Hlavné postavy:
-Baláň- okresný notár, veľmi pretvarovačný, zbabelý, podlízavý
-Štefan Širický- mladý podnotár, opakom Baláňa, odsudzoval klamstvo, falošnosť, bol tichý, odsudzoval vojnu ako zlo
-Líza Malinská- mladá, pekná učiteľka, ktorá sa páčila Širickému a on jej, sebavedomá, rozmaznaná, pyšná, samoľúba
Nadpis ,,hrdinovia“ je myslený idylicky.

V poviedke Skon Paľa Ročku tvoria vojnové udalosti len pozadie života hlavného hrdinu: Paľo si dokaličil ruku, aby nemusel ísť na vojnu a aby Zuzku, dievča z bohatej rodiny, nevydali za iného. No láska sa pri ich chudobe čoskoro vytráca a zostáva po nej iba Paľov zúfalý protest proti svetskej nespravodlivosti, umocnený jeho beznádejou z vedomia blížiacej sa smrti.
Poslednú tematickú oblasť Timravinho prozaického diela tvoria dve práce autobiografického charakteru. Je to románová novela Skúsenosť a novela Všetko za národ.

Skúsenosť
Námet: Dolný Kubín (Vodňany), začiatok 20. storočia
Téma: život vedúcej skupiny slovenského meštianstva
Konflikt: 1. Marína vs. vdova Bukovičová
2. maska národovca vs. skutočný charakter
Idea: Timrava podala typický obraz vtedajšieho slovenského malomesta, smelo ukázala na prázdnotu, falošnosť a nečestnosť slovenskej buržoázie
Kompozície: novela, cielene autobiografická
Charakteristika postáv:
-pani Bukovičová- bohatá a povýšenecká s maskou národovkyne, v spoločnosti usmievavá a príjemná dáma, no doma žena- tyran
-Marína Majtánová- vysoko prevyšuje pani Bukovičovú a jej okolie, je schopná žiť aj plným, opravdivým citovým životom, je úprimná

V novele Všetko za národ autorka, vystupujúca pod menom Viera Javorčíková, si s odstupom času premieta svoju mladosť a od nej vlastnú cestu k literatúre, ktorú tak významne poznamenali osudy samej spisovateľky.
V období po roku 1918 napísala aj niekoľko divadelných hier: Chudobná rodina, Páva, Odpoveď a Prekážky.

Jozef Gregor-Tajovský

Narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici. Strednú školu navštevoval v Banskej Bystrici, kde sa denne stretával s násilnou maďarizáciou. Z Banskej Bystrice odišiel študovať do Kláštora pod Znievom na učiteľský ústav. Päť rokov pôsobil ako učiteľ a za tento krátky čas bol nútený vymeniť šesť učiteľských miest. Dôvodom boli nezhody s vrchnosťou (cirkevnou i štátnou) pre národné presvedčenie. Keďže nechcel byť nástrojom pomaďarčovania slovenských detí, zanechal učiteľstvo a roku 1898 odišiel- už ako známy spisovateľ- študovať na obchodnú akadémiu do Prahy. Tu aktívne pracoval v študentskom spolku Detvan, ktorý mal značný vplyv na jeho ďalšie literárne formovanie. Po návrate zo štúdií pracoval ako úradník vo viacerých peňažných ústavoch. Po vypuknutí svetovej vojny musel narukovať, no onedlho sa dostal do ruského zajatia a vstúpil do československých légií. Roku 1919 sa vrátil do vlasti, žil v Martine, neskôr sa presťahoval do Bratislavy. Zraňovaný nástupom fašizmu a zložitými udalosťami tridsiatych rokov zomiera roku 1940.

Znaky tvorby:
-písaval krátke prózy, črty a poviedky z dedinského prostredia
-snažil sa poukázať na osud najchudobnejších ľudí a ich biedu
-poviedky z dedinského prostredia majú humorné, niekedy až ironické ladenie
-rozprávane autora vyvoláva ilúziu ústneho podania a má anekdotický charakter
-poviedky sú založené nie na deji a zápletkách ale na postavách (malí biedni ľudia čestní, pracovití, prostí)
-Tajovský ľudí neidealizuje a ich chyby nezakrýva
-používa hovorový jazyk pre ľudí zrozumiteľný
-prózy majú až dokumentárny nádych
-príbeh často rozpráva niektorá z postáv, čím sa vytvára atmosféra autentickosti
-postavy vykresľuje na základe opisu detailov ich výzoru a reči

Napísal poviedky Na mylných cestách, Omrvinky a Z dediny. Kladie v nich dôraz na dokumentárnu stránku zobrazenia s úsilím vytvoriť dojem až presvedčenie, že ide o ústne podanie.
Prvé vývinové obdobie Tajovského prozaickej tvorby charakterizuje nový obraz dediny, pre ktorý je prízračná predovšetkým sociálna skutočnosť. Najzjavnejšie sa to prejavuje v poviedkach priamo zachytávajúcich spoločenské zlá Maco Mlieč a Apoliena.

Maco Mlieč
Námet: slovenská dedina, 2. polovica 19. storočia
Téma: život a životné podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže brániť
Konflikt: vyplýva z neschopnosti Maca uvedomiť si svoje ponižujúce postavenie
Idea: oslava ľudskej čestnosti a charakternosti povýšenej nad materiálne statky
Charakteristika postáv:
-Maco Mlieč- pracovitý paholok. Maco sám mohol za svoj osud, zanedbával sa. Macove morálne vlastnosti sú v ostrom kontraste s jeho odpudzujúcim zovňajškom, ale aj s charakterovými vlastnosťami gazdu a richtára v jednej osobe
-gazda- nevďačník, no nakoniec Macova dobrota pohla aj s ním a prebudilo sa v ňom svedomie