Medzivojnová literatúra (Hemingway, Remarque, Rolland, Barbusse, Hašek)

Ernest Hemingway (1899 – Oak Park – 1961 – Ketchum), americký spisovateľ, novinár, po vstupe USA do vojny sa pokúšal dostať do armády – odvodové komisie ho neprijala, do vojny sa dostal cez Červený kríž a stáva sa vodičom ambulantného vozidla na tal. fronte, bol zranený – prvý zranený Američan – zranenie mu zanechalo fyzické i duševné stopy, 1920 –pracoval v Paríži ako zahraničný spravodajca – stáva sa členom avantgardnej umeleckej skupiny; lit. teoretička Gertrude Steinová 1-krát použila termín stratená generácia – motto k románu Slnko aj vychádza (Fiesta) – skupina Angličanov a Američanov – dezilúzia, sklamanie po skončení vojny, znášali psychické následky vojny)

tvorba:

Zbohom zbraniam (1929 – protivojnový román; príbeh lásky Frederika Henryho a anglickej ošetrovateľky Catherine Barkleyovej; vojnu predstavuje ako absurditu, nezmyselnú vec, ktorá zasahuje do osudov jednotlivcov; Frederik má veľa spoločného s inými Hemingwayovými hrdinami – jeho vojenské postavenie je neurčité, bezperspektívne; na otázku prečo išiel bojovať v úvode odpovedá: „Nie je na všetko vysvetlenie.“, v závere „Neviem, nemal som rozum.“; je rozčarovaný nezmyselným vraždením; spolu s Cathrin odchádza do Švajčiarska, ale Cathrin zomiera pri pôrode – jej smrť je logickým vyvrcholením deja, aj keď s vojnou nesúvisí – je rovnako nezmyselná ako zomieranie vo vojne)

Komu zvonia do hrobu (španielska občianska vojna (zúčastnil sa jej ako vojnový korešpondent); motto – John Donn: „Nikto nie je ostrovom samým pre seba...“; hrdinom je univerzitný prof. španielčiny Robert Jordan, kt. sa prihlásil do medzinárodnej brigády; pripojil sa k partizánom pri Segone; jeho úlohou bolo vyhodiť do vzduchu most, aby zabránil nepriateľovi presun; vedúci skupiny bol Pablo - prejavoval voči nemu nedôveru na rozdiel od Anselma a Pablovej družky Pilar; jednotka prichýli aj dcéru republ. starostu Máriu, otca kt. zavraždili, Robert sa do nej zamiluje; Robert plní svoju úlohu, aj keď si uvedomuje jej nezmyselnosť, most vyhodia, ale starec Anselmo zomiera a Robert si zlomil nohu; skupinu poslal do bezpečia a sám so zbraňou v ruke čakal na nepriateľov – nemyslí na seba, ale ne iných, verí, že tu vykonal niečo dobré; dospieva k myšlienke, že „Svet je pekné miesto a oddá sa zaň bojovať.“ ; idealizované romantizované vzťahy medzi Robertom a Máriou sa stali dôvodom veľkého čit. úspechu; Robert je typický hemingwayovský hrdina – mužný, uvažujúci, snaží sa žiť dôstojne a slobodne vo svete zla a smrti; podstatné nie je to, že sa obetuje, ale za čo sa obetuje ; je individualistický hrdina, hoci nie vždy súhlasí s kolektívom, krajné životné situácie mu kážu stotožniť sa s kolektívom; od Frederika Henryho sa líši v tom, že od 1. momentu vie, za čo ide bojovať)

Starec a more („Človek nie je stvorený na porážku, človeka možno zdrviť, ale nie poraziť.“; starec Santiago vychádza po 84 dňoch neúspešného rybolovu na more, ale bez chlapca Manolina; uloví rybu – boj trvá 2dni a 2 noci; ryba vlečie jeho loď na more; rybu zasiahol harpúnou, pripútal k člnu a ťahal späť – krv prilákala žralokov a oni naňho zaútočili; starec bojuje aj vtedy, keď má k dispozícii len zlomené veslo, ale žraloky rybu zožerú a do dediny pripláva len s kostrou ryby; príbeh je epickou metaforou o živote – naznačená alegória: starec – ľudstvo, žralok – zlo = príbeh o zmysle ľuds. života; meradlom ľuds. šťastia nie je materiálny zisk, ale hĺbka uspokojenia, kt. prináša čestný boj a vedomie, že človek urobil pre to, čo chcel dosiahnuť, všetko, čo bolo v jeho silách; hovorí o schopnosti človeka čestne prehrávať a aj v prehre potvrdiť svoju silu; autor hrdinov uvádza do krajných situácii, v nich sa prejavujú kladné vlastnosti – odvaha, statočnosť, čestnosť, ale aj strach a zbabelosť; na charakteristiku svojho štýlu použil Hemingway názov „princíp ľadovca“ – zmysel diela, vzťahov, motív konania podobne ako podstat. časť ľadovca sú ukryté pod hladinou, nad ktorou vyčnievajú fakty, opisy)

49 poviedok (výber – téma Afrika: Snehy Kilimandžára, Zelené pahorky africké; býčie zápasy Smrť popoludní, Víťaz nič nezíska)Erich Maria Remarque (1898 – 1970, nemecko – švajčiarsky prozaik, súbežník stratenej generácie, 1916 – odišiel na záp. front ako dobrovoľník – protivojnový postoj, zákl. hodnotou sa stal holý život a medziľuds. vzťahom priateľstvo, stal sa novinárom – využíval znaky novinárskeho štýlu, poznačený vojnou – pocit stratenosti)

tvorba:

Na západe nič nového (autobiograf. román, dosiahol svetový úspech; zobrazuje utrpenie vojakov v zákopoch pozičnej vojny na D-FR fronte; členený na 12 kapitol, jednoduchá kompozícia, epizódy spája hl. postava Paul Bäumer – rozprávač; využíva retrospektívu, spomína, ako sa trieda gymnazistov dobrovoľne prihlásila na front pred dokončením štúdií, výcvik v kasárňach, prvé chvíle bojov – ovplyvnil ich učiteľ Kantorek; naturalisticky opisuje hrôzy zákopovej vojny; iracionalita frontu – rozhoduje inštinkt a náhoda; Paul zabije 1. človeka – cíti výčitky, keby sa táto situácia zopakovala, už by ho nezabil; vyzdvihuje priateľstvo medzi vojakmi; opisuje deň, kedy padol jeho priateľ, posledný z triedy padol Paul; rozprávanie v 1.os.sg., hovorový jazyk, vojenský slang; Paul na základe otrasných skúseností vytriezvie z nacionalistického opojenia; pri bojových scénach krátke vety – rytmickosť deja; posledná veta – smrť Paula Bäumera; dej je poprepletaný úvahami o nezmyselnosti vojny, o priateľstve – priateľ Katczinsky sa stará o mladších vojakov, ale v lete 1918 zomiera; Detering – sedliak, jediný, čo utečie; Kantorek – stal sa z neho domobranec)

Cesta späť (voľné pokračovanie románu Na západe nič nového; vojnové priateľstvo sa prenáša do civilného života; vojnoví navrátilci sa nevedia prispôsobiť životu v mieri) ; Traja kamaráti (Gottfried Lenz, Otto Köster, Robert Lockan; príbeh priateľstva a lásky; zobrazuje povojnové Nemecko – nezamestnanosť, inflácia, sociálne konflikty tvoria pozadie osudov kamarátov, bývalých účastníkov vojny; Robert za pomoci priateľov beznádejne bojuje za záchranu Patricie Hollmannovej – Pat.)
emigrácia: Víťazný oblúk (nemeckí emigranti v Paríži koncom 30. rokov; hl. postava chirurg Ravic, kt. musel emigrovať, lebo ukrýval 2 priateľov, kt. prenasledovali nacisti; fr. úrady ho niekoľkokrát deportovali späť do Nemecka; gestapák Hanke – má na svedomí smrť jeho priateľov aj jeho ženy) ; Tiene v raji (nemeckí emigranti v USA) ; Čas žitia a čas umierania (téma 2. svet. vojny; nem. vojak Ernst Graeber – príslušník wermachtu, bojiská vo FR., S Afrike, na V fronte; obdobie, kedy Ernst dostal dovolenku, spoznáva sa s Alžbetou, ožení sa s ňou, po návrate na front zahynie, keď sa pokúsi vyslobodiť zajatých partizánov) ; Čierny obelisk (román, I. svet. vojna) ; Nebo nepozná obľúbencov (vzťah automobilového pretekára a chorej dievčiny)

Romain Rolland (predstaviteľ fr. literatúry, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, zaujímal sa o hudbu a históriu, pôsobil ako profesor na parížskej Sorbone – vyučoval dejiny hudby)
tvorba : Ján Krištof (román; predlohou k hl. postave bol L. van Beethoven; vychádzal aj z vlastných život. skúseností; celé meno hl. postavy je Ján Krištof Krafft (sila) do tejto postavy vložil svoju predstavu o šťastnejšom ľudstve; kompozícia: rozvetvené kompozičné postupy a mnohodejovosť; označuje sa ako román – rieka – jednotiacim motívom je rieka Rýn) ; Očarená duša (4-zväzkový románový cyklus; hl. postava Anette Riviérová – zbavuje sa meštiackych vzťaho) ; Peter a Lucia (autor je vo vzťahu k vojne pacifista a humanista, v čase I.svet, vojny – ŠVAJ – označený za vlastizradcu, dielo – reakcia na zbombardovanie kostola v Paríži – autorova reakcia na danú vec, psycholog., protivojnová a lyrická novela, budovaná na kontraste život – smrť ; láska – vojna , dielo má 2 roviny – histor. pozadie (odpor voči vojne, falošné vlastenectvo, udavačstvo, spol. atmosféra v Paríži, vojna, procesy s vlastizradcami) a intímna rovina (láska Petra a Lucie – do seba uzavretý vzťah 2 ľudí) , P rodičia sa prispôsobovali spoločnosti, jej názorom ; P brat bojoval vo vojne a stratil všetky ideály ; P a L pochádzajú z rozličných spol. vrstiev (meštiak - chudobná), autor zobrazuje lásku 2 mladých ľudí na pozadí 2 svet. vojny, nežná láska sa končí tragicky na veľký piatok roku 1918, ke´d obaja zomieraju pod troskami chrámu pri bombardovaní Paríža ; absurdný záver = absurdná vojna

Henri Barbusse (básnik, prozaik, publicista) ; Oheň (protivojnový román, vrchol autorovej tvorby; podtitul Denník bojového družstva; zachytáva autentické zážitky z vojny na fr.-nem. fronte; kontrast: drsné vojnové scény, vojenský žargón – obraznosť, lyrické zložky; nemá dej a hl. hrdinu; príbeh vrcholí, keď v boji zahynie takmer celé družstvo)

Jaroslav Hašek (česká lit., najvýstižnejší pohľad jednoduchého človeka na vojnu, satira, humor); Osudy dobrého vojaka Švejka (vrchol tvorby, svetový humoristický román o vojne; bol sfilmovaný; Švejk – 40-ročný starý mládenec; živí sa chovom a predajom kradnutých psov; dostáva sa do vojny nezvyčajným spôsobom – dostal sa do väzenia – dostáva povolávací rozkaz do R-U armády; stal sa sluhom nadporučíka Lukáša; aby mu urobil radosť, ukradol psa plukovníkovi Krausovi; ten to zistil a oboch poslal na front)