Ežo Vlkolinský
Námet: vyšný Kubín – Vlkolín, 2. polovica 19. storočia
Téma: vzťahy zemanov a sedliakov, obraz života v sedliackych a zemianskych rodinách
Konflikt:spoločenský- medzi sedliakmi a zemanmi
rodinný- medzi matkou a synom
Idea: riešenie otázky zemanov a sedliakov, vyriešil ich splynutím
Kompozícia: epos, dej prebieha zhruba 1 rok
Dej:1. smrť Beňa Vlkolinského
2. Ežo stavia Máj Žofke
3. roztržka medzi matkou a synom
4. Ežo odchádza k strýkovi Eliášovi
5. pytačky a svadba
6. zmierenie Eža s matkou prostredníctvom vnuka Benka

Charakteristika postáv:
Ežo- zemiansky mládenec, hrdý, ochotný pomáhať mame, riadi si svoj život sám, cieľavedomý, ochotný zmieriť sa z matkou
Estera- matka, zarytá zemianka, panovačná, hrdá, neústupná, neústupnosťou stráca syna
Eliáš- Ežov strýko, zarytý zeman, skúpy, vypočítavý, Eža prichýli len z pomsty

Dej Gábora Vlkolinského prichádza k rovnakému záveru iným spôsobom. Jeho osou je postupný hospodársky i morálny úpadok poprednej zemianskej rodiny Šimona Vlkolinského. Gábor po tom, čo sa jeho súrodenci rozleteli po svete a jeho rodičia prepadli vášni alkoholu, zostáva so svojím zemianstvom celkom sám; odmieta ho aj dievča, ktoré mu sľúbili. Vtedy mu Ežo poradí, aby sa priženil k Blažkovcom, teda do sedliackej rodiny.

Hoci je medzi vznikom oboch ,,vlkolinských“ eposov pomerne značný časový odstup, v istom zmysle tvoria jeden celok. Deje obidvoch diel prebehajú takmer paralelne. Aj pokiaľ ide o osoby, je medzi nimi úzky vzťah: viaceré postavy Eža Vlkolinského prechádzajú aj do Gábora Vlkolinského, iba v inom dejovom začlenení.
Rozsahom menšie epické skladby sú Bútora a Čútora, Na obnôcke, V žatvu, Poludienok, Večera a Prvý záprah.
Napísal aj biblické básne Agar, Ráchel, Kain, Vianoce a Sen Šalamúnov.
Medzi ,,kratšiu epiku“, ako ju sám pomenoval, patria epické skladby U kaplice, Anča, Zuzanka Hraškovie a ďalšie.
Napísal aj epické skladby s roľníckou tematikou- Oráč a kosec, historickou tematikou- Rastislav, Pribina, Ľútosť Svätoplukova, povesťových látok- Jánošíkova stupaj a fantastických námetov- Pomsta mŕtvych, Topeľci.

Lyrika
Zbierku Krb a vatra tvoria tri oddiely Z rodinného krbu, Jesenné zvuky a Spevy slobody. V roku 1885 v almanachu Živena vychádza prvý diel cyklu Letorosty a v nasledujúcom roku cyklus Sonety, ktorý obsahuje 21 zneliek.
V Sonetoch v istom zmysle prehodnocuje svoj vlastný prístup k chápaniu poézie ako niečoho božského. Básnik si definitívne uvedomuje nemožnosť úplného odpútania sa od reality pozemského sveta, pretože v ňom nachádza príliš mnoho zlého. Sú napísané v sylabotonickom veršovom systéme.
Zložitosť problematiky pravdy, dobra a krásy odhaľuje v rozsiahlom cykle Letorosty. Úvodná báseň tohto cyklu zahŕňa zásady básnikovej tvorby. Letorosty ako celok predstavujú umelecky najcennejšiu zbierku slovenskej poézie.
Napísal cyklus básní Žalmy a hymny, Prechádzky jarom a Prechádzky letom, Stesky, Dozvuky a Krvavé sonety.
V závere Dozvukov sa pokúša naznačiť budúci obraz sveta, ktorý je zásadne protichodný prítomnému svetu, obklopujúcemu básnika.
Krvavé sonety sú prejavom básnikovho rozhorčenia nad vojnou a jej bezvýhradným odsúdením, pokusom o morálnu a spoločenskú analýzu tohto javu. No popritom verše sonetov napĺňa aj básnikova osobná bolesť, ba až zúfalstvo nad vedomím, koľko zla, biedy a ťažkostí prináša ľuďom vojna.

Dráma
Vytvoril hry Vzhledanie, Pomsta, Otčim, no ozajstný vrchol predstavuje tragédia Herodes a Herodias. Pri umeleckej realizácii sa opieral o dielo Shakespeara a jeho preklady Hamleta a hry Sen noci svätojánskej sa javia ako priama súčasť umeleckej prípravy na vytvorenie vlastného, originálneho dramatického diela. Inšpiroval sa starovekými dejinami židovského národa a Bibliou. Tragédia má 5 dejstiev a podľa Shakespearovho vzoru je napísaná sčasti veršom (blankversom, päťstopovým 10-slabičným jambickým veršom bez rýmov) a sčasti prózou.
Preložil vrcholné diela Shakespeara, Goetheo, Schillera, Mickiewicza, Slowackiho, Puškina, Lermontova, Petöfiho, Aranya a Madácha.


Martin Kukučín

Martin Kukučín, občianskym menom Matej Bencúr, sa narodil v Jasenovej na Orave. Po získaní lekárskeho diplomu pôsobil krátky čas v Prahe a roku 1893 sa stal lekárom v obci Selce na ostrove Brač v Dalmácii. Jeho pokusy usadiť sa na Slovensku sa nevydarili. V roku 1907 odišiel s manželskou do Južnej Ameriky. Po prvej svetovej vojne pobudol zimu 1922-1923 v Martine. V roku 1928 zomrel a pochovali ho na záhrebskom cintoríne a v tom istom roku previezli jeho telesné pozostatky a slávnostne pochovali na Národnom cintoríne v Martine.