I.Humanizmus a renesancia- písali sa najmä biblické hry, z ktorých plynulo ponaučenie

II.Klasicizmus- dramatická tvorba na Slovensku nemala tradície, v prvej polovici 19. storočia vznikajú priaznivejšie podmienky pre rozvoj drámy = vznik spisovného jazyka, rozvoj meštiactva a vznik národne uvedomelej inteligencie

Ján Chalupka

- veselohra Kocúrkovo- Kocúrkovom dnes označujeme pomery a ľudí s obmedzenými malomestskými názormi
- celý dej sa točí okolo voľby nového učiteľa, ktorého túžobne očakávajú najmä mamičky s dcérami, pretože v ňom vidia výhodnú partiu
-hl. postavy: odrodilci- obuvnícky majster Jánoš Tesnošil, jeho žena Madlena, ich deti Anička a Janík, pán z Chudobíc

národovci- učiteľ Sloboda, Ľudmila Procházková

- už samotnou voľbou mien autor postavy charakterizuje: Tesnošil šije tesné čižmy, pán z Chudobíc je chudobný zeman, učiteľ Sloboda je predstaviteľ národne uvedomelej inteligencie, ktorý túži po slobode vlastného národa
- všetci odrodilci sa tvária akí sú múdri, ale v skutočnosti ukazujú, že aj to málo, čo vedia, neovládajú správne
- Tesnošil je typický malomeštiak, ktorý sa túži dostať do vyšších kruhov, preto sa zalieča, podlizuje, napodobňuje ich spôsoby správania a pomaďarčuje sa, myslí si, že svojou maďarčinou ohúri aj nového učiteľa
- no opak je pravdou a učiteľ sa neulakomí ani na jeho rozmaznanú dcéru, ale zaľúbi sa do Ľudmily Procházkovej, dcéry bývalého učiteľa, ktorá má podobné zmýšľanie ako on.
- aj Tesnošilova manželka je typická malomeštiačka- klebetná, falošná a povýšenecká

III.Od romantizmu k realizmu- slovenská literatúra porevolučných a matičných rokov

Jonáš Záborský

- písal divadelné hry, väčšina je historického zamerania, knižného charakteru
- veselohra Najdúch- odhaľuje v nej mravnú skazenosť zemanov

Ján Palárik- Beskydov

- písal veselohry, využíval situačnú komiku, ktorá najčastejšie vznikala pri zámene postáv, používal veľmi peknú čistú slovenčinu, hovorový jazyk a rôzne príslovia, porekadlá a aforizmy, čím sa jeho hry stali blízke širokému okoliu divákov

- veselohra Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch- ideou je spoločenské a národné
zmierenie šľachty a ľudu, autor sa
vysmieva odnárodneniu, ale nevyužíva satiru, zápletku vytvoril dvojnásobný motív dvojníctva, zámena postáv mala byť previerkou skutočnej lásky

-hl. postavy: grófka Elíza Hrabovská, dcéra učiteľa Miluša Oriešková, barón Ľudovít
Kostrovický, inžinier Rohoň

- grófka očakáva na zámku príchod syna baróna Kostrovického, ktorý má k nej prísť na pytačky
- v tom čase sa na zámku oslavujú obžinky (slávnosť na konci žatvy)
- kráľovnú obžinkov má hrať Miluša
- grófka chce zistiť, či ju barón nechce len preto, že je grófka, a preto nahovorí Milušu, aby si vymenili úlohy
- to isté však spraví aj barón s inžinierom Rohoňom
- z tejto zámeny vzniká množstvo humorných situácií, ale nakoniec sa všetko skončí dobre, lebo „Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.“

-veselohra Drotár- dej sa odohráva v Pešti, drotár Bubenčík sa vybral hľadať do Pešti svojho
brata, ktorý sa tam vybral študovať
- prichádza do rodiny slovenského fabrikanta Rozumného, jeho brat si pomaďarčil meno na Doboši, vo veselohre je viacero zápletok, ktoré sú spôsobené zámenou osôb, na konci sa všetko vysvetlí a továrnik odmení drotára za jeho statočnosť

- veselohra Inkognito- opäť využíva zámenu osôb

IV. Realizmus

Jozef Gregor Tajovský

- očistil drámu od folkloristickej ozdobnosti, komediálny konflikt nahradil kresbou charakteru (nepoužíva situačnú komiku vzniknutú zámenou postáv)

- veselohra Ženský zákon- postavy: Anička Javorová s matkou Zuzou, Miško Malecký, jeho
otec Jano a matka Mara, dedinská klebetnica Dora
- Miško sa chce oženiť s Aničkou, rodičia súhlasia, kým sa nedozvedia, že mladí budú bývať u Javorových
- keď Miško odíde na vojnu, Dora začne Aničku ohovárať a ponúka Mare pre Miška bohatú nevestu- richtárovu dcéru, ktorá dostane veľké veno
- koniec sporom urobí Miškov otec
- Ženský zákon = dedinské, ženské spory, konflikt vytvára rozpor medzi láskou a majetkom

Statky – zmätky- napísal ju počas svojho pobytu v Nadlaku( Rumunsko)
- zachytil pomery na Dolnej zemi
- je z dedinského prostredia, zachytáva 3 vrstvy:

1. cynickí, bezdetní Palčíkovci- skúpi boháči
2. ľahtikári Ľavkovci, radi sa zabávajú, syn Ďuro
3. pracovití Kamenskí s dcérou Zuzou

- Palčíkovci chcú, aby sa Ďuro oženil so Zuzkou a obidvaja prišli k nim bývať a robiť u nich, že im po smrti prepíšu majetok
- Palčíkovci poslali zo svojho domu preč i deti, čo si zobrali za svoje, lebo ich to stálo peniaze a ani cudzích robotníkov nechcú platiť
- Zuzkin otec so svadbou nesúhlasí, s Ďurom nie je spokojný, hovorí, že láska a zdravie sú najväčšie bohatstvá
- Ďuro je bitkár a frajerkár a ani po svadbe sa nezmení
- keď im Palčíkovci majetok neprepisujú, Ďuro sa so Zuzkou rozíde a privedie si Betu, no ani po príchode Bety sa Palčíkovci nemenia, mladí u nich robia zadarmo, iba najesť sa im dajú
- Palčík odmietne prepísať majetok, Ďuro sa s ním poháda
- Beta odchádza od Ďura, na konci hry prichádza Ďuro za Zuzkou
- konflikt v hre vytvára majetok a túžba po ňom