Ernest Hemingway (1899 – Oak Park – 1961 – Ketchum), americký spisovateľ, novinár, po vstupe USA do vojny sa pokúšal dostať do armády – odvodové komisie ho neprijala, do vojny sa dostal cez Červený kríž a stáva sa vodičom ambulantného vozidla na tal. fronte, bol zranený – prvý zranený Američan – zranenie mu zanechalo fyzické i duševné stopy, 1920 –pracoval v Paríži ako zahraničný spravodajca – stáva sa členom avantgardnej umeleckej skupiny; lit. teoretička Gertrude Steinová 1-krát použila termín stratená generácia – motto k románu Slnko aj vychádza (Fiesta) – skupina Angličanov a Američanov – dezilúzia, sklamanie po skončení vojny, znášali psychické následky vojny)

tvorba:

Zbohom zbraniam (1929 – protivojnový román; príbeh lásky Frederika Henryho a anglickej ošetrovateľky Catherine Barkleyovej; vojnu predstavuje ako absurditu, nezmyselnú vec, ktorá zasahuje do osudov jednotlivcov; Frederik má veľa spoločného s inými Hemingwayovými hrdinami – jeho vojenské postavenie je neurčité, bezperspektívne; na otázku prečo išiel bojovať v úvode odpovedá: „Nie je na všetko vysvetlenie.“, v závere „Neviem, nemal som rozum.“; je rozčarovaný nezmyselným vraždením; spolu s Cathrin odchádza do Švajčiarska, ale Cathrin zomiera pri pôrode – jej smrť je logickým vyvrcholením deja, aj keď s vojnou nesúvisí – je rovnako nezmyselná ako zomieranie vo vojne)

Komu zvonia do hrobu (španielska občianska vojna (zúčastnil sa jej ako vojnový korešpondent); motto – John Donn: „Nikto nie je ostrovom samým pre seba...“; hrdinom je univerzitný prof. španielčiny Robert Jordan, kt. sa prihlásil do medzinárodnej brigády; pripojil sa k partizánom pri Segone; jeho úlohou bolo vyhodiť do vzduchu most, aby zabránil nepriateľovi presun; vedúci skupiny bol Pablo - prejavoval voči nemu nedôveru na rozdiel od Anselma a Pablovej družky Pilar; jednotka prichýli aj dcéru republ. starostu Máriu, otca kt. zavraždili, Robert sa do nej zamiluje; Robert plní svoju úlohu, aj keď si uvedomuje jej nezmyselnosť, most vyhodia, ale starec Anselmo zomiera a Robert si zlomil nohu; skupinu poslal do bezpečia a sám so zbraňou v ruke čakal na nepriateľov – nemyslí na seba, ale ne iných, verí, že tu vykonal niečo dobré; dospieva k myšlienke, že „Svet je pekné miesto a oddá sa zaň bojovať.“ ; idealizované romantizované vzťahy medzi Robertom a Máriou sa stali dôvodom veľkého čit. úspechu; Robert je typický hemingwayovský hrdina – mužný, uvažujúci, snaží sa žiť dôstojne a slobodne vo svete zla a smrti; podstatné nie je to, že sa obetuje, ale za čo sa obetuje ; je individualistický hrdina, hoci nie vždy súhlasí s kolektívom, krajné životné situácie mu kážu stotožniť sa s kolektívom; od Frederika Henryho sa líši v tom, že od 1. momentu vie, za čo ide bojovať)

Starec a more („Človek nie je stvorený na porážku, človeka možno zdrviť, ale nie poraziť.“; starec Santiago vychádza po 84 dňoch neúspešného rybolovu na more, ale bez chlapca Manolina; uloví rybu – boj trvá 2dni a 2 noci; ryba vlečie jeho loď na more; rybu zasiahol harpúnou, pripútal k člnu a ťahal späť – krv prilákala žralokov a oni naňho zaútočili; starec bojuje aj vtedy, keď má k dispozícii len zlomené veslo, ale žraloky rybu zožerú a do dediny pripláva len s kostrou ryby; príbeh je epickou metaforou o živote – naznačená alegória: starec – ľudstvo, žralok – zlo = príbeh o zmysle ľuds. života; meradlom ľuds. šťastia nie je materiálny zisk, ale hĺbka uspokojenia, kt. prináša čestný boj a vedomie, že človek urobil pre to, čo chcel dosiahnuť, všetko, čo bolo v jeho silách; hovorí o schopnosti človeka čestne prehrávať a aj v prehre potvrdiť svoju silu; autor hrdinov uvádza do krajných situácii, v nich sa prejavujú kladné vlastnosti – odvaha, statočnosť, čestnosť, ale aj strach a zbabelosť; na charakteristiku svojho štýlu použil Hemingway názov „princíp ľadovca“ – zmysel diela, vzťahov, motív konania podobne ako podstat. časť ľadovca sú ukryté pod hladinou, nad ktorou vyčnievajú fakty, opisy)

49 poviedok (výber – téma Afrika: Snehy Kilimandžára, Zelené pahorky africké; býčie zápasy Smrť popoludní, Víťaz nič nezíska)