Predstavitelia: Ľudovít Kubáni, Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomenský, Jonáš Záborský a Ján Palárik.
V dielach Ľudovíta Kubániho vidieť rozpor medzi romantickým pohľadom na svet a novými svetonázorovými prvkami. Redigoval rukou písaný beletristický časopis Hronka. Písal najmä krátke humorné poviedky. Napísal básne Slzy osudu a Sahara, epos z poľských dejín Radziwillovna, kráľovná poľská, epické príbehy zo súčasného života Hlad a láska, Suplikant, Čierne a biele šaty, Pseudo-Zamojski, Emigranti a nedokončený historický román Valgatha.
Charakteristickou Kubániho prozaickou prácou je poviedka z učiteľského prostredia Mendík.

Mendík

Ústredný konflikt nie je romantický. Prejavuje sa v drobných, humoristicky podfarbených nezrovnalostiach.
Obsah: Ústrednou postavou je sirota- mendík (pomocník), ktorý trpí vrtochmi rechtora, jeho panovačnej manželky a rozmaznaného syna. V poviedke sa preplietajú dve dejové línie: osud siroty a prekážky v romantickej láske mladých ľudí, rechtorovej dcéry Sidónie a evanjelického kaplána Trnovského. Rechtorova žena chce zabezpečiť dcéru vydajom za bohatého, ale primitívneho, odpudzujúceho mäsiara Volovca. V postave mäsiara sústredil autor všetky negatívne vlastnosti namysleného zbohatlíka. Postava rechtora Šípika, ktorý váha medzi súcitom s mladými a budúcnosťou dcéry po boku bohatého ženícha, predstavuje starý svet. Rád prenecháva rozhodnutie svojej manželke, pretože sám je nerozhodný človek. Nútenému sobášu Sidónie s mäsiarom Volovcom zabránila náhoda. Z úlohy ženícha sa mäsiar dostáva do úlohy zlodeja v dome nevesty. Mendík odhalí zlodeja a dopomôže k šťastiu Sidónie a nesmelého kaplána Trnovského. Pani rechtorka vyšla na posmech a víťazstvo ideálnych zaľúbencov bolo zaistené. Kaplán sa postaral o lepší osud mendíka a Volovec po návrate z väzenia sa rozhodol nikdy sa neoženiť.

Kubáni svoje postavy charakterizoval aj ich jazykovým prejavom. Rechtor sa vystatoval svojou latinčinou a Volovec rozprával skomoleným nárečím. Poviedka nerieši veľké spoločenské konflikty, všíma si len tragikomické príbehy. Krížením karikatúry s rovinou sociálneho a ľudského súcitu autor dosahuje ideovú určitosť a umeleckú zrelosť. Humorný, miestami ironický pohľad na skutočnosť je typický pre väčšinu poviedok zo súčasnosti.

Do romantickej literatúry štúrovcov zasiahol prozaik Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomenský. Nové žánre, ktoré priniesol do slovenskej literatúry sú humor a satira, humorestka, groteska, besednica, fejtón a anekdota. Jeho najväčšie cestopisy sú Zo Slovenska do Carihradu, Zo Slovenska do Ríma a Zo Slovenska do Itálie. Obdobou cestopisov sú dojmy z výletov Výlet do Tatier, Priechod cez Čertovicu a Z Turčianskych Teplíc do Trenčianska. V humoristickom časopise Černokňažník a v Národných novinách uverejňoval satirické Listy Štefana a Ďura Pinku. Slovnú a situačnú komiku využíva v humoreskách, ktoré vyšli pod názvom Zozbierané žarty a rozmary. Príbehy Radvanský jarmok, Študentský majáles a Cestovanie na vakácie majú autobiografický charakter. Poľovačku na medvede literárne zvečnil v reportážnej črte Poľovačka na medveďov. Na podobnú tému napísal svoju najrozsiahlejšiu novelu Lipovianska Maša s podtitulom Rozprávka zo života ľudu slovenského. Prelínajú sa v nej prvky sentimentálneho romantizmu s dokumentárne opisným realizmom.

Lipovianska Maša

Námet: slovenská dedina a Lipovianska Maša v 2. polovici 19. storočia
Téma: zobrazenie dediny s kladmi aj zápormi- opis života železiarskeho priemyslu a robotníkov
Konflikt: láska dvoch mužov k jednej žene, jeden z nich nositeľ kladných hodnôt, druhý záporných
Idea: tradičné rozdelenie dobra a zla, odsúdenie predsudkov, oslava prírody
Kompozícia: dielo začína prológom, dej je chronologický
Hlavné postavy: Janko Dubec, Anička Dymáková, Ravasy, pán Dymák

Obsah: Charakter postromantickej prózy má príhoda o romantickej láske medzi Aničkou Dymákovou, vnučkou majiteľa huty, a ideálnym slovenským mládencom Jankom Dubcom. O Aničku sa uchádzal aj uhlomerač Ravasy, intrigán, maďarón a vrah. Keď Ravasy pozná, že nemôže získať lásku Aničky, rozhodne sa Janka odstrániť násilím. Vie, kadiaľ chodieva cez horu, a preto podpílil podpery mostíka nad priepasťou. Do priepasti však spadne obchodník z mestečka. Ravasy zbadajúc svoj omyl, obral ho o peniaze a mŕtvole vrazil do srdca Jankovu dýku. Medzitým napadne na poľovačke poranený medveď Dymáka. Z pazúrov rozzúreného medveďa ho zachráni Janko. Ravasy, vracajúc sa medzi poľovníkov, spadne do pasce na medvede. Janka odvedú žandári ako vraha obchodníka. Robotníci nájdu v lese polomŕtveho Ravasyho, ktorý sa prizná k vražde. Janka oslobodia a dej sa končí svadbou Aničky a Janka. Záver novely vyznieva v duchu štúrovského romantizmu: dobro zvíťazilo nad zlom.
Dej a aj zakončenie deja je sentimentálno-romantický.

Realistické prvky v diele:
-opisy prírody (až dokumentárny charakter)
-hlavný hrdina je muž činu
-využívanie hovorových prvkov jazyka

Jeho najlepším dielom je Vlastný životopis, ktorý vychádzal po jeho smrti v Slovenských pohľadoch a knižne vyšiel pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života v roku 1956.
Oboznamuje v ňom čitateľov so životom Slovenska v rokoch 1830-1880. Dielo je dokumentárne, sú to vlastne kronikárske záznamy vo forme denníka. Autor rozpráva vecne, vtipne, nevystupuje ako ústredná postava, ale ako interpret doby. Humoristické spoločenské príbehy svojou umeleckou hodnotou prevyšujú jeho beletriu.