Na román Bohumil Valizlosť Zábor v mnohom nadväzujú historické novely Košútky a Klbká, zobrazujúce boj slovenských dobrovoľníkov a próza Rozmajrínový mládnik z čias Bachovho absolutizmu.
Napísal štvordejstvovú divadelnú hru Komasácia, hru Bacúchovie dvor a Obeta.
Roky 1890-1894 predstavujú vrcholné obdobie Kukučínovej poviedkovej tvorby. Prehlbuje sa v nej umelecká koncepcia a zdokonaľuje sa aj kompozícia. Toto obdobie reprezentujú najmä prózy Na podkonickom bále, Zakáša – darmo je, Mišo, Dies irae, do školy, Zo stupňa na stupeň, Zápisky zo smutného domu a Keď báčik z Chochoľova umrie.
V poviedke Zakáša – darmo je vykresľuje vznik, priebeh nepriateľstva a konečné zmierenie dvoch starých priateľov.
Najpozoruhodnejšia poviedka je Mišo II. Nadväzuje na autorovu staršiu prózu Mišo. Kým v prvej vykreslil rázovitú postavu dedinského sluhu, poddajného zvodom alkoholu, no popritom človeka dobrého srdca, v druhej ide o vtipný obrázok, podarenú figúrku svojho pomocníka Lešeho, ktorý ho preváža na mulici za pacientmi. Etickým zámerom poviedky je otázka ľudského šťastia, povinnosť a sebaobetovanie.
Historickým pozadím pre tematickú i dejovú líniu poviedky Dies irae je cholerová epidémia z roku 1874.

Keď báčik z Chochoľova umrie
Námet: slovenská dedina, 2. polovica 19. storočia
Téma: nevydarený obchod so zemanom
Konflikt: predaj neexistujúceho jačmeňa
Idea: zobrazenie a odsúdenie zemianstva, ktoré upadá mravne i majetkovo
Charakteristika postáv:
-Aduš- lenivý, nezodpovedný, ľahtikársky, luhár
-Ondrej- cieľavedomý, pohotový, pracovitý, šikovný, snaživý, ziskuchtivý


Božena Slančíková-Timrava

Znaky tvorby:
-jej tvorbu možno rozdeliť do 4 skupín:
1.diela s dedinskou tematikou
2.vidiecka inteligencia
3.protivojnový námet
4.autobiografický charakter
-poviedky z počiatočného obdobia väčšinou zobrazujú jednu postavu alebo typický príbeh
-vo svojich poviedkach a novelách zachytáva celú atmosféru života vidieckej spoločnosti
-objavovanie ľudí, ktorí nedokážu nájsť v spoločnosti plný zmysel života a cítia sa v nej zbytoční
-všetky základné konflikty majú sociálno-ekonomické pozadie
-dievčenské postavy sa navonok správajú tak, ako si to vyžaduje spoločnosť
-téma jej próz je vždy dedinská
-jej tvorba predstavuje vlnu kritického realizmu
-postrhala všetky ilúzie o dedine ako ich vykreslil najmä Kukučín
-kritizovala všetky spoločenské vrstvy najmä honbu za majetkom, zaostalosť, náboženskú pretvárku
-do slovenskej literatúry vniesla veľké množstvo ženských postáv rozličného typu (napr. dedinské slečinky- dcéry farárov a učiteľov, odvážne dedinské ženy, naivné dievčatá čakajúce na ženícha, životom utrápené ženy bojujúce o šťastie)

Napísala poviedky a črty Za koho ísť, Darmo, Kandidát ženby, Zvrchovaný čas a Pomocník.
Vo všetkých je obsiahnuté autorkino životné poznanie, jej skúsenosť.
Líniu kratších próz z prostredia slovenskej dediny do konca 19. storočia zastupujú poviedky Na jednom dvore, Mojžík, Mocnár, Márnosť všetko, Ondro Hľonzo, Ťapákovci.
Z druhého okruhu Timraviných poviedok po roku1896, tzv. ,,panských“ upútajú najmä diela Ťažké položenie a Veľké šťastie.
V Ťažkom položení zachytáva atmosféru života vidieckej spoločnosti, presnejšie, vidieckej inteligencie, s ktorou sa zoznamujeme- ako je to v Timraviných dielach bežné- pri kartách, zábavách, ale len veľmi zriedka pri práci. Ide tu o typy zbytočných ľudí, ktorých predstaviteľom je nevesta statkára Metoda Karmana, Júlia.
V novele Veľké šťastie sa už stretávajú dva svety: sedliacky a panský. Z troch ženských postáv zaujme svojím bezočivým správaním Józa Jakubičová, ktorá hovorí každému do očú aj tie najnepríjemnejšie pravdy. Má to svoj pôvod v jej vnútornej bolesti z neopätovanej lásky.
Diela s protivojnovou tematikou sú Hrdinovia a Skon Paľa Ročku.

Hrdinovia
Námet: slovenská dedina za 1. svetovej vojny
Téma: 1. svetová vojna a rozvrat, ktorý spôsobila po našich dedinách
Kompozícia: dielo je členené na 12 kapitol
Konflikt: postavený na rozličnom vzťahu postáv k vojne
Idea: zápas ľudskosti s antihumánnou podstatou 1. svetovej vojny, odsúdenie vojny