Znaky tvorby:
-hlboká viera autora v každého človeka a jeho láskavý vzťah k obyčajnému človeku
-slovenskú dedinu vykreslil v idylickej podobe a takmer všetky poviedky končia harmonicky
-liek na spoločenskú chorobu hľadal v osobnej náprave jednotlivca
-zaslúžilo sa o demokratizáciu slovenskej literatúry, opisoval všetky spoločenské vrstvy, jeho práce boli určené všetkým vrstvám
-hrdinami väčšinou bývajú ľudia s drobnými neresťami, pre ktoré má veľké pochopenie

Prvú poviedku Na hradskej ceste uverejnil roku 1883 v Národných novinách. Z tematickej stránky v ňom prevažujú dedinské, menej študentské alebo pražské motívy. Zo žánrovej stránky je jeho dielo neobyčajne pestré. Nachádzajú sa v ňom črty, poviedky a novely, spoločenský román, románová skladba i cyklus historických románov, ale aj cestopisné črty, divadelné hry, literárna i spoločenská publicistika.
V poviedkach kladie zjavný dôraz na charakterovú a psychologickú kresbu postáv, ako aj na jemné humorné ladenie krátkych próz s využitím slovnej a situačnej komiky. Patria sem poviedky a črty Z teplého hniezda, Neprebudený, Veľkou lyžicou, Tri roje cez deň a Rysavá jalovica.
Rysavá jalovica je typickým príkladom humoristického zobrazenia skutočnosti. Je to obrázok zo života dvoch susedov, krpčiara Adama Krta a jeho kmotra Adama trnku. Dej o kúpenej i stratenej rysavej jalovici a dôsledkoch, ktoré z nedorozumenia vyplynú, pripomína idylu obrátenú naruby, je predzvesťou nového života, líšiaceho sa od pokojného a harmonického dedinského života, spestreného len jarmokmi a oldomášmi.
V próze O Michale autor rozpráva príbeh dedinského kraviara Jana Pecúchovie a jeho tragický príbeh mrzáka husiara Ondráša Machuľu.

Neprebudený je jednou z mála Kukučínových prác, v ktorých sa konflikt končí tragédiou, hoci tlmenou poznaním, že pre Ondráša je smrť vykúpením.
Ďalej napísal prózy Na obecnom salaši, Z našej hradskej, Pred skúškou, Vianočné oblátky a Mladé letá.
Spomienkou na vlastné študentské roky v revúcej je rozsiahla novela Mladé letá. Ústredná dejová zápletka zaberá neveľký časový a zemepisný priestor. Rozvíja sa v čase od rozdávania polročných vysvedčení do konca školského roku. Jej dejiskom sú Revúca, Ratková a Motišovce. Tu dokázal Kukučín sústrediť toľko záberov zo študentského života i zo života dedinských farárov a rechtorov, že Mladé letá sú aj pomerne širokým obrazom života slovenských vzdelaneckých vrstiev. Vlastný dejový konflikt novely sa viaže na ,,ľúbostný trojuholník“- Miška Jahodu, Ferka Putorisa a Eleny Zvarinovej.
Spomienkový základ má aj úsmevná próza Úvod k vakáciám a Vianočné oblátky.
Na ostrove Brač pokračoval v písaní krátkych próz, no vytvoril aj niekoľko cestopisných prác a tu sa zrodilo aj jeho románové dielo Dom v stráni.

Dom v stráni
Kompozícia: dvojzväzkový román, 18 kapitol, rozprávačom je autor, častejšie vnútorné monológy, dej je počas 1 roka chronologický, sčasti retrospektívny
Námet: prostredie dalmatínskej dediny
Téma: obraz spolužitia dvoch spoločenských vrstiev, prenikanie kapitalizácie na chorvátsku dedinu
Konflikt: medzi Nikom a Katicou- problém v nemožnosti naplnenia lásky dvoch ľudí z rozdielnych stavov; rozpad patriarchálneho sveta
Idea: autor poukazuje na rozdiel medzi dvoma vrstvami, sedliakmi a statkármi a nemožnosť ich splynutia; vyjadruje ľútosť nad zánikom starého patriarchálneho sveta istoty
Charakteristika postáv:
-Mate Berac- silný jednotlivec s pozitívnymi vlastnosťami, predstaviteľ sedliackej patriarchálnosti
- Katica- najmladšia Beracova dcéra, hrdá, vypočítavá, odmieta sa stotožňovať s ostatnými težackými dievčatami
-Niko- mladý statkár, ľúbi Katicu
-Šora Anzula- Nikova mama, predstaviteľka statkárstva, múdra, rozvážna
-Zandome- predstaviteľ podnikateľskej sféry, najlepší Nikov priateľ
-Dorica Zorkovičová- mladé šikovné dievča, Šora Anzula ju vychovávala pre svojho syna v kláštore
-Paško Bobica- mladý, usilovný sedliak, nerozvážny, ľúbi Katicu
Napísal cestopisné črty V Dalmácii a na Čiernej hore a Rijeka – Rohič – Záhreb. Na týchto dielach je pozoruhodné, že ich autor beletrizuje, to znamená, že do nich vnáša prvky umeleckej prózy. Podobný ráz majú aj ďalšie dva cestopisy Prechádzka po Patagónii a Dojmy z Francúzska.
Prozaické dielo z dvadsiatych rokov zastupuje najmä päťzväzková románová skladba Mať volá. V románe sa zamýšľa nad príčinami vysťahovalectva, nad zmyslom peňazí, pričom obrat k lepším časom spája s mravnou obrodou ľudských vzťahov. Celým románom preniká silná túžba po domove.

V dvojzväzkovom románe Lukáš Blahosej Krasoň sa vracia do rokov uzákonenia štúrovskej spisovnej slovenčiny, keď sa obidva práve sa formujúce národy, český a slovenský, ocitli pred riešením vzájomných vzťahov.
V štvorzväzkovom románe Bohumil Valizlosť Zábor ukázal štúrovcov v drobnej práci za kultúrne, mravné, hospodárske a politické povznesenie slovenského národa.