakoniec prechádza iba Frollo a Gringoiere. Arcidiakon ešte raz predostiera svoju ponuku, no tá je i teraz odignorovaná. Esmeralda sa tak dostáva do rúk Guduly, ktorá ju má strážiť, aby sa jej náhodou niečo nestalo. Vďaka maličkej topánočke, ktorá jej jediná ostala ako spomienka po matke, ju Gudula spoznáva a prijíma za svoju stratenú dcéru. Chce ju síce ochrániť, avšak Esmeralde sa pomôcť nedá. Uteká odtiaľ preč a nešťastnou náhodou sa dostáva do rúk vojakom. Jej osud je spečatený. Kat ju už drží vo svojich rukách, no Gudula sa nechce svojej znovu nájdenej dcérky vzdať, tak i ona pri páde z rebríka zomiera. Quasimodo chce svoju milovanú zachrániť, ale je neskoro, je mŕtva. Claude Frollo sa teší, čo sa mu však nevypláca, keď ho za všetky jeho zlé skutky Quasimodo zhodí z veže chrámu Matky božej a sám sa stráca. Phoeba aj napriek jeho predošlým skúsenostiam čaká pekný osud, žení sa a Gringoiere konečne žne úspechy v svete literárnej tragédie. Asi o dva roky našli dve kostry, z ktorých jedna čudne objímala druhú. Jedna z nich bola kostra ženy, Esmeraldy. Druhá kostra, kostra muža, mala pokrivenú chrbtovú kosť, hlavu zaseknutú medzi lopatky a jednu nohu kratšiu, bol to Quasimodo.

Záver: V diele vystupuje mnoho iných postáv a má mnoho dejových línii ktoré sa navzájom preplietajú. Okrem iných postáv sa tam nachádza aj postava rozprávača, ktorá je stotožnená so samotným autorom. Autor detailne popisuje Paríž, ako vyzeral 300 rokov pred životom autora, na konci 15. storočia. Autor v diele zachytáva bežný stredoveký život v Paríži všetkých sociálnych skupín, od tulákov a bezdomovcov až po samotného kráľa Francúzska.