Najskôr nevie, kto je tento záhadný cudzinec, no po chvíli zisťuje, že je to Pečorin. Seeborn rozprával Pečorinovi celý svoj príbeh, sklamanie v láske, opísal mu i operáciu, pri ktorej mu dobrí lekári vyoperovali srdce a namiesto neho mu do hrude vsadili tichú kovovú protézu, čím sa stal podobným Pečorinovi. Pečorin mu ale neveril, tak mu chcel Seeborn protézu ukázať. Roztvoril hruď, no namiesto protézy vytiahol živé, tlčúce, krvácajúce srdce. Zahanbený a zničený odhodil srdce do krovia a prosil Pečorina, aby ho pustil za Mínou. Ten ho však pustiť nechce a zhodí Seeborna do priepasti. V tej chvíli sa Seeborn prebudil.

„- Vidíš ho? Vidíš? - tancoval okolo mňa a pchal mi pod nos svoje krvácajúce srdce, ktoré bolo nervami a žilami spojené s vnútrom hrude. Tu ma zrazu prešla všetka hrôza a divým som sa stal teraz ja. Strašný hnev ma zachvátil nad veľkým sklamaním. Veď som naisto rátal s jeho protézou.“

Na druhý deň dostane list od bývalého snúbenca Míny z Riedenburgu, v ktorom dáva Seebornovi jasne najavo, že i napriek rozchodu s Mínou jej bude vždy nablízku, aby chránil jej česť. Medzičasom sa Erna vrátila z návštevy a do uší sa jej dostali klebety o vzťahu medzi Seebornom a Mínou. Začína žiarliť, čo ešte viac prehlbuje priepasť v ich vzťahu. Rovnako žiarli i mína na Ernu. Seeborn sa musí rozhodnúť medzi dvoma ženami, a preto okamžite prerušuje vzťah s Ernou. Erna sa ho snaží ešte prehovoriť a obnoviť ich vzťah, no nakoniec odchádza z bytu i zo Seebornovho života.

„Oj, už dávno sme čakali na tento deň, ktorého príchod bol neodvratný, veď všetky príznaky hovorili o jeho blízkom príchode. Len to sme nevedeli, že bude tak chabo dramatický a že budeme musieť hrať komédiu, aby sme z akejsi hanby pred sebou zakryli chatrnosť našich citov.“

Seeborn si hneď na druhý deň zmenil izbu, kde mu nič nepripomínalo minulosť a hlavne Ernu. Seeborn dostal náhle rozkaz v ktorom stálo, že ho odvelili na front. Mína túto správu znášala dosť ťažko, čo naopak Seebornovi spôsobovalo ohromnú radosť. 17. júna 1917 sa konečne stalo to, na čo Seeborn už dlho čakal. Od rána prenasledovala Seeborna predtucha o Míninej návšteve. Preto vyzdobil svoju izbu, kúpil dokonca i konvalinky, Mínine obľúbené kvety, ktorých vôňa mu ju vždy pripomínala a netrpezlivo čakal na jej príchod. Mína skutočne večer prišla a prvý raz sa oddala Seebornovi z čistej lásky. Seeborn ale necítil to isté a celý milostný akt bral iba ako zadosťučinenie a ako ďalší z nástrojov pomsty.

„Hehe, tu je celá, celučká. Pasiete sa pohľadom víťaza na jej úbohej bezradnosti, prežívate celú rozkoš deptateľa. Rastiete do výšky. Naberáte ohromné dimenzie. stávate sa bohorovným. A súčasne horíte brutálnou nedočkavosťou vrhnúť sa na ľudskú šelmu, zdeptať a rozgniaviť to nádherné biele telo, vtopiť sa doň a zaniknúť akosi nadobro...“

Pred odchodom na front sa Seeborn zúčastnil na špiritistickom sedení v krčme U čierneho orla. Tento zvyk sa ujal v kádri a rituály sa konajú pred každým odchodom na front. Zúčastniť sa ho musí každý vojak. Rituál spočíval v tom, že duch, ktorého vyvolali veštil vojakom, ako dopadnú v bojoch. Najobľúbenejším duchom bol Metamon, ktorý nikomu neuprel medaily a často veštil pohodlnú smrť v perinách. Vyvolali ho i ten večer. Keď prišiel rad na Seeborna, zrazu sa otvorili okná, vietor zahasil lampu a stôl, za ktorým sedeli vojaci sa rozbil, ostala z neho iba kôpka trosiek uprostred izby. V tej chvíli si Seeborn uvedomil, že jeho život a pomsta sa pomaly napĺňajú. Mína začala navštevovať jeho izbu čoraz častejšie. Spočiatku sa tešil na noci a chvíle strávené so svojou milenkou Mínou.

Jeden večer sa však všetko zmenilo. Keď vstúpil do izby a uvidel stáť Mínu v jeho izbe, protéza v jeho srdci spôsobila, že všetka radosť z neho vyprchala. Rozzúrený začal Míne rozprávať pravdu o sebe, o protéze, o pomste, zosypal na ňu všetku svoju nenávisť. V tej chvíli konečne pochopil, ako sa cíti človek s protézou – bol úplne izolovaný od okolitého sveta. Pochopila to i Mína z Riedenburgu. Dielo pomsty bolo dokonané. O dva dni po tomto incidente čítal Seeborn v novinách článok o smrti Wilhelminy z Riedenburgu, ktorá zomrela na srdcovú porážku.

„Ako bolo na súdnej pitve zistené, ide o náhlu srdcovú porážku, ktorá nebohú pri prechádzke krásnym lesom prekvapila a ihneď usmrtila.“

Seeborn ale necítil úplne nič. Pri prechádzke po salzachskom lese, kde našli Míninu mŕtvolu, stretol Seeborn advokáta Schrodera, ktorý ho vyzval na súboj. Seeborn súhlasil, no aby ani jedného nepovažovali za vraha, dohodli sa, že budú losovať. Koho meno vyžrebujú, ten sa sám zastrelí. Los padol na Schrodera. Seeborn odišiel z lesa a počul, ako sa zo Schroderovej zbrane ozval výstrel.

„Vrátil som sa chodníčkom k rieke. Keď som vystupoval na násyp, padla v lese suchá rana. Bol to nádherný chlapík, ten advokát Schroder.“