Slovenská literárna moderna
- Rozvoj priemyslu v Rakúsko – Uhorsku (rozvoj železnice). Slovensko sa stáva najpriemyselnejšou časťou Rakúsko – Uhorska. Na jednej strane pozitívum – modernizácia spoločnosti, na druhej strane nevýhodné postavenie poľnohosp. roľníkov – hospodárske zbedačovanie vyústilo k hospodárskej kríze.
- Spisovateľ sa z verejného politického činovníka mení na individualistu alebo osobnosť; na umelca, ktorý má právo presadzovať
svoj vlastný názor a nemá len povinnosť zastupovať v literatúre všeobecné národ. ciele.
- Rozvýjajú sa nové smery a prúdy na Slovensku
- Predchádzajúca generácia na čele s Hviezdoslavom a Vajanským stráca vedúce postavenie, nedokáže vyjadriť všetky rozporné
stránky skutočnosti.
- Napriek tomu mladá generácia sa nevzdáva tradície, ale vyjadruje k nej aj kritický postoj. Odmieta konzervativizmus.
Začiatkom 20. storočia si na slovenskej literárnej scéne vydobili výrazné postavenie nové umelecké postupy, ktoré spoločne nazývame slovenskou literárnou modernou
PREDSTAVITELIA:
Ivan KRASKO, Janko JESENSKÝ, Vladimír ROY, Ivan GALL, František VOTRUBA
- Uverejňovali svoje práce v časopisoch Prúdy , Živena , Dennica , Slovenské pohľady
- Inšpirácie nachádzali aj vo svojich romantických predchodcoch ( Kráľ , Sládkovič , Botto ), nepovšimnutá nezostávala ani tvorba Štúra
Vzťah symbolizmu a romantizmu
- V myšlienkovom poňatí bol literárnej moderne blízky romantizmus, objavovali sa v ňom dávne túžby človeka po slobode, po všestrannom uplatnení sa ľudskej individuality a vymanení sa človeka z predsudkov.
- Romantizmus nastoľuje rozpor sen a skutočnosť.
- Slovenská literatúra vychádzala z európskych literatúr ( vplyv symbolizmu, impresionizmu, dekadencie).
PREDSTAVITELIA:
Puškin, Lermontov, Shelley, Petofi, Byron, Goethe
Zo svetovej literárnej moderny: Baudlaire, Verlain ,Mallarme
Literárne druhy: lyriky – zážitky z prírody, dojmy, vzťah k svetu.
Ivan Krasko - 1876 – 1958
- Študoval v Prahe na chemickej fakulte
- Pracoval v cukrovare v Kloboukách
- Počas 1. svetovej vojny bol na ruskom a talianskom fronte
- Lístok vydával pod pseudonymom Janko Cigáň
- V týchto básňach je hlboká nostalgia a poňatie lásky je veľmi citlivé
- Pseudonym odhalil František Votruba, keď zaslal svoju báseň do „ slovenského týždenníka “ a podpísal sa Janko Cigáň.
- Redakcia dostala list od skutočného autora a na základe písma a poštovej pečiatky sa zistil skutočný autor.
TVORBA: Nox et Solitudo 1909, Verše 1912
Nox et Solitudo
Krasko umiestnil svojho lyrického hrdinu do búrnej a tmavej noci. Do klivej samoty ( jeho poézia vznikala ďaleko od domova ), preto sa v nej tak často objavujú spomienky na rodný kraj a na jeho najdrahšiu bytosť – MATKU. Najznámejšia báseň: Vesper dominicae ( Nedeľný večer ). Úvod k tejto zbierke napísal Vajanský, ktorý mu zaželal „ šťastnú cestu z tieňov ku svetlu. “ Krasko
v zbierke všetko podrobuje osobnému pohľadu. Fakty vyjadruje cez svoju vlastnú dušu. Okrem témy rodného kraja venuje sa aj ľúbostným citom: Už je pozde...
Jeho básne majú baladický charakter. Na rozdiel od ľudových balád im chýba epickosť, charakter. Znaky = smútok, nostalgia, pesimizmus.
Verše
Krasko zostáva spočiatku verný nostalgii, ale postupne sa mu darí prekonávať smútok a zaznievajú optimistické tóny. Krasko
nechcel prepadnúť do starého sveta, preto hľadá východisko z krízy, hľadá šťastnú cestu z tieňov do svetla a pomáhajú mu k tomu 2 skutočnosti: bytostné priľnutie k domovu, jeho obraz domova je nabitý energ. vzburami kvôli stáročnému utláčaniu, ale i tušeniu nových zmien: Otcova roľa, Otrok, Baníci.
Vzplanutie a láska k jeho snúbenici Ilone Kňazovičovej z Dolného Kubína, svedkom na svadbe bol Hviezdoslav a jej venoval zbierku Verše
