1. Život a dielo Jána Hrušovského

Ján Hrušovský sa narodil 4. februára 1892 v Novom Meste nad Váhom v rodine advokáta. Ľudovú školu vychodil v Martine, v roku 1909 dokončil obchodnú školu v Revúcej. Nasledujúce dva roky pôsobil ako praktikant Slovenskej banky v Novom Sade, neskôr ako účtovník v podniku Petra Makovického v Ružomberku. V roku 1913 narukoval a takmer celú 1. svetovú vojnu prežil na frontoch ako vojak rakúsko – uhorskej armády. Po vojne pôsobil v redakciách niektorých slovenských novín – v r. 1918-19 v redakcii Slovenského východu v Košiciach, v r. 1919-20 v Národných novinách v Martine. V r. 1920-21 počas študijného pobytu v Taliansku pracoval pol roka ako tlačový pridelenec na čs. veľvyslanectve v Ríme. Neskôr pracoval ako redaktor Slovenského denníka v Bratislave a od roku 1925 v redakcii Slovenskej politiky, v ktorej pracoval v rokoch 1939 až 1941 ako šéfredaktor. V r. 1941-44 bol pracovníkom Úradu propagandy klérofašistického slovenského štátu. Od roku 1946 až do penzie v r. 1956 pracoval v redakcii časopisu Sloboda. Jeho život vyhasol 7. marca 1975 v Bratislave.

Do literatúry vstúpil článkami a fejtónmi v týždenníku Dolnozemský Slovák a po návrate z Nového sadu poviedkami v Národných novinách. Sľubný rozbeh mladého prozaika na čas zastavila 1. svetová vojna, ktorá sa neskôr stala námetom niektorých jeho diel. Rovnako jeho tvorbu ovplyvnil aj poprevratový pobyt v Taliansku. Písal prózy zo života remeselníkov a študentov, poviedky s vojnovou tematikou i dobrodružné romány, medzi ktoré patrí román o živote Jánošíka. Jadro prínosu Jána Hrušovského do slovenskej literatúry tvoria najmä jeho novelistické zbierky, v ktorých sa snažil o nastolenie novej problematiky a nových námetov.

O svojej novele Muž s protézou sa vyjadril: „Prv než som dal túto prácu do tlače, uznal som za vhodné rozpovedať jej obsah svojmu dobrému priateľovi a prísnemu sudcovi, ktorého mienku si nadovšetko vážim. Vyčítal mi, prečo sa pohybuje môj dej v cudzom, navyše ešte v rakúskom prostredí, ktoré je nášmu cíteniu a celému nášmu myšlienkovému svetu úplne vzdialené. Bolo by vraj primeranejšie, keby som dej nechával odohrávať našimi ľuďmi v našom prostredí. Na to by som mohol odpovedať, že vec sa odohrala v Rakúsku a ja sa teda musím držať pravdy. Myslím však, že urobím správnejšie, keď odpoviem, že nemá naprosto žiaden význam, či sa vec odohrala tam alebo tu, zápisky Maximiliána Seeborna pokladám za ľudský dokument, ktorý nemá s nacionálnou chúlostivosťou nič do činenia a zaslúži si, aby nebol na úkor spoločnosti pozmeňovaný. Nezmieňujem sa o celej veci preto, že by som svojej práci pripisoval nejakú dôležitosť a zvláštnu cenu, ide mi jedine o to, aby konečne aj u nás bola vyslovená zásada absolútnej nezávislosti beletrie od panujúcich politických predsudkov.“

Prehľad tvorby: Zo svetovej vojny (1919); 2. vydanie pod názvom Stála vojna stála (1971)
Takí sme boli. . . (1920)
Pompiliova Madona (1923)
Muž s protézou (1925)
Zmok a iné poviedky (1925)
Dolorosa (1925)
Peter Pavel na prahu nového sveta (1930)
Jánošík (1934)
Dráma na ostrove (1935)
Búrka nad Devínom (1936)
Verný hrdina (1936); 2. preprac. vydané pod názvom Javorový generál (1968)
Prízrak (1941)
Sprisahanie proti svetu (1942); 2. preprac. vyd. pod názvom Ruže a trón(1969)
Starý Martin v živote a ľuďoch (1947)
Stalo sa v našom mestečku (1957)
Kariéra(1961)
Pohroma (1962)
Umelci a bohémi (1963)
Čarovný kľúč (1966)
Rákócziho pochod (1968)
Povesť o dvoch železných dvoroch (1972)
Rozmarné poviedky (1974)
Výbery: Pompiliova Madona a iné rozprávky (1956)
Pompiliova Madona a iné prózy (1966)
Prípad poručíka Seeborna (1976)